Mýtus: Podľa Káhirskej deklarácie ľudských práv „Všetci ľudia sú si rovní, pokiaľ ide o základné ľudské dôstojnosti“ a zakazuje „diskrimináciu na základe rasy, farby, jazyka, viery, pohlavia, náboženstva, politickej príslušnosti, sociálneho postavenia alebo iných dôvodov

Pravda: Pri citácii úvodu spomínanej Káhirskej deklarácie sa často zabúda na dodatok – že práva sú výslovne limitované obmedzeniami, ktoré stanovuje islamské právo šaría. A to má dôsledky, ktoré robia zo spojenia „ľudské práva“ a „islam“ oxymoron, spojenie dvoch nezlučiteľných významov. Ľudské práva podľa Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN sú s islamom nekompatibilné

Gateston Institut, ktorý mapuje islamizáciu a porušovanie ľudských práv islamom k tomu vydal komentár, ktorý prinášame v kompletnom znení – viď pokračovanie ďalej.

Články v sérii:

GATESTON INSTITUTE: Islamské „ľudské práva“

  • Žiadna rozumná vláda by nemala znehodnocovať právo slobody prejavu kvôli udobreniu ľudí, ktorí falošne tvrdia, že sú obeťami aj keď sú často v skutočnosti agresormi.
  • Avšak pre 57 členov Organizácie islamskej spolupráce všetky ľudské práva musia byť v prvom rade založené na islamskom náboženskom práve šaría: čokoľvek je obsiahnuté v šaríi, je ľudským právom, čokoľvek je mimo rámec šaríe, nie je ľudským právom.
  • Preto otroctvo, sex s deťmi, bitie vlastnej manželky, výzvy na potrestanie smrťou znásilnenie, ak na to neexistujú štyria svedkovia,  alebo že žena má oficiálne polovičnú hodnotu muža, to všetko sú „ľudské práva.“
  • Mäkký džihád obsahuje
    • prepisovanie histórie, ako sa to stalo pri hlasovaní UNESCO o vyhlásení, že staroveké biblické pamiatky, ako je Ráchelin hrob alebo Jaskyne patriarchov sú islamské, hoci vtedy historicky islam ani neexistoval a vznikol až v 7. storočí;
    • migráciu na šírenie islamu (Hidžra), ako to dnes vidíme v Európe, kde sa Turci vyhrážajú zaplavením Nemecka migrantami;
    • kultúrnu penetráciu ako je podpora islamu v školských učebniciach alebo prispôsobenie osnov z dôvodu „politickej korektnosti“ ;
    • politickú a vzdelávaciu infiltráciu, rovnako ako zastrašovanie (mäkký džihád ako kožená rukavica na hroziacej pästi tvrdého džihádu).
  • Je to tým viac poľutovaniahodné, že tak ako v UNESCO, sa to často deje s pomocou a spoluúčasťou Západu.
  • Vďaka tvrdému a mäkkému džihádu bol islam v minulosti schopný obsadiť Perzii, Turecko, Grécko, južné Španielsko, Portugalsko, celú severnú Afriku a celú východnú Európu. Na nás záleží, či ho necháme nám to urobiť znovu, alebo nie.

Vyšlo najavo, že Islamská republika Irán porušuje ľudské práva, zavádza právo šaría, prenasleduje ostatné náboženstvá, vraždí disidentov a núti súdnictvo slúžiť Ministerstvu spravodajstva. Po týchto svedectvách sa zdá byť jasné, že najhoršia vec, ktorá sa môže stať slobodnej západnej krajine, je dovoliť islamským fundamentalistom prevziať vládu.

Väčšina z 1,6 miliardy moslimov na svete sa modlí v arabčine, aj keď to nie je ich materinský jazyk. Avšak problém nie je v preklade; problém je v ideológii.

Pri únose lietadla 11. septembra 2001 bolo pätnásť z devätnástich únoscov zo Saudskej Arábie; ďalší dvaja boli zo Spojených arabských emirátov; jeden bol z Egypta, a jeden z Libanonu. Všetci boli z arabsky hovoriacich krajín.

Moslimskí učenci sa nezjednotili, aby odsúdili teroristický čin 11. septembra. Namiesto toho mnohí oslavovali víťazstvo; Korán obsahuje pasáže, ktoré povoľujú použiť násilie na šírenie islamu.

Väčšina takzvaných moslimov sú mierumilovní, ale keď 164 veršov Koránu predpisuje džihád, mnoho moslimov má pocit, že by bolo kacírske alebo nelojálne ich odsúdiť.

Arabsky hovoriace moslimské krajiny nie sú pri podpore terorizmu osamotené. Podľa Ministerstva zahraničných vecí USA je Iránska islamská republika stále jedným z popredných štátov, ktoré sponzorujú terorizmus. Irán tiež nedávno oznámil, že bude pokračovať v podpore terorizmu, vrátane teroristických skupín Hizballáh [ „Allahova strana„] a Hamas.

Irán stále podporuje fatwu smrti vydanú proti Európanovi, britskému románopiscovi Salmanovi Rushdiemu, za román Satanské verše – vydanú dávno mŕtvym ajatolláhom Chomejním v roku 1989. V minulom roku bola odmena za jeho hlavu zvýšená o ďalších 600 000 USD na takmer 4 milióny dolárov.

Až do svojej smrti na začiatku roka 2016, ajatolláh Vaez-Tabasi, popredný šiitský duchovný v Iráne, ktorý ovládal svätyňu Imama Reza, priťahujúcu ročne toľko návštevníkov ako Mekka, vyzýval na „večnú svätú vojnu„.

Mohamedove praktiky sa bijú s humanistickými hodnotami západnej civilizácie

Fundamentalisti hľadia na Mohameda ako na dokonalého muža. Ale Mohamed pritom viedol násilníckych nasledovníkov, ktorí znásilňovali, zotročovali vojnových zajatcov a vraždili neveriacich ako súčasť islamského plánu na expanziu. Dnes je toto správanie napodobňované islamskými teroristami v krajinách ako napríklad v Iraku, Sýrii, Sudáne, Pakistane, Bangladéši, Mauretánii, Nigérii. A to sme vymenovali len niekoľko z nich.

Mohamed mal niekoľko manželiek, vrátane otrokyne, ktorú dostal ako dar. Keď mal približne päťdesiat rokov, požiadal svojho priateľa o jeho šesťročnú dcéru a takzvane „manželstvo naplnil“ keď malo dieťa 9 rokov. Hoci Mohamed kritizoval skorumpované zvyky svojich arabských súčasníkov, mal sex s dievčaťom, ktorá bola príliš mladá, aby bola schopná dať súhlas. Na Západe toto nazývame pohlavné zneužitie maloletého dieťaťa. ( Sahih Bukhari zväzok 5, kniha 58, číslo 234 ).

Fundamentalisti povoľujú nútené sobáše s dievčatkami v krajinách ako je Saudská Arábia, Afganistan, niektoré štáty Perzského zálivu a Iránu, pričom sa odvolávajú na príklad Mohamedovho života.

Na Západe sú hodnoty ľudských práv zakotvené v osvietenstve – ako individuálna sloboda, sloboda myslenia, nestranné vyšetrovanie – a vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, ktorá hovorí, že všetci ľudia bez ohľadu na rasu, náboženstvo alebo pohlavie, majú právo na život, slobodu, osobnú bezpečnosť a ochranu pred zotročením, mučením a ponižujúcim zaobchádzaním.

Avšak pre 57 členov Organizácie islamskej spolupráce (OIC) všetky ľudské práva musí byť v prvom rade založené na islamskom náboženskom práve šaría : čokoľvek je obsiahnuté v šaríi, je ľudským právom, čokoľvek je mimo rámec šaría, nie je ľudským právom.

Je zrejmé, že fundamentalistickí moslimskí vodcovia majú zásadne odlišný pohľad na ľudské práva. Preto nechápu, ako zvrátená sa javí táto ideológia Západu.

šaría

Pre 57 členov Organizácie islamskej spolupráce (OIC) všetky ľudské práva musia byť v prvom rade založené na islamskom náboženskom práve šaría: čokoľvek je obsiahnuté v šaríi, je ľudským právom, čokoľvek je mimo rámec šaríe, nie je ľudským právom.. Na snímke hore: Summit OIC v Istanbule v Turecku v roku 2016. (Zdroj obrázka: Al Jazeera video screenshot)

Preto otroctvo, sex s deťmi, bitie vlastnej manželky, výzvy na potrestanie smrťou znásilnenie, ak na to neexistujú štyria svedkovia,  alebo že žena má oficiálne polovičnú hodnotu muža, to všetko sú „ľudské práva.

V roku 2005, potom, čo dánsky karikaturista Kurt Westergaard nakreslil pre noviny mierne satirizujúcu karikatúru Mohameda, vykrikovali mnohí moslimskí duchovní, že ide o rúhanie a volali po jeho smrti. Pripojil sa aj pakistanský duchovný, ktorý ponúkal odmenu jeden milión dolárov každému, kto by Dána zavraždil . Tisíce moslimov protestovalo. V roku 2010 napadol Westergaarda v jeho dome sekerou moslimský azylant; našťastie, Westergaard bol schopný uniknúť do zabezpečenej miestnosti.

Západné vlády by sa mali rezolútne postaviť proti tým, ktorí by nás chceli vydierať, aby sme sa vzdali našich slobôd. Žiadna rozumná vláda by nemala znehodnocovať právo slobody prejavu kvôli udobreniu ľudí, ktorí falošne tvrdia, že sú obeťami, aj keď sú často v skutočnosti agresormi.

Reformní moslimovia a krízy dôveryhodnosti

Väčšina z 1,6 miliardy moslimov na svete nemusí súhlasiť s násilím a porušovaním ľudských práv, ale faktom zostáva, že fundamentalisti nie sú okrajovou skupinou; zaujímajú vedúce pozície v moslimskej duchovnej hierarchii. Sú ich desiatky miliónov (alebo aj viac) a zdá sa, že každý z nich verí v jedinečnú správnosť ich vlastného výkladu islamu. Odhaduje sa, že z tejto skupiny je odhadom niekoľko stoviek tisíc džihádistov, ochotných sa aktívne pripojiť k násiliu.

Mnoho reformných moslimov tvrdí, že sú nespravodlivo radení do tejto extrémistickej skupiny. Ale hoci deklarujú rozkol v náboženstve, mnohí z nich v tom často nemajú jasno.

Keď Martin Luther, katolícky kňaz a profesor teológie, zavrhol dve základné tézy katolíckej cirkvi, uznal, že už z definície nemohol byť viac katolík. Bol súčasťou protestantskej reformácie a jeho nasledovníci sa nazývajú luteráni.

Reformní moslimovia stále sami seba nazývajú moslimami a to, že nejaký Korán 2.0 nikdy nemôže existovať. Každé slovo v Koráne je slovo Allaha, podobne ako je Desatoro priame slovo Božie. Nikto nie je schopný povedať, že Allah nemal na mysli to, čo Allah údajne povedal. Výklady sa však líšia a od roku 1948 zjavne spôsobili smrť 11 miliónom moslimov rukami iných moslimov.

Takže človek si môže predstaviť, čo by mohlo byť nachystané pre ne-moslimov.

Navyše sa zdá, že islam bol nastavený tak, aby sa rozširoval tak násilným „tvrdým džihádom“ , ako aj „mäkkým džihádom.“ Tvrdý džihád zahŕňa terorizmus, vraždenie a pokusy o vraždy.

Mäkký džihád obsahuje

  • prepisovanie histórie, ako sa to stalo pri hlasovaní UNESCO o vyhlásení, že staroveké biblické pamiatky, ako je Ráchelin hrob alebo Jaskyne patriarchov sú islamské, hoci vtedy historicky islam ani neexistoval a vznikol až v 7. storočí;
  • migráciu na šírenie islamu (Hidžra), ako to dnes vidíme v Európe, kde sa Turci vyhrážajú zaplavením Nemecka migrantami;
  • kultúrnu penetráciu ako je podpora islamu v školských učebniciach alebo prispôsobenie osnov z dôvodu politickej korektnosti ;
  • politickú a vzdelávaciu infiltráciu, rovnako ako zastrašovanie (mäkký džihád ako kožená rukavica na hroziacej pästi tvrdého džihádu).

Je to tým viac poľutovaniahodné, že tak ako v UNESCO, sa to často deje s pomocou a spoluúčasťou Západu.

Vďaka tvrdému a mäkkému džihádu bol islam v minulosti schopný obsadiť Perzii, Turecko, Grécko, južné Španielsko, Portugalsko, celú severnú Afriku a celú východnú Európu. Na nás záleží, či ho necháme nám to urobiť znovu, alebo nie.

Zdroj: Gateston Institute na Slobodnom výbere