Mýtus: Moslimovia často tvrdia, že islam podporil bohaté dedičstvo vedeckých objavov, čím „vydláždil cestu“ súčasným pokrokom v technológiách a medicíne.

V tejto veci zvyčajne citujú obdobie medzi 7. a 13. storočím, keď Európa zažívala svoje „temné časy“ a moslimský svet získaval nových obyvateľov a kultúry prostredníctvom násilného dobývania.

Pravda: Hoci sa nikto neháda, že moslimský svet bol počas tohto obdobia stredoveku relatívne rozvinutejší než „kresťanský“ svet, dôvody tohto stavu nemajú absolútne nič do činenia s islamským náboženstvom (okrem jeho požiadavky na vojenskú expanziu). V skutočnosti má náboženstvo tendenciu odrádzať od znalostí, ktoré sú mimo neho (Korán 5:101-102), čo je dôvod, prečo sú najplodnejší moslimskí učenci zvyčajne skôr študentmi náboženstva než vedy.

(Všimnite si, že Španielsko samotné prekladá viac vzdelávacieho materiálu a literatúry do španielčiny každý rok než celý arabský svet preložil do arabčiny od 9. storočia. Ako to povedal saudský veľký mufti v roku 2010, „Korán so svojimi príbehmi a znalosťami nám stačí… nepotrebujeme Tóru alebo evanjeliá alebo akúkoľvek inú knihu„).

Mnohí fundamentalisti a iní hlboko veriaci, ktorí sa obliekajú ako Mohamed a ktorí prijímajú životný štýl 7. storočia, do určitej miery zdôrazňujú dôležitosť tradície v islame. Náboženstvo je vysoko konzervatívne a odolné voči zmene, na ktorú sa nazerá s podozrením. Ako poukazuje odborník Bernard Lewis, v islame sa inovácia považuje za zlú, až kým sa nepreukáže, že je dobrá.

Okrem toho sú tu štyri základné dôvody, prečo má islam len málo nárokov na vedecké úspechy:

Po prvé, moslimský svet do značnej miery profitoval z gréckych vied, ktoré im preložili kresťanskí a židovskí dhimmi. Vďaka ich zásluhám moslimovia odviedli lepšiu prácu pri zachovaní gréckych textov, než Európania v tom čase a toto sa stalo základom pre ich vlastné znalosti. (Jedným z veľkých dôvodov pre toto však bolo, že prístup kresťanov do tejto časti ich sveta bol odrezaný kvôli moslimským lodiam s otrokmi a pobrežnými nájazdmi, ktoré dominovali Stredomoriu počas tohto obdobia).

Po druhé, mnohé z vedeckých pokrokov pripisovaných islamu bolo v skutočnosti „požičaných“ od iných kultúr, ktoré moslimovia dobyli. Algebraický pojem „nula„, sa napríklad mylne pripisuje islamu, hoci to bol v skutočnosti hinduistický objav, ktorý moslimovia len predstavili Západu.

V skutočnosti, dobyté obyvateľstvo do značnej miery prispelo ku histórii „moslimskej vedy„, až kým nebolo postupne zdecimované konverziou na islam (pod nátlakom statusu dhimmi). Ako to vyjadril Mark Steyn, „Keď apologéti hovoria o islame, veľkých inováciách a bohatej kultúre jeho rozkvetu, zabúdajú na to, že ani na svojom vrchole neboli moslimovia v moslimskom svete nikdy viac než len menšinou, a že z veľkej časti žili z energie ostatných„.

Rast koncentrácie moslimov v obyvateľstve je úmerný úpadku vedeckých úspechov. Nie je náhodou, že moslimský svet toho mal v uplynulých asi 800 rokoch len málo čo ukázať, a to kvôli vyčerpávaniu nových civilizácií, ktoré vybrakoval.

Po tretie, aj kvalifikovaní moslimskí vedci a kultúrne ikony boli často považované za heretikov svojich čias, niekedy s dobrými intelektuálnymi schopnosťami. Jedným z najúspešnejších ľudí, ktorí vzišli z moslimského sveta, bol perzský vedec a filozof al-Razí. Jeho pôsobivé práce sa dnes často považujú za „dôkaz“ moslimských úspechov. Ale to čo apologéti často vynechávajú je, že al-Razí bol odsúdený ako rúhač, keďže nasledoval svoje vlastné náboženské presvedčenia – ktoré zjavne protirečili tradičnému islamu.

Po štvrté, aj tie príspevky, ktoré sa prisudzujú islamu (často nepresne) nie sú až tak strašne dramatické. Je tu „vynájdenie“ určitých slov, ako alchémia a elixír (a asasín, mimochodom), ale inak takmer nič, čo by prežilo v podobe dnešnej technológie, ktorá má praktický význam. Taktiež nie je dôvod veriť, že k takýmto objavom by ľahko nedošlo aj na Západe po kultúrnom prebudení spustenom Reformáciou.

Ako príklad, uvážme že moslimovia si pripisujú objavenie kávy z Etiópie (v tom čase dôležitým zdrojom otrokov pre islam) a po prvý raz bola spracovaná na Blízkom východe. V tomto zmysle popularizovali existujúce znalosti Afričanov, ktorí boli chytení počas arabského obchodu s otrokmi. Hoci je to pravda, zvážte, že červené farbivo, používané v mnohých potravinárskych produktoch, od brusnicovej marmelády až po cukríky pochádza z brucha istých samíc chrobáka, žijúceho v Južnej Amerike. Je mimoriadne nepravdepodobné, že by Západ kávu dodnes neobjavil (hoci je pravda že káva prispela k mnohým objavom).

V skutočnosti, litánia „moslimských“ úspechov často nadobúda podobu básnenia, v ktorej sú skutočné pôvody týchto objavov vynechané – spolu s ich pomerným významom voči západným úspechom. Človek tiež často nepočuje ani o neutešenom osude pôvodných úspechov. Tí ktorí vychvaľujú veľké observatórium Takí al-Din v (čerstvo dobytom) Istanbule, napríklad, často pozabúdajú spomenúť, že ho kalifát rýchlo zničil.

Napokon, záznam vedeckých, medicínskych a technologických úspechov nie je niečo, kvôli čomu by sa moslimskí apologéti chceli dostať do súťaže s kresťanským svetom. Dnešní islamskí inovátori sú primárne známi tým, že západné technológie, ako sú mobilné telefóny a lietadlá, premieňajú na nástroje masového vraždenia.

Suma sumárum, hoci islamské náboženstvo nie je úplne nepriateľské voči vede, nemali by sme si ho zamieňať ani s jej pomocníkom. Veľké úspechy, o ktorých sa hovorí, že pochádzajú z islamského sveta, majú na svedomí buď nemoslimovia, ktorí boli pod islamskou vládou, alebo kacíri, ktorí mali zvyčajne malý záujem o islam. Ako islam presadzuje svoju dominanciu, vedecké objavy sa dramaticky zmenšujú až sa napokon celkom vytratia.

[Poznámka č. 1: Organizácia islamských štátov (OIC) sa skladá z 57 moslimských krajín s 1,6 miliardami ľudí. Dokopy je tu 550 univerzít. Spojené štáty s menej ako pätinou populácie ich majú desaťkrát toľko. V roku 2005 , iba samotná Harvardská univerzita vytvorila viac vedeckých prác než 17 arabských krajín spolu]

[Poznámka č. 2: Len málo ľudí je tak zapálených pri kázaní o nadradenosti islamu voči Západu ako mulláhovia v Iráne. Napriek tomu, keď tí istí duchovní potrebujú prvotriedne lekárske ošetrenie, nehanebne cestujú do Európy (napríklad Ayatolláh Mahmúd Shahroudi v roku 2018 ). Dokonca ani v ich vlastnej krajine neexistuje jediný zdroj moderných vymožeností, ktorý by nebol zapožičaný zo západnej inovácie.]

Zdroj: The Religion of Peace 


Články v sérii: