Mýtus: Náboženské menšiny v islame prekvitali. Moslimovia majú nariadené ochraňovať Židov a kresťanov (Ľud Knihy) a neubližovať im. V súre 109 Korán hovorí, „Pre vás vaše náboženstvo. Pre mňa moje.

Pravda: Náboženské menšiny v islame „neprekvitali“. V skutočnosti po niekoľkých storočiach prenasledovania a diskriminácie z nich vždy ostali len tiene. Niektorí jedinci boli hrubou silou prinútení na konverziu z ich pôvodného náboženstva, iní konvertovali pod mučivým nátlakom statusu dhimmi.

To čo moslimovia nazývajú „tolerancia“ iní správne identifikujú ako zákonom nariadenú diskrimináciu. Odovzdanie sa Židov a kresťanov pod islamskú vládu na základe statusu dhimmi, znamená, že im nie sú dopriate rovnaké náboženské práva a slobody ako moslimom. Nemôžu napríklad zdieľať svoju vieru, alebo stavať domy pre účely bohoslužby bez povolenia. (Pozri tento odkaz na pravidlá nastavené Islamským štátom)

V histórii dhimmi často museli nosiť rozlišujúce oblečenie alebo si ostrihať vlasy konkrétnym spôsobom, ktorý naznačoval ich postavenie podriadenosti a poníženia. Nemajú rovnaké zákonné práva ako moslimovia a dokonca musia platiť daň (džizja). V prípade, že nesplnia požiadavky vyberača daní, musia byť buď zabití alebo im majú byť odobrané deti.

Al-Ghazalli, jeden z najväčších islamských filozofov spomína vo svojom traktáte Kitab al-Wagiz fi figh madhab al-imam al-Safi’i :

Dhimmi je povinný nehovoriť o Allahovi alebo Jeho poslovi … pri platení džizja musí dhimmi zvesiť hlavu, zatiaľ čo ho úradník chytí za bradu a udrie cez kosť vyčnievajúcu pod jeho uchom [t.j. cez čeľusť] … ich domy nesmú stáť vyššie ako domy moslimov, bez ohľadu na to, ako sú nízko. Dhimmi nemôže jazdiť na peknom koni alebo na mulici; môže jazdiť na somárovi, ale len ak je postroj z dreva. [Dhimmi] musí nosiť [identifikujúcu] záplatu [na svojom oblečení], vrátane žien, a to aj v [verejných] kúpeloch … [dhimmi] musí držať svoj jazyk za zubami.

Takže už tušíte prečo je Mein Kampf taký populárny v islamskom svete?

Osmanskí Turci po stáročia odoberali kresťanským obyvateľom v okupovanej Európe ich synov. Násilím ich nútili konvertovať na moslimských bojovníkov (známych ako janičiari).

Práve kvôli tomuto bremenu diskriminácie a treťotriednemu postaveniu konvertovalo v priebehu storočí toľko menšín na islam. Tí, ktorí odmietli čeliť ekonomickým a sociálnym ťažkostiam, pretrvávajúcim do dnešných dní, sú zdesení západnými štandardami skutočnej náboženskej tolerancie a pluralizmu.

V momente získania moci islamom, existuje len veľmi málo tolerancie pre tých, ktorí nie sú „Ľudia Knihy,“ ako sú hinduisti a ateisti. Korán hovorí moslimom, aby „bojovali na ceste Allaha“ až kým „náboženstvo nebude iba pre Allaha„. Dobyté obyvateľstvo čelí smrti, ak sa nezačne pravidelne modliť a nezavedie milodary podľa islamskej tradície (t.j. piliere islamu).

Tamerlán a iní moslimskí dobyvatelia v priebehu uplynulých tisíc rokov zmasakrovali desiatky miliónov hinduistov a budhistov a presídlili alebo donútili konvertovať milióny ďalších. Islamisti v Somálsku odsekávajú kresťanom hlavy. V Iráne ich zatvárajú do väzenia.

Jednou z veľkých irónii islamu je, že s nemoslimami sa má zaobchádzať podľa tých istých štandardov, kvôli ktorým by si samotní moslimovia nárokovali právo na násilnú sebaobranu, keby sa im stalo to isté. Islam je ospravedlnením sám pre seba. Väčšina moslimov preto necíti žiadnu hanbu za zakorenenú aroganciu a dvojitý štandard.

V Koráne je asi 500 veršov ktoré hovoria o Allahovej nenávisti voči nemoslimom a treste, ktorý im pripravil za ich nevieru. Existuje tiež malá hŕstka veršov ktorá by sa dala vyložiť inak, ale to sú väčšinou skoršie verše, ktoré mnohí učenci považujú za odvolané neskoršími, násilnejšími.

Pokiaľ ide o súru 109 („Pre vás vaše náboženstvo. Pre mňa moje.„), ľubovoľný skutočný znalec Koránu poukáže na to, že účelom toho verša bolo skôr odlíšiť islam od ostatných bohov Kurajšovcov (z ktorých jeden sa volal „Allah„) než aby podporoval náboženskú toleranciu voči nemoslimom.

V čase keď vyslovil tento verš z veľmi rannej doby, nemal Mohamed žiadnu moc, a teda nemal inú možnosť než byť „tolerantný“ voči ostatným. Na rozdiel od toho prejavil len málo tolerancie, keď o mnoho rokov neskôr vrátil do Mekky ako dobyvateľ.  Požadoval vysťahovanie alebo smrť každého, kto nebol ochotný konvertovať na islam. V skutočnosti fyzicky zničil modly uctievania tých istých ľudí, ktorým sa venoval v súre 109.

Ak tolerancia znamená len odrádzanie od masového brutálneho zabíjania ľudí inej viery, potom dnešná prax islamu vo všeobecnosti zvyčajne spĺňa tento štandard.

Ale, ak tolerancia znamená uznanie rovnakých náboženských slobôd pre ľudí iných vierovyznaní, aké požadujú moslimovia, potom je islam jednoznačne najnetolerantnejším náboženstvom pod slnkom.

Pozrite si video libanonskej kresťanky Brigitte Gabriel o tom, ako moslimovia začínali

Zdroj: The Religion of Peace


Články v sérii: