Mýtus: Zabíjanie nevinných ľudí je proti islamu. Islam je úplne nezlučiteľný s teroristickými činmi.

Pravda: Islam zakazuje zabíjanie nevinných ľudí. Nanešťastie, na vás to neplatí.

Plná pravda o islame, terorizme a „nevine“ je oveľa komplikovanejšia, než sú ochotní apologéti pripustiť. Práve preto muslimovia na obidvoch stranách diskusie o terorizme obviňujú druhú stranu z únosu islamu. To je tiež dôvod, prečo organizácie, ktoré spáchali hrozné zverstvá v mene Alaha, ako sú Hamas a Hizballáh, dostávajú z hlavného prúdu moslimov významné množstvo morálnej a finančnej podpory.

V skutočnosti je definícia „terorizmu“ v islame prinajlepšom nejednoznačná. A definícia „nevinného človeka“ v islame nie je niečo, čo moslimskí apologisti propagujú, keď tvrdia, že takýmto osobám sa nemá ubližovať. Je to preto, že podľa islamského učenia každý, kto odmieta islam tým, že odmietne konvertovať, nemôže byť považovaný za nevinného.

Vezmite do úvahy, že veľká časť Koránu je venovaná opisu hrozného trestu čakajúceho na tých, ktorí odmietli veriť v Mohameda. Ako potom môžu moslimovia povedať, že objektmi božského hnevu sú nevinní ľudia?

Najochraňovanejšími a najrešpektovanejšími zo všetkých nemoslimov sú dhimmi, „ľud knihy“. Konkrétne by to mali byť Židia a kresťania, ktorí súhlasili s islamskou nadvládou a platia džizja (poplatok moslimom). Avšak slovo „dhimmi“ je odvodené z arabského koreňa, ktorý znamená „vina“ alebo „hanba„. („… rodičovské a sesterské slová dhimmi znamenajú ‚hanbiť sa,‘ rovnako ako ochrancovia, čo sa dá rozšíriť na ochraňovanie hodných viny“ Amitav Ghoš, „V starovekej krajine„).

Takže, ak sa aj príslušníkom dhimmi pripisuje za ich status miera viny (z dôvodu odmietnutia Alahovej plnej pravdy), ako môžu byť nemoslimovia, ktorí odporujú islamskej vláde alebo odmietajú platiť džizja považovaní za „nevinných„?

Aj v moslimskej komunite je kategória moslimov, o ktorých sa hovorí, že tiež nesú vinu – ešte väčšiu než priemerný neveriaci. Sú nimi pokrytci, alebo „munafikovia,“ o ktorých sa Mohamed vyjadroval v tých najhanlivejších pojmoch. Pokrytec sa za moslima považuje len podľa mena. Podľa deviatej súry sa od pravých moslimov odlišujú neochotou viesť ( 9:81, 9:86 ) alebo financovať (verš 9:121) svätú vojnu. Praví veriaci bojujú a sú prísni voči neveriacim (verš 9:123).

Moslimskí teroristi ktorí často zabíjajú „iných moslimov“ v mene Alaha tak robia vo viere, že ich obete sú munafikovia alebo káfiri (neveriaci). Toto je časť šaríe známa ako takfír, podľa ktorej moslim môže byť prehlásený za odpadlíka a potom popravený za jeho úlohu pri bránení v expanzii islamskej autority. (Pravý moslim by aj tak šiel do raja, pričom v takom prípade by sa pri ňom ťažko dalo očakávať, že bude prechovávať nevraživosť uprostred sexuálnych a vínnych orgií).

Okrem pochybnej definície nevinnosti je tu tiež problém rozlišovania terorizmu od svätej vojny. Islamskí teroristi sa zriedkavo nazývajú teroristami, ale zvyčajne hovoria že sú svätými bojovníkmi (mudžahedíni, šahídovia alebo fedajíni). Svoje skutky považujú za formu džihádu.

Svätá vojna je nariadená v Koráne a Hadísoch. Vo verši 9:29 Mohamed zavádza princíp, že proti neveriacim by sa malo bojovať dovtedy, kým buď nekonvertujú na islam alebo neprijmú stav poníženia v islamskej porobe. Toto je potvrdené v hadísoch Sahih Muslim a Bukhari.

Prorok islamu na mnohých miestach hovorí, že džihád je ideálnou cestou pre moslima, a že veriaci by mali „bojovať na ceste Alaha„. V Koráne sú desiatky večne platných pasáží, ktoré vyzývajú na zabíjanie a bojovanie – je ich omnoho viacej než tých, ktoré sú o mieri a tolerancii. Je tak trochu naivné myslieť si, že ich začlenenie do tohto „večného rozhovoru medzi Bohom a človekom“ malo len historickú hodnotu a nie sú relevantné pre dnešných veriacich, zvlášť keď v texte nie je takmer nič, čo by vymedzilo jeho kontext.

Povzbudzovanie Koránu (a Mohamedov príklad) hovoria, že islamská vláda sa dosahuje silou. Toto, spolu s nejednoznačnosťou nevinnosti vytvára obrovský problém, ktorý sa nedá zakryť len obyčajnou sémantikou. Nielenže existuje hlboká tolerancia voči násiliu v islame, ale aj ostrý nesúhlas a nejasnosť ohľadom podmienok, ktoré ospravedlňujú toto násilie – a kto môže byť cieľom (verš 9:36 hovorí, že voči neveriacim by sa malo bojovať ako voči „skupine„).

Rétorika o vojskách západných krajín, ktoré „bombardujú a zabíjajú“ civilné obyvateľstvo v islamských krajinách nie je len falošným hľadaním morálnej ekvivalencie. Mohamed povedal, že rovnako zodpovedný je „ktokoľvek, kto pripravuje bojovníka,“ čo robí akéhokoľvek daňovníka oprávneným terčom.

Mnohí moslimovia, ktorí tvrdia, že sú proti terorizmu, stále ospravedlňujú určité „povstania“ a „hnutia odporu“, ktoré sa úmyselne zameriavajú na civilistov. Mnoho ľudí podporuje tvrdenie, že existuje širšia „vojna proti islamu„, ale máloktori moslimovia sa snažia o tomto verejne diskutovať. Aké lepšie dôvody potrebujú teroristi pre zdôvodnenie Svätej vojny, než aby sa povedalo, že neveriaci ju už vedú?

A čo takzvaní „nevinní“ ktorí trpia kvôli bombovým útokom a streľbám? Ani v Mohamedových časoch sa im nedalo vyhnúť. Toľko vychvaľovaný hadís, v ktorom Mohamed zakázal zabíjať ženy, napríklad, tiež naznačuje, že takéto obete boli aj pri jeho útokoch na iné kmene.

Ak existujú pochybnosti o jeho presvedčení, že „zakázané je niekedy nevyhnutné,“ treba ich hodiť za hlavu kvôli incidentu, v ktorom Mohamedovi muži varovali Mohameda, že plánovaný nájazd proti nepriateľskému táboru bude znamenať zabitie žien a detí. Odpovedal len „sú od nich,“ čím mal na mysli, že ich životy je možné kvôli ich mužom obetovať (Sahih Muslim 4322, pozri tiež Bukhari 52:256).

Islam nie je určený na to, aby koexistoval ako rovnocenný s inými náboženstvami. Má byť dominantným náboženstvom so šaríou ako najvyšším právom. Islamská vláda sa má rozšíriť na koniec sveta a s odporom sa má vyrovnať pomocou akýchkoľvek nevyhnutných prostriedkov.

Apologéti na Západe si často nevšímajú mnohé koránske verše o násilí, pričom hovoria, že sú relevantné iba v „čase vojny„.

S týmto by islamskí teroristi súhlasili. Oni sú vo vojne.

Doplňujúca poznámka: 

moslimský apologét: “ Kde hovorí Korán o zabíjaní nevinných ľudí? „
Nemoslimský oponent: “ Kde hovorí Korán, že ľudia, ktorí odmietajú Alahov zákon, sú nevinní? „

Zdroj: The Religion of Peace


Články v sérii: