„Náboženstvo mieru“ a jeho mýty 11: Korán je islamským náprotivkom Biblie

Mýtus: Korán je pre moslimov, čo je Biblia pre kresťanov (a Tóru pre Židov).

[sociallocker][/sociallocker]

Pravda: Moslimovia tvrdia, že Korán obsahuje doslovné slová Allaha – a iba to. Ak by kresťania vzali Ježišove slová (tzv. písmená napísané červeným), všetky ich vyňali z kontextu a potom ich náhodne zmiešali… výsledný produkt by bol porovnateľný s Koránom (ktorý je usporiadaný podľa veľkosti kapitoly, s obmedzenou konzistencia).

Naopak, biblia obsahuje históriu a biografické detaily. Napríklad v Koráne nie je nič, čo by podrobne opisovalo Mohamedov život, zatiaľ čo Biblia obsahuje štyri knihy, ktoré zobrazujú všetko, čo je známe o životopise Ježiša. V prípade, ak verše v Starom zákone predpisujú násilné nariadenia, zamýšľaný cieľ je v pasáži definovaný explicitne a ponecháva len málo pochýb, či ide o prepísanie histórie a že to nie je večne platné nariadenie, ktoré majú ostatní nasledovať.

Napriek nadšeniu, s ktorým moslimovia spievajú chvály o Koráne, je zrejmé, prečo sa málo ľudí naozaj obťažovalo, aby sa do neho hlboko ponorili. Náhodné usporiadanie veršov a takmer neprítomnosť kontextu sťažuje ich pochopenie. Z tohto dôvodu je Korán zriedkavo vytlačený bez rozsiahleho komentára (ktorý zvyčajne vyjadruje osobné preferencie prekladateľa).

Moslimský náprotivkom k Biblii je kombinácia Koránu, hadísov a Síra [životopis Mohameda].

Hadísy sú zbierkou príbehov a historických úryvkov zo života Mohameda založená na reťazi rozprávaní tých, ktorí s ním žili. Nanešťastie je úroveň dôveryhodnosti premenlivá. Za najspoľahlivejšie zbierky sa považujú Sahih Bukhari a Sahih Muslim, po ktorých nasleduje Abu Dawud. Práve na hadísoch je založené islamské právo (šaría).

Sira je životopis Mohamedovho života. Aj v tomto prípade existujú otázky týkajúce sa spoľahlivosti, ktoré sa kresťanom zdajú trochu mätúce, keďže evanjeliá boli dobre spracované v priebehu prvých desaťročí po ukrižovaní, ktoré sa udialo 600 rokmi pred moslimskými dejinami.

Najspoľahlivejší životopis Mohameda zostavil Ibn Ishaq, ktorý ho napísal asi 150 rokov po jeho smrti. Jeho pôvodné dielo prežíva len v tom, čo „upravil“ neskorší prekladateľ (Ibn Hisham, ktorý priznal, že odfiltroval niekoľko popisov odpudzujúceho charakteru). Ďalším uznávaným životopiscom je Ibn Kathir, ktorý sa spoliehal na Ibn Ishaqa a hadísy.

Zdroj: The Religion of Peace

Články v sérii:


Poznámka k životopisu Mohameda:

Ak je Sirat Rasoul Allah [Život Allahovho posla] od Ibn Ishaqa už zbavený tých najhorších pasáží, aký je ten zvyšok?

Pre každého veriaceho je vždy primárnym vzorom, normatívnym etalónom, zdroj jeho viery, človek, ktorý je pre neho autoritou. Pre moslimov je takýmto človekom Mohamed, posol Boží. Jeho život a opisy jeho konania tvoria úplný základ formujúci život každého veriaceho od útleho detstva až do dospelosti. Moslimovia veria dvom základným veciam, ktoré sú pod trestom smrti nekritizovateľné a je nutné ich bez váhania nasledovať.

  • Korán je zjavené slovo Božie.
  • Príklad činov proroka tvorí záväzné pravidlá pre život veriacich

Násilná zmena v živote Mohameda

Mohamed dlhých 13 rokov kázal v Mekke ale jeho misijná činnosť úspešná nebola. Prečo by aj mala byť, keď v podstate to bola len obmena kresťanského „Miluj blížneho svojho„.

Po príchode do Mediny však Allah vyjavil Mohamedovi nasledovné verše

2:190 A bojujte na stezce Boží proti těm, kdož bojují proti vám, avšak nečiňte bezpráví, neboť Bůh nemiluje ty, kdož se bezpráví dopouštějí.
2:191. Zabíjejte je všude, kde je dostihnete, a vyžeňte je z míst, odkud oni vás vyhnali, vždyť svádění od víry je horší než zabití. Avšak nebojujte s nimi poblíže Mešity posvátné, dokud oni s vámi zde nezačnou bojovat. Jestliže však vás tam napadnou, zabte je – taková je odměna nevěřících!
2:192. Jestliže však přestanou. . . tedy Bůh věru je odpouštějící, slitovný!
2:193. A bojujte proti nim, dokud nebude konec svádění od víry a dokud nebude všechno náboženství patřit Bohu. Jestliže však přestanou, pak skončete nepřátelství, ale ne proti nespravedlivým.

Tak toto je už novinka, ktorej kočovní beduíni rozumeli trocha lepšie. Naviac sa vo verši 193 definujeme koniec vojny – keď bude všade islam. Jednoducho povedané, je to pre beduínov príjemné na posluch. A pokračuje ďalej

216. A je vám předepsán také boj, i když je vám nepříjemný.Je však možné, že je vám nepříjemné něco, co je pro vás dobré, a je možné, že milujete něco, co je pro vás špatné; jedině Bůh to zná, zatímco vy to neznáte.

Je to dobrý business, hovorí svojim súkmeňovcom. Zabíjajte na strane Allaha a budete mať hojnosť :

244. Bojujte na stezce Boží a vězte, že Bůh je slyšící, vševědoucí!
245. Kdokoliv dá Bohu půjčku výhodnou, tomu bude vrácena mnohonásobně; Bůh zavírá a otevírá dlaň svou a k Němu budete navráceni.

V životopise sa píše, že Mohamed si nechal pätinu koristi z prepadu karavány (ktorú dokonca prepadli na zakázanom posvätnom mieste) a tento zvyk si jeho nasledovníci ponechali. Vždy pätina koristi pripadla Prorokovi a pre moslimov neplatia žiadne pravidlá, keď ide o boj za vec islamu. Samozrejme aj toto mu Allah odobril vo veršoch Koránu – aké príhodné.

V slávnom verši 2:256 sa píše „Nebudiž žádného donucování v náboženství!„.

Toto však neznamená že netreba viesť vojnu proti neveriacim, len ich netreba násilne konvertovať. Účelom džihádu je dobyť nadvládu, uvaliť džizja a keď poníženie (9:29) a uvalenie do podradného stavu dhimmi nebudú ochotní akceptovať, môžu dobrovoľne konvertovať. Ako píše Sayyíd Qutb (egyptský spisovateľ, jeden z ideológov Moslimského bratstva), účelom džihádu je vytvorenie stabilnej spoločnosti s „islamským sociálnym poriadkom„.

Neskôr po bitke u priekopy, Mohamed chválil zabitie svojho nepriateľa Abu-Jahla, keď mu doniesli jeho odťatú hlavu.

Tento spôsob vedenia misijnej činnosti sa už javí celkom dobre, nasledovníci Allaha a jeho proroka pribúdajú po stovkách a jeho armáda silnie. Po bitke Uhudu, kde Mohamed osobne bojoval a zabíjal, došlo k porážke moslimov a tak obvinil ľudí, že v Allaha verili málo a padlých vyhlásil za mučeníkov. „Kdyby naši bratři věděli, co nám Aláh dal, nepolevovali by ve vedení svaté války„.

Masaker Banu Kurajza

Aby si vyčistil zázemie rozhodol sa Mohamed zlikvidovať každý náznak odporu. V Medine žil silný židovský kmeň Banu Kurajza. Ústami Sad bin Muada bolo povedané a Mohamedom schválené „Nařizuji zabít muže, rozdělit majetek a zajmout ženy a děti.

Mohamed nechal uväznil všetkých ľudí z kmeňa Kurajza, nechal spraviť priekopu a odťať hlavy každému mužovi. Zdroje sa rôznia – od 600 do 900 zmasakrovaných mužov a chlapcov, deti a ženy skončili ako otroci.

Masaker židovského kmeňa Banu Kurajza

Mimochodom, odvtedy majú všetci džihádisti mimoriadnu záľubu v pižlikaní hlavy – lebo je to činnosť Allahovi a Mohamedovi milá. Okrem džihádistov sa však väčšine ľudí nezdá takáto činnosť ako konanie veľkého humanistu a ochrancu ľudských práv.

Skúste si to živo predstaviť. V priekope sa váľajú stovky mŕtvych tiel bez hláv, prázdny bezduchý pohľad zabitých ľudí sa na Vás upiera z každého smeru, všade strieka krv, dvíha sa zápach posmrtných výlučkov. V teple Arábie sa na mŕtvoly zlietajú mračná hmyzu a do tohto pekla privádzajú ďalšie desiatky odsúdených ľudí, ktorých pod dohľadom láskavého proroka stínajú jedného po druhom. Na to všetko sa pozerajú všetci obyvatelia Mediny. Len si to zodpovedzte sami – odmietnete ponuku na „dobrovoľnú“ konverziu po takomto divadle?

Takto pokračuje rok za rokom, umierajú stovky, tisícky, neskôr milióny pod mečmi dobyvateľov. Všetko na základe príkladu proroka, ktorý neodpúšťa neveriacim a svojim nepriateľom, ktorého príklad v zabíjaní inšpiruje jeho nasledovníkov. V ďalších kázaniach a zjaveniach Koránu rozvíja toto posolstvo ďalej, aby v poslednej významnej súre pred smrťou tento smer definitívne ukotvil aj slovami Allaha.


Publikovaný

v

, ,

od