"Náboženstvo mieru" a jeho mýty 14: Moslim má zakázané klamať

Mýtus: Podľa Koránu (Súra 9:119 „Vy, kteří věříte! Bojte se Boha a buďte s pravdomluvnými!„) moslim musí vždy hovoriť pravdu a nesmie klamať.

[sociallocker][/sociallocker]

Pravda: Moslim musí hovoriť vždy a za každých okolností pravdu len pred súvercami, t.j. pred moslimami. Výnimkou sú tri prípady spomenuté Mohamedom, z ktorých dva sa týkajú moslimov – pri súdnych sporoch a manželských hádkach. Pred neveriacimi by mal hovoriť pravdu, ale v niektorých situáciách moslim nielenže môže, ale dokonca musí hovoriť lož.

Raymond Ibrahim vo svojom článku na Middle East Forum pripomína, že podľa šaríe je každý mysliteľný ľudský čin kategorizovaný ako buď zakázaný, odrádzaný, prípustný, odporúčaný alebo povinný.

Islamské právo hovorí, že v niektorých situáciách je podvod – známy aj ako „takíja (taqiyya),“ založený na koránskej terminológii – nielen povolený, ale niekedy aj povinný. Napríklad, na rozdiel od ranej kresťanskej histórie, moslimovia, ktorí si musia vybrať buď medzi vzdaním sa islamu alebo smrťou, nielenže majú povolené si zachrániť život tým, že predstierajú odpadnutie od viery. Mnohí právnici dokonca nariaďujú, že podľa Koránu 4:29 sú moslimovia povinní verejne sa vzdať viery v takýchto prípadoch.

Pôvod takíje

Ako doktrína bola takíja najprv kodifikovaná šiitskými moslimami, predovšetkým v dôsledku ich historických skúseností. Islam má dva hlavné prúdy, sunitov a šiitov, ktoré sa vzájomne nenávidia, prenasledujú a zabíjajú.

Sunity majú voči šiitom prevahu, je ich 90% zo všetkých moslimov. Šiiti, ktorí žijú so sunitmi, často vykonávali takíju tým, že predstierajú príslušnosť k sunitom, ale zároveň zachovávajú vnútorné predpisy viery šia, ako to dovoľuje koránsky verš 16: 106. Napríklad v Saudskej Arábii, ktorá má na východe prevažne šiitskú provinciu, sú šiiti považovaní za kacírov, zradcov a neveriacich a nemilosrdne prenasledovaní.

Po 1400 rokoch prenasledovania a praktizovania takíje šiitmi, sunniti ich nazývajú luhármi, trvajúc na tom, že klamstvo, takíja sa stalo základnou súčasťou šiitskej kultúry.

Formulácia takíje

Podľa autoritatívneho arabského textu Al-Taqiyya Fi Al-Islam: „Takíja [klamstvo] má v islame zásadný význam, prakticky každá islamská sekta s ňou súhlasí a praktikuje to. Dokonca môžeme povedať, že prax takíja je hlavným prúdom v islame a že tých pár siekt, ktoré ju neuplatňujú, sa odkláňajú od hlavného prúdu … najmä v modernej dobe je takíja mimoriadne rozšírená v islamskej politike.“

Základný verš Koránu, ktorý povoľuje klamstvo vo vzťahu k nemuslimom, hovorí: „Nechť si věřící neberou nevěřící za přátele místo věřících! Kdo tak učiní, nedostane se mu od Boha ničeho, leda v případě, že byste se od nich obávali nějaké hrozby. A Bůh vás varuje před sebou samým a u Boha je cíl konečný.“ (Korán 3:28, pozri tiež 2: 173, 2: 185, 4:29, 22:78, 40:28).

Moslimský svet sa často odkazuje na tafsíry (vysvetlenie Koránu), ktoré vzniesol Al-Tabari. Pokiaľ ide o 3:28, Al-Tabari napísal: „Ak ste [moslimovia] pod ich nadvládou [neveriacich], bojíte sa sami o seba, budete im svojim jazykom preukazovať vernosť, zatiaľ čo voči nim budete skrývať vnútorné nepriateľstvo… Allah zakázal aby mali veriaci priateľské alebo intímne styky s neveriacimi namiesto veriacich – s výnimkou času, keď sú neveriaci nad nimi [v nadvláde] .V takomto prípade nech sa voči nim správajú priateľsky.“

Pokiaľ ide o 3:28, islamský učenec Ibn Kathir (1301-1373) napísal: „Kedykoľvek sa ktokoľvek a kdekoľvek obáva ich zla [neveriacich], môže sa chrániť prostredníctvom vonkajšieho divadla.“

Ako dôkaz toho cituje Mohamedových spoločníkov. Abu Darda povedal: „Usmievajme sa do tváre niektorým ľuďom, zatiaľ čo ich v srdci preklíname.“ Al-Hassan povedal: „Konať takíju je prijateľné až do dňa súdu [na veky].“

Vojna je podvod

Nič z toho by nemalo byť prekvapujúce, keďže „najdokonalejší človek„, samotný Mohamed povolil podvod v troch situáciách: zmieriť dve alebo viaceré strany sporu, pri hádke manžela s manželkou; a vo vojne (pozri Sahih Muslim B32: N6303, ktorý je považovaný za „autentický“ hadís).

Počas bitky pri priekope (627 nl), stálo vojsko Mohameda proti presile spojených kmeňov. Jeden z koalície Naim bin Masud konvertoval na islam. Keď sa to Mohamed dozvedel, poslal ho naspäť ku koalícii, prikázal mu klamať o zmene viery a strany vo vojne. Jeho úlohou bolo prehovoriť ich, aby sa vzdali obliehania. „Pretože vojna je podvod,“ uistil ho Mohamed.

Masud sa vrátil ku koalícii, rozoštval ich a nakoniec obliehanie zrušili. Podľa názoru Mohamedových životopiscov klamstvo zachránilo islam počas jeho počiatočného štádia (pozri Al-Taqiyya Fi Al-Islam, aj Ibn Ishaq’s Sira, najstarší životopis Mohameda).

Ďalším dôkazom legitímnosti podvodu vo vzťahu k nemoslimom je nasledujúci príklad. Básnik, Kab Bin al-Ashruf, urazil Mohameda tým, že predniesol hanlivý verš o moslimských ženách. Mohamed vyzval svojich nasledovníkov: „Kto zabije toho muža, ktorý ublížil Alahovi a jeho prorokovi?“

Mladý moslim nazvaný Mohamed bin Maslama sa na vraždu dobrovoľne prihlásil, ale pýtal si od Mohameda povolenie na klamstvo, aby sa k nemu dostal dostatočne blízko. Mohamed súhlasil.

Maslama odcestoval do Kábu a začal znevažovať islam a Mohameda, až kým sa mu Káb nezačal dôverovať a vo chvíli nepozornosti ho zabil. Prišiel k Mohamedovi s Kábovou hlavou, ktorú Mohamed oslovil: „Allahu akbar“ alebo „Boh je veľký“ (pozri hadís Sahih Bukhari a Ibn Sad).

Princíp odvolania

Celá pasáže koránskych zjavení sú svedectvom o takíji a keďže sa verí, že pôvodcom týchto veršov je Allah, v konečnom dôsledku je považovaný za páchateľa klamstva. To nie je prekvapujúce, pretože sám Allah je často v Koráne opisovaný ako „najlepší podvodník“ alebo „intrigán„. (pozri 3:54, 8:30, 10:21). Tento jav sa točí okolo skutočnosti, že Korán obsahuje pokojné a tolerantné verše, rovnako ako násilné a netolerantné.

Učenci bola neistí, ktoré verše sa budú v šaríi uplatňovať. Napríklad majú použiť ten, ktorý uvádza, že v náboženstve neexistuje žiadne donútenie (2: 256), alebo tie, ktorí prikazujú veriacim, aby bojovali proti všetkým nemoslimom, až kým buď nekonvertujú, alebo sa aspoň podriadia islamu (9:5, 9:29)?

Na vyriešenie tejto nepríjemnosti vyvinuli doktrínu abrogácie (zrušenia) – naskh, ktorú podporuje verš Korávu 2:105. To v podstate hovorí, že kedykoľvek existuje rozpor, verše „odhalené“ neskôr v Mohamedovej kariére majú prednosť pred tými, ktoré boli odhalené skôr.

Prečo však rozpor vznikol? Štandardnou odpoveďou bolo, že to nastalo kvôli slabosti Mohameda a jeho komunity v prvých rokoch islamu. Vtedy bolo správne posolstvo pokoja a koexistencie. Avšak po odchode Mohamedovi do Medíny a nárastu vojenskej sily a množstva moslimov, boli odhalené militantné alebo netolerantné verše, ktoré vyzývali moslimov, aby išli bojovať.

Podľa tohto štandardného názoru okolnosť určuje, ktoré verše sa majú implementovať. Keď sú moslimovia slabí, mali by kázať a správať sa podľa veršov z Mekky; keď sú silní, mali by ísť do útoku, podľa veršov z Mediny. Mnoho islamských kníh sa intenzívne zaoberá doktrínou abrogácie alebo Al-Nasikh Wa Al-Mansukh.

P.S. Ak sa Vám naše články páčia, pridajte si nás na Facebooku https://www.facebook.com/slobodnyvyber/

Druhy klamstva v islame

Na portáli Islam Watch vyšiel prehľadný článok o rôznych spôsoboch klamania a manipulácie „náboženstva mieru„.

Podľa článku existujú štyri arabská slová, ktoré Arabi využívajú na presadenie islamu v celom svete. Je treba ich poznať, porozumieť a pochopiť, aby sme sa mohli brániť dôsledkom. Tieto slová sú takíja, tavrija, kitman a muruna.

Každé z týchto slov opisuje iný štýl podvodu používaný moslimami pri diskusiách o islame, alebo o vlastných moslimských aktivitách. Mohamed to povedal výstižne: „Vojna je podvod.“ (Buchari, Vol. 4, Book 52, číslo 268) Korán sa chváli, že Alah je „pánom všetkých úkladov“ (Súra 13:42), a že je „vo svojich machináciách veľkolepý“ (Súra 8:30).

Západné civilizácie nie sú zvyknuté na jednanie s ľuďmi, ktorí vyvinuli podvod do umeleckej formy. Poznanie je moc a najlepší spôsob, ako bojovať proti agende islamistov je hovoriť: „Sme si vedomí vašich podfukov. Nechajte toho!„

Takíja

Takíja je definovaná ako pretvárka o moslimskej identite jedinca. Pochádza z verša v Koráne, ktorý hovorí, „Nechť si věřící neberou nevěřící za přátele místo věřících! Kdo tak učiní, nedostane se mu od Boha ničeho, leda v případě, že byste se od nich obávali nějaké hrozby. A Bůh vás varuje před sebou samým a u Boha je cíl konečný.“ (illaa an-tattaqu minhum tuqah )(súra 3:28). Táto „vlastná obrana“ ospravedlňuje pretvárku. Islamské právo šaríja ustanovuje, „Keď je možné dosiahnuť cieľ klamaním, no nie hovorením pravdy, je povolené klamať, ak je dosiahnutie cieľa žiadúce a klamanie je povinné, ak je povinný cieľ.“ (Sprievodca cestovateľa, časť r8.2) Príklady zahŕňajú klamanie na ochranu islamu alebo moslima.

Tavríja

Tavríja je definovaná ako skrývanie a dala by sa nazvať „kreatívnym klamstvom„. Je v poriadku porušiť zámer prísahy, pokiaľ neporušíte text prísahy (Sprievodca pútnika, časti o19.1 a o19.5)

Ako to funguje? Predpokladajme, že niekto protestuje, že súra 1 z Koránu ponižuje kresťanov a Židov, pretože je úpenlivou prosbou, ktorú moslimovia vznášajú k Alahovi sedemnásť krát denne, aby sa neocitli na ceste s „tými, na ktorých sa Boh hnevá“ a „tými, ktorí stratili svoju cestu„. (…veď nás stezkou přímou, stezkou těch, jež zahrnuls milostí Svou, ne těch, na něž jsi rozhněván, ani těch, kdo v bludu jsou. – Korán, Súra 1, Otevíratelka knihy, preklad I.Hrbek) Moslim by mohol reagovať, „Súra 1 nikdy nespomína Židov alebo kresťanov.“ Praktizuje tavríju, pretože hoci súra 1 nespomína Židov a kresťanov menovite, bezpochyby vie, že slová „tými, tých“ odkazujú na Židov a kresťanov.

Ďalším príkladom by bolo, ak by moslim reagoval na váš pozdrav „Šťastné Vianoce!“ Mohol by povedať, „Želám ti to najlepšie.“ Podľa vášho názoru by ste si mohli myslieť, že vrátil kresťanovi pozdrav. V skutočnosti vyjadril svoju túžbu voči vám, aby ste konvertovali na islam; želá vám to najlepšie, čím je podľa jeho názoru to, že sa stanete moslimom.

Kitman

Kitman je charakterizovaný tým, že sa hovorí iba časť pravdy. Najbežnejším príkladom je, keď moslim hovorí, že džihád v skutočnosti odkazuje na vnútorný, duchovný boj. Nehovorí „pravdu, celú pravdu a nič len pravdu„, ako prisahajú svedkovia na amerických súdoch. Kitman často vedie k hrubému skresleniu pravdy. V uvedenom príklade Korán používa džihád a jeho odvodeniny 59 krát. Z nich by iba 16 (t.j. 27 %) by mohlo byť považované za „vnútorný„, bez akéhokoľvek objektu ako cieľa boja vzhľadom ku kontextu súry.

Ďalšou bežnou formou kitmanu je citovať len niekoľko mierumilovných pasáží z Koránu, pričom moslim vie, že tieto pasáže boli neskôr zrušené militantnejšími veršami, ktoré sú s citovanými mierumilovnými v protiklade. Tu je príklad:

„Niet donútenia v náboženstve“ (súra 2:256, skorá Medina).

„A či iné náboženstvo než Bohom určené by chceli – Jemu (Bohu) sa pritom oddal každý, kto je v nebesiach a na zemi, či už dobrovoľne, alebo nedobrovoľne. A k Nemu sa navráti“ (súra 3:83, neskorá Medina).

Ďalší príklad:

„Tým (muslimom), proti ktorým sa boj vedie (zo strany nemuslimov), je dané povolenie
(bojovať) preto, že im bolo ukrivdené.“ (súra 22:39, neskorá Mekka)

„A až uplynú posvätné mesiace, potom zabíjajte modloslužobníkov, kdekoľvek ich nájdete, zajímajte ich, obliehajte ich a chystajte proti nim všemožné nástrahy!“ (súra 9:5, neskorá Medina)

Muruna

Muruna znamená používanie „flexibility“ na splynutie s nepriateľom alebo okolím. Ospravedlnením pre tento druh podvodu je trochu bizarná interpretácia súry 2:106, ktorá hovorí: „Kedykoľvek zrušíme jeden verš alebo spôsobíme, že bude zabudnutý, nahradíme ho iným lepším alebo podobným.“ Tak, moslimovia môžu zabudnúť na niektoré príkazy v Koráne, pokiaľ sledujú lepší príkaz. Moslimovia usilujúci o dominanciu islamu, sa môžu odchýliť od svojich islamských zákonov za účelom poklesu ostražitosti nemoslimov a zvýšenia dôvery v ich moslimských náprotivkov.

Poznámka :

Neúplná interpretácia verša 2:106. Tento verš totiž definuje už spomínané pravidlo abrogácie. Ide o to, že Korán obsahuje veľa protirečení a navzájom si odporujúcich tvrdení. Mohamed však vyhlásil Korán za zjavené slovo božie (niečo ako judeo-kresťanské Desatoro) kde je každé slovo platné. Ako z toho von? Vyriešil to veľmi jednoducho. Keďže boh je všemocný a vševediaci, Mohamed nemohol prehlásiť niektoré súry za neplatné. Tým by poprel božiu vševedúcosť. Preto staršie súry označil ako inšpiratívne modlitebné texty, ale normotvornými a záväznými sa stali novšie verše. Takže naposledy vyslovený výrok odvoláva, neguje to, čo bolo vyslovené skôr. Čiže princíp abrogácie je metóda, keď posledný výrok odvoláva predchádzajúce.

Korán je teda svätá kniha, pravdivá v každom slove (až na princíp abrogácie), nemenná a nespochybniteľná. Pochybnosti a snaha o revíziu sa hodnotia ako apostáza, odpadlíctvo „ridda“ čo je hriech podľa šaríe hodný v najkrajnejšom prípade trestu smrti.

Aby to nebolo také jednoduché, súry v Koráne nie sú zoradené chronologicky, ale podľa veľkosti, keď najdlhšie súry so stovkami veršov sú zaradené do prednej časti Koránu a posledné súry majú doslova len pár riadkov. Takže aby ste porozumeli zmyslu Koránu, musíte vedieť aj chronológiu, ktoré súry boli vyslovené naposledy! Len pre ilustráciu uvádzam posledných päť súr
Súra 110. – VÍTĚZNÁ POMOC
Súra 09. – POKÁNÍ
Súra 05. – PROSTŘENÝ STÚĽ
Súra 48. – ÚSPECH
Súra 62. – PÁTEK

Keďže súra 110 má len 3 riadky, najvýznamnejšie súry v Koráne sú podľa pravidiel abrogácie súry 9,5,48 atď

Zoznam odvolaných veršov nájdete na islamskom webe: http://wikiislam.net/wiki/List_of_Abrogations_in_the_Qur?an

Aby neboli moslimovia odhalení, praktizujú murunu rovnakým spôsobom, ako keď chameleón mení farby. Moslimovia si niekedy oholia brady, nosia západné oblečenie či dokonca pijú alkohol, aby splynuli s nemoslimami. V týchto dňoch nie je pre islamistov nič cennejšie než modrooký beloch moslim ochotný zapojiť sa do terorizmu.

Ďalší bežný spôsob používania muruny pre moslimov je, oženiť s nemoslimkami, alebo správať sa ako nemoslimovia, aby ich skutočné zámery nebudili podozrenie. Únoscovia z 11. septembra v USA chodili na letecké kurzy, aby vedeli, ako riadiť lietadlo, ktoré nabúra do Svetového obchodného centra, Pentagónu a Bieleho domu. Počas svojich dní voľna potom navštevovali striptízové kluby a bary. Mnoho Američanov verí, že poradkyňa Hillary Clinton, Huma Abedín, sa vydala za židovského kongresmana Anthonyho Weinera prinajmenšom čiastočne preto, aby zlepšila svoj bezpečnostný kredit a aby tak mohla preniknúť na najvyššie úrovne administratívy. (pozn.prekladateľa – Huma Abedin, pravá ruka Hillary Clinton a šéfka jej personálu počas obdobia, keď bola ministerkou zahraničných vecí USA mala kvôli angažovanosti svojich rodinných príslušníkov prezývku „Princezná Moslimského bratstva“ – čo bola organizácia považovaná za teroristickú. Po nástupe Obamu a H. Clinton do úradu sa nálepka teroristickej organizácie z Moslimského bratstva zmazala a USA začali MB podporovať)

Dôsledky týchto vysokovyvinutých taktík klamania by mohli byť pre nenáročné západné spoločnosti zásadné. Pred dvadsiatimi rokmi psychológ Paul Ekman napísal zasvätenú knihu „Telling Lies“ (vyšla aj slovenčine), ktorá demonštrovala, že ľudia, ktorí klamú, vydávajú rozpoznateľné vodítka. Vlastné svedomie ich núti nedobrovoľne sa potiť, zvyšovať hlas, alebo robiť iné rozpoznateľné gestá.

Avšak Dr. Ekman robil výskum výlučne s ľuďmi zo západných kultúr. Moslimovia, na druhej strane, nepreukazujú pri klamaní nijaké rozoznateľné znaky, pretože necítia vinu. Podľa svojich názorov robia presne to, čo od nich Allah chce, aby robili pre podporu islamu.

Pretože ktorákoľvek osoba zo Západu, ktorá vychovala deti, vie skoro intuitívne, kedy niekto klame, človek zo Západu predpokladá, že to vie vo všetkých prípadoch. Nanešťastie, tie isté osoby zo Západu môžu byť ľahko podvedené islamským klamaním, pretože na podvodníkovi nevidno žiadne signály prezrádzajúce klamstvo.

Dúfajme, že tento článok bude budíčkom pre nič netušiacich neveriacich. Dôveruj, ale preveruj – ako bola stará americká stratégia pri jednaní s potenciálne nepriateľskými stranami – je cesta, ktorou je nutné ísť pri jednaní s islamistami.

„Náboženstvo mieru“ a jeho mýty 14: Moslim má zakázané klamať