Krym je jedným z mála regiónov východnej Európy, v ktorom sa súčasne rozvíjali kultúry antického Grécka a Rímskej ríše v čase ich rozkvetu. Krymská stredoveká kultúra je tesne prepojená s Byzantskou ríšou a regiónom Stredozemného mora. Zachovali sa ruiny starogréckeho mesta Chersonézos, ktoré vzniklo v antickom období a má architektúru nielen z antiky, ale aj raného stredoveku. Stredoveká kultúra bola ovplyvnená moslimskými vplyvmi, tatárskym a osmanským staviteľským umením.
Polostrov bol vždy miestom, kde sa usadzovali predstavitelia rôznych národov, takých ako Rimania, Byzantínci, Skýti, Gréci, Bulhari, Chazari, Polovci, Pečenegovia, Arméni a Góti. Splynutím miestneho obyvateľstva s prisťahovalcami vznikli Krymčania, ktorí v ruskom impériu dostali pomenovanie Krymskí Tatári, Urumovia a Krymčakovia.
Krymskí Tatári sú potomkovia z čias Krymského chanátu, kde základom je tatárske etnikum s výrazným vplyvom Kumánov, Pečenegov, Skýtov alebo Krymských Gótov. Urumovia sú grécki kresťania, hovoriaci prevažne turkotatárskym jazykom. Krymčakovia sú židia, ktorí prijali tatárčinu za svoj komunikačný jazyk, odlišujú sa od Karaitov, čo sú dnes Tatári židovskej viery odmietajúci Tóru.
Po tom, ako Rusko za čias cárovnej Kataríny II. v roku 1783 pripojilo Krym k impériu, sa na polostrove začali objavovať Nemci, Ukrajinci, Bulhari a iné etniká.
Medzi zaujímavé objekty kultúry patrí Chrám Vzkriesenia Krista Simferopoľského a Krymské biskupstvo, postavené v roku 1892. Chrám stojí na skale, pod ktorou je útes. Jej názov je Červená skala. Chrám sa vypína vo výške 402 metrov nad morom. Patrí medzi významné pamiatky ruskej architektúry XIX. Storočia. Chrám sa nachádza v obci Foros, kde mal svoje letné sídlo prvý a zároveň posledný prezident Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov.
Zázrak pri stanici Borki
Chrám je zasvätený zázračným udalostiam zo 17. októbra 1888. Na železničnej stanici Borki Kursko-Charkovskej železnice sa vykoľajil vlak, ktorý z Krymu viezol cára Alexandra III. do Petrohradu.
Cárovi a jeho rodine sa nič nestalo. Správa o tejto udalosti šokovala aj najväčšieho ruského obchodníka s čajom Alexandra Kuznecova. Ten požiadal cára o to, aby mu dovolil na pamiatku jeho záchrany postaviť v mestečku Foros chrám.
Kultúra – Krym ako inšpirácia
Krym sa spája s arménskym maliarom Ivanom Ajvazovským, rodákom z krymskej Feodosie, ale tiež s básnikom Alexandrom Puškinom, spisovateľmi Levom Tolstým, Antonom Čechovom a mnohými inými umelcami.
Anton Čechov strávil na Kryme posledných päť rokov svojho života pre chorobu, ktorou trpel – tuberkulózu. V Jalte, slávnej Beloj dači, napísal svoje najznámejšie diela, akými sú Tri sestry, Višňový sad či Dáma so psíkom. Krym sa stal nielen inšpiratívnym miestom, ale aj miestom ďalších námetov. Rovnako ako Ajvazovskij, ktorý sa stal slávnym vďaka svojim scenériám krymského mora a Feodosie, aj Čechov svojich hrdinov situoval do miestnych podmienok.
Články v sérii:
- Vladimír Bačišin: Krym včera, dnes a zajtra
- Vladimír Bačišin: Krym včera, dnes a zajtra (2) – Referendum
- Vladimír Bačišin: Krym včera, dnes a zajtra (3) – Peniaze
- Vladimír Bačišin: Krym včera, dnes a zajtra (4) – Geografia
- Vladimír Bačišin: Krym včera, dnes a zajtra (5) – Klíma
- Vladimír Bačišin: Krym včera, dnes a zajtra (6) – Prírodné zdroje
- Vladimír Bačišin: Krym včera, dnes a zajtra (7) – Kultúra
- Vladimír Bačišin: Krym včera, dnes a zajtra (8) – Múzeá