Geografia Krymu je veľmi členitá. Polostrov Krym sa hlboko vrezáva do Čierneho mora. To ho obmýva z juhu a západu. Od Čierneho mora ho z východu oddeľuje Azovské more. Pobrežie Krymu má 2500 kilometrov.

Geografia

Geografia Krymského poloostrova

Takmer polovica pobrežia pripadá na Prisivašie, čo je nízka rovina miestami zablatená, 750 kilometrov na Čierne more a približne 500 na Azovské more. Sivaš, alebo Hnilé more je záliv na západe Azovského mora, ktorý oddeľuje Krym od Chersonskej oblasti Ukrajiny. Sivaš v krymsko-tatárskom jazyku znamená blato.

geografia

Satelitný pohľad na Sivaš.
Sivaš je sústava lagún na západnom okraji Azovského mora pri Perekopskej šiji, ktorá oddeľuje Azovské more od Čierneho mora a spája Krymský polostrov s pevninou. Od Azovského mora je Sivaš oddelený 110 kilometrov dlhou Arabatskou kosou , ktorá je na juhu spojená s Krymom a na severe pri meste Heničesk oddelená od pevniny len úzkym prielivom. Celá oblasť má vyše 10 000 štvorcových kilometrov z toho je zhruba 2560 štvorcových kilometrov vodná hladina. Lagúny sú veľmi plytké. Maximálna hĺbka je tri metre, ale typická hĺbka je pol metra až meter. Plytkosť má za následok, že sa voda v lete na slnku veľmi zahreje, odparuje sa a tiež zapácha (odtiaľ názov „Hnilé more“). To je tiež dôvod, prečo má tunajšia voda vysokú slanosť. Presolené sú aj tunajšie pevniny, ktoré sú sčasti skôr mokraďami. Do Sivaša sa vlieva najdlhšia krymská rieka Salhir.

Polostrov Krym s kontinentom spája úzka, asi osem kilometrov dlhá Perekopská šija. Cez ňu vedie železnica a automobilová cesta, ale aj elektrické vysoko napäťové vedenie. Na východ od Perekopskej šije Litovský polostrov Krymu s pevninovým polostrovom Vostočnyj rog spája násypová priehrada, na ktorej je hlinená cesta.

Okolie Perekopskej šije, výrez z Liveuamap

Ešte východnejšie cez vodnú plochu Sivaša je na násype hlinená cesta, ktorá spája krymský mys Džangara s kontinentálnym mysom Kutara. Spolu s cestou je tu aj vysokonapäťové elektrické vedenie.

Krajina na juhu Arabatskej kosy.
Od Azovského mora je Sivaš oddelený 110 kilometrov dlhou Arabatskou kosou , ktorá je na juhu spojená s Krymom a na severe pri meste Heničesk oddelená od pevniny len úzkym prielivom.  Krajina má lesostepný charakter, jej šírka je od 270 metrov v najužšom mieste do 8 km pri severnom konci. Zem je väčšinou piesčitá a rovinatá, na severe obsahuje aj mierne vyvýšeniny je pokrytá hnedým ílom. Kosa vznikla usadzovaním približne v dvanástom storočí nášho letopočtu. Jej dnešné využitie je rekreačné

V roku 2015 sa začalo s výstavbou dvoch mostov (železničný a cestný), ktoré vedú paralelne vedľa seba a majú cez Kerčenský prieliv spojiť Tamanský polostrov a Krym. Most má 19 kilometrov.

Z geologického hľadiska je Krymský polostrov južnou časťou Ukrajinskej kryštalickej platne Východoeurópskej platne, medzi ktorými sa vymedzuje Skýtska platňa a Krymská zvlnená oblasť.

Charakterom reliéfu sa polostrov rozdeľuje na tri hlavné časti: Severno-krymská rovina spolu s Tarchankutskou náhornou planinou, ktoré sú približne na 70 % územia, vlnité roviny Krymu a hornatý Krym. Ten sa rozdeľuje na tri časti – hlavnú (južnú), vnútornú a vonkajšia (severná). Medzi jednotlivými kopcami sú veľké kaňony. Kaňon predstavuje o sebe úzke údolie so strmými až vertikálnymi bočnými stenami.

Veľký kaňon na Kryme

Najsevernejší bod Krymu sa nachádza na Perekopskej šiji, najjužnejší je mys Nikolaja. Najzápadnejším bodom je mys Pribojnyj (Karam-Mrun) na Tarchankutsom poloostrove, najvýchodnejším bodom je mys Fonar na Kerčenskom polostrove. Vzdialenosť od západu na východ je 360 kilometrov a severu na juh 180 kilometrov.

Satelitný pohľad na Krym

 

Články v sérii: