Na polostrove Krym je šesť prírodných rezervácií a tri lokality ťažby nerastných surovín. Ide o Krymskú rezerváciu, Labutie jazerá, Jaltskú horskú rezerváciu, Mys martian, Karadanskú rezeváciu, Kazanstinskú rezeváciu a Opuskú rezerváciu.

Podľa dostupných údajov sú na území Krymu zásoby zemného plynu v objeme 165,3 miliárd kubických metrov, 47 miliónov ton ropy, ale aj 18,2 milióna kubických metrov kondenzátu zemného plynu. Na území krymského polostrova je 44 ložísk uhľovodíkových palív. Z nich je desať nálezísk ropy, dvadsaťsedem ložísk zemného plynu a sedem kondenzátu zemného plynu. Okrem toho je na šelfe Čierneho mora päť nálezísk plynu a tri náleziská plynového kondenzátu. V šelfe Azovského mora je zasa šesť nálezísk zemného plynu.

Vrtná plošina na ťažbu plynu v Kerčskej úžine / Wikipedia Commons

Podľa portálu „15 minút” minister pre prírodné zdroje a životné prostredie Ruskej federácie Sergej Donskoj povedal, že „zásoby ropy na Kryme sú pomerne malé o veľkosti 47 miliónov ton, zásob plynu je 165,3 miliárd kubických metrov, čo je celkom významné pre celý región. Nachádza sa tu tiež 18,2 milióna ton plynového kondenzátu”.

Pričernomorsko-krymské náleziská ropy a zemného plynu sa rozprestierajú na území Krymu, Záporožského regiónu Ukrajiny ako aj vo vodách Čierneho mora. Táto plocha obsahuje 23 ložísk – dvoch ropných, deviatich kondenzátov a dvanástich plynov). Väčšina ložísk sa nachádza na rovinatom Kryme (hlavne v oblasti Čierneho mora) a v západnej časti Čierneho mora. Plánované prieskumné práce v oblasti ropy a zemného plynu začali v roku 1929 a hlavné ložiská sa objavili v povojnových rokoch.

Rusko plánuje obnoviť ťažbu železnej rudy

Donskoj tiež spomenul, že sa uvažuje o obnovení ťažby železnej rudy v oblasti Kerč. Podľa ministra je obsah železa v kerčskej rude nízky, ale ležia tesne pod povrchom, čo umožňuje extrakciu povrchovou ťažbou.

„Okrem toho zloženie rudy tvorí jedno až dve percentá mangánu, čo kompenzuje tento nedostatok. Na Kryme sú sústredené aj pôsobivé rezervy a zdroje vápencových a minerálnych solí,” povedal.

Extrakcia rudy pri Kerči sa začala koncom 19. storočia. Ťažba sa realizovala povrchovým spôsobom. V dôsledku hospodárskej krízy v deväťdesiatych rokoch sa ťažba rúd v teréne prerušila.

Zásoby železných rúd sú obmedzené na žľaby a priehyby zemepisných šírok s dĺžkou 6 – 40 a šírkou 1,5 – 13 km. Celková rozloha ložiska je viac ako 250 km². Horizont je obmedzený na námorné cimmerovské usadeniny spodného pliocénu a je zastúpený mierne šikmými vrstvami piesčito-argilovitých hornín s hnedou železnou rudou.

Medzi hlavné ložiská patria Očeret-Burunskoje, Eltigen-Ortelskoje, Kyz-Aulskoje, Novoselovskoje (južná skupina); Katerlezskoje, Baksinskoje, Severnoje, Akmanai (severná skupina). Hrúbka ložísk rudy je od 0,5 – 2 metre do 25 – 40 metrov v centrálnych častiach žľabu (v hĺbke 140 – 180 metrov).

Hlavné typy rúd sú: hnedé (zložené z hydroferrichloritu, ferimontmo-rilonitu a hydrogrogitu) a tabakové (leptochlorit). Hnedá ruda bola vytvorená v hornej časti formácie kvôli oxidácii tabakových rúd. Prevažná časť rudy sa vyznačuje olitickou štruktúrou. Zásoby železnej rudy v oblasti Kerč je 1,8 miliardy ton vrátane 560 miliónov ton hnedých rúd (s obsahom železa 37,5 %). Jedným z podnikov, ktoré sa podieľali na ťažbe železnej rudy, bola spoločnosť Kamyš-Burun Iron Ore Combine.

 

Články v sérii: