V roku 2014 sa uskutočnilo v Kryme referendum o budúcom statuse a štátnom usporiadaní polostrova.

Bolo 16. marca 2014. Voliči mali na výber dve odpovede. Prvá znamenala pripojenie Krymu k Ruskej federácii. Druhá hovorila o Kryme ako súčasti Ukrajinskej republiky.

Podľa dostupných údajov sa referenda zúčastnilo 83,1 % voličov. Výsledky hovoria o tom, že 96,77 % oprávnených voličov bolo za pripojenie Krymu k Ruskej federácii. Referendum sa uskutočnilo napriek ukrajinskému zákonodarstvu, ktoré nepredpokladá pojem regionálne referendum. Ukrajinská legislatíva pozná len pojem ukrajinské referendum, ktoré by malo byť na celom území Ukrajiny.

Proti referendu sú aj tvrdenia, že sa uskutočnilo pri podpore ruskej armády, ktorá nevystupovala oficiálne, ale fungovala ako oddiely krymskej samoobrany.

referendum

Ženy v rozhovore na prechádzke s dieťaťom v kočíku, zatiaľ čo okolo nich prechádzajú ozbrojení muži, o ktorých sa verí, že sú ruskými vojakmi. Niekde v okolí ukrajinskej vojenskej základne v Perevalnoye, v blízkosti krymského mesta Simferopol 14. marca 2014 / REUTERS/Vasily Fedosenko

Medzinárodné organizácie referendum o Kryme neuznali

Väčšina členov Organizácia spojených národov (OSN) krymské referendum neuznalo. Tridsať členov Bezpečnostnej rady OSN podporilo návrh rezolúcie, ktoré vyhlasuje referendum za neplatné. Rusko rezolúciu vetovalo, teda zabránilo jej prijatie. Čína sa zdržala hlasovania. Následne, 27. marca 2014 Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciu, ktorá vyhlásila, že referendum v Kryme nie je zákonné a nemôže byť žiadnym dôvodom pre zmenu statusu polostrova.

Rusko zdôvodňuje zákonnosť referenda oprávnenosťou vyhlásenia nezávislosti Kosova, ktoré uznalo mnoho členov OSN a Medzinárodný súd OSN. Kosovský parlament 17. februára 2008 schválil jednostrannú deklaráciu, ktorou sa Kosovo oficiálne vyhlasuje za samostatnú Kosovskú republiku. Vyhlásenie sa udialo napriek nesúhlasu centrálnej vlády Srbska, v rámci ktorého Kosovo existovalo.

Rusko priznalo nezávislosť Krymu na základe Deklarácie o nezávislosti. Následne Rusko podpísalo dohodu v pripojení Krymu k Ruskej federácii.

referendum

Žena drží ruskú vlajku, keď odovzdáva svoj hlasovací lístok počas referenda o postavení ukrajinského regiónu Krym vo volebnej miestnosti v Bakhchisaray 16. marca 2014. Krymčania sa v nedeľu rozhodovali, či sa odtrhnú od Ukrajiny a vstúpia do Ruska v referende, čo znepokojila bývalú sovietsku republiku a vyvolalo najhoršiu krízu vo vzťahoch medzi východom a západom od čias studenej vojny. (Sergej Karpukhin / Reuters)

Keď sa začali krymské udalosti, v ukrajinskej legislatíve neexistovali právne normy, ktoré by hovorili o referende týkajúcom sa statusu časti územia Ukrajiny. Podľa článku 73 ukrajinskej ústavy, ktorá predpokladá unitárne usporiadanie štátu, sa všetky otázky týkajúce sa územia, riešia referendom len na území celej Ukrajiny.

 

Články v sérii: