Vladimír Bačišin: Krym včera, dnes a zajtra (5) – Klíma

Bez ohľadu na to, že Krym nie je veľký, má veľmi rôznorodé klimatické zóny. Jeho klíma prechádza od subtropického až po horský ráz

Na území polostrova vedci rozlišujú tri až päť makro regiónov a približne dvadsať klimatických mikroregiónov. Táto rôznorodosť sa vysvetľuje rozdielmi medzi južný typ reliéfu, ale aj vysokou výškou Krymských hôr, ale aj vplyvom niekoľkých morí a zálivov.

Na súčasnej detailnej klimatickej mape Krymu sa vyčleňuje päť makro regiónov: kontinentálne stepi, morské stepi, lesný stepi pred horami, horské lesy a sub Stredomorie.

Klíma
Krym v zime

Najteplejším miestom Krymu je rekreačná oblasť Mischor, ktorá sa nachádza na juhozápad od mesta Jalta.

Na Kryme fúkajú rôzne vetry, ktoré sú vzájomne spojené s procesmi odohrávajúcimi sa na morskom pobreží. Vetry sa Kryme delia na dva typy podľa miesta vzniku: silnejšie prichádzajúce vetry, ktoré sú výsledkom cyklónov a anticyklónov, a mieste alebo domáce vetry. Vetry na južnom brehu sú zriedkavosťou. Sú približne raz za sedem dní. V stepnej oblasti sú dva razy častejšie. Na polostrove prevládajú východné a severovýchodné vetry. Len v mestečku Feodosija prevládajú severozápadné vetry. Sila vetra v horách a na stepiach je vyššia ako na pobreží. V zime a na jar zvyknú byť na Kryme silné búrky. Prílivové búrky zvyknú byť niekedy deštruktívne.

Klíma
Storm: Ulitsa Kommunarov, 37, Yalta, Crimea

Krymský polostrov má nedostatok zrážok. Najväčšie množstvo zrážok, 1 000 milimetrov, pripadá na severné úpätie Krymských hôr. Tie zadržiavajú vlahu, ktorú prinášajú severovýchodné vetry. Tu vyvierajú aj najväčšie rieky polostrova. Na Kryme je neveľké množstvo atmosférických zrážok a v jednotlivých oblastiach sú rozdelené nerovnomerne.

Na severnom sklone hôr a priľahlých stepiach prevládajú letné dažde. Na južnom sklone hôr prevládajú zimné dažde, podobne ako v Stredomorí. Toto rozdelenie zrážok je veľmi nepriaznivé pre stepné regióny. V lete časté dažde prekážajú zberu sena a obilia. Naopak jarné a jesenné obdobia, pre ktoré sú po potrebné dažde kvôli sejbe, sú často bez zrážok.

Na južnom brehu sú lepšie podmienky. Tu neprší v júli, auguste, septembri a októbri, teda v také mesiace kedy by zrážky mohli škodiť. V posledné dva mesiace je obdobie bez dažďov užitočné najmä pre dozrievanie a zber hrozna. Krymské dažde netrvajú dlho. Prší len niekoľko hodín. Dažde, ktoré by trvali niekoľko dní sú veľmi zriedkavé.

Od konca XIX. storočia je na polostrove niekoľko bodov, ktorými sa meria množstvo zrážok. Väčšinu z nich postavili v roku 1890. Najsilnejší lejak bol na hore Aj-Petri v roku 1912. Vtedy napršalo 218 milimetrov vody, teda 218 000 metrov kubických na 1 kilometer štvorcový. Pre porovnanie treba povedať, že veľký riečny potok v Kryme má asi 100 000 metrov kubických vody.

 

Články v sérii:

Publikovaný

v

,

od

Vladimír Bačišin

Značky:

,