Krym má za sebou bohatú históriu. Má za sebou aj rôzne názvy.
V antických časoch sa polostrov nazýval Tavrika. Slovo pochádzalo od mena starých plemien Tavrov, ktorí obývali južnú časť Krymu. Súčasné pomenovanie sa začalo používať len po XIII. storočí. Predpokladá sa, že sa používalo podľa názvu mesta Kyrym. Toto mesto po obsadení čiernomorského pobrežia Tatáro-mongolmi bolo rezidenciou chána Zlatej Hordy. Druhým predpokladom je to, že pomenovanie Krym pochádza aj podľa názvu Perekopskej šije, ktorá spája poloostrov s pevninou. Ruské slovo perekop je prekladom tureckého slova girim, ktoré označuje hradnú priekopu.
V čase, keď bol v rokoch 1266 až 1475 Krym kolóniou Janova, na polostrove žilo veľa Arménov, ktorí predstavovali okolo roku 1400 dve tretiny obyvateľstva. Niektoré pramene nazývali polostrov Morským Arménskom (Armenia Maritime) alebo Veľkým Arménskom (Armenia Magna). Etymológia slova Kyrym nie je jasná. Môže to byť deformácia starého názvu polostrova Kimmeria (latinsky Cimmerium), alebo pochádza od staro turkského qurum, čo je v preklade obrana, ochrana alebo staro gréckeho slova («защита, оборона») κρημνοί, čo sa prekladá ako skaly.
Od XV. Storočia sa Krymský polostrov nazýval Tavriou a po jeho pripojení k Ruskému impériu v roku 1783 k Rusku Tavridou. A to nebol len názov polostrova, ale aj názov pre severné pobrežie Čierneho a Azovského mora spolu s priľahlými stepnými územiami.
Breh Krymu má vyše 2500 kilometrov. Od pevniny poloostrov oddeľuje Perekopská šija, ktorá má 8 kilometrov. Cez ňu vedú cesty a železnica. Krym má 26 860 kilometrov štvorcových. Z nich je 72 % rovina, 20 % hory a 8 % predstavujú jazerá a umelé vodné plochy.
Starý Krym obývali od XII. storočia pred našim letopočtom Kimmerijci, čo je starý indoeurópsky národ s iránskymi koreňmi v časoch Perzskej ríše. V VIII. storočí pred našim letopočtom prišli na Krym grécki kolonizátori. V II. Až III. storočí pred našim letopočtom sa z Krymu stalo centrum Skýtskej ríše v meste Skýtsky Neapol. Neskôr sa polostrov stal súčasťou Rímskej ríše. V roku 257 bol Krym podriadený Gótom. Krym neskôr kontrolovali Chazari, Tatáro-Mongoli. V XIV. až XV. storočí o južné pobrežie Krymu bojovalo Janovské kráľovstvo s gótskym kniežatstvom Teodoro. Posledným kolonizátorom Krymu bola Osmanská ríša.
Ruská panovníčka Katarína II podpísala 19. apríla 1783 dekrét o pripojení Krymu k Rusku. Krymská oblasť bola podľa zákona sovietskeho parlamentu z 26. apríla 1954 odovzdaná Ukrajinskej sovietskej socialistickej republike. Krym ako autonómna republika bol súčasťou Ukrajinskej republiky do referenda, ktoré bolo 16. marca 2014. Na ňom 96 % voličov hlasovalo za pripojenie k Ruskej federácii
(O referende v zajtrajšom článku)
Články v sérii:
- Vladimír Bačišin: Krym včera, dnes a zajtra
- Vladimír Bačišin: Krym včera, dnes a zajtra (2) – Referendum
- Vladimír Bačišin: Krym včera, dnes a zajtra (3) – Peniaze
- Vladimír Bačišin: Krym včera, dnes a zajtra (4) – Geografia
- Vladimír Bačišin: Krym včera, dnes a zajtra (5) – Klíma
- Vladimír Bačišin: Krym včera, dnes a zajtra (6) – Prírodné zdroje
- Vladimír Bačišin: Krym včera, dnes a zajtra (7) – Kultúra
- Vladimír Bačišin: Krym včera, dnes a zajtra (8) – Múzeá