Aké by bolo Slovensko, keby sa sem mechanicky preniesli pojmy a vzťahy z dnešnej Ukrajiny? Rasistické, nacistické, s oslavou a podporu genocídy. Paralelné pojmy by logicky viedli k oslave Slovenského štátu ako základu našej štátnosti, masoví vrahovia by sa stali hrdinami histórie a ideológia, ktorá ich k tomu viedla by sa stala štátnou ideológiou.
[sociallocker][/sociallocker]
Nasledujúce riadky sú trpkým sarkazmom, inšpirované Smatanovým výrokom: „To, že niečo používali Banderovci, neznamená to, že nemôžeme používať aj my„
Slovenské dejiny podľa dejepisca Smatanu
Keď sme sa už rázne rozhodli zatočiť s minulosťou, očistiť našu históriu od falošných predstáv, ktoré nám sem v minulosti zavliekli odporní boľševici z Moskvy, pred našim národom sa otvára nová veľká výzva.
Napísať nový dejepis, kde konečne všetko zapadne na svoje miesto.
Myslíte že to nejde? To je veľký omyl. V našom laboratóriu spoločenských zmien na Ukrajine sme si to už odskúšali a tak môžeme aplikovať už overené veci.
Základným východiskom musí byť predpoklad, že Slovensko sa, rovnako ako Ukrajina, rozhodlo tvrdo zatočiť s komunistickou minulosťou. Každý, kto akýmkoľvek spôsobom bojoval proti boľševickým podľuďom a ich pomáhačom, musí byť očistený a jeho pamiatka vyzdvihnutá na čestné miesto histórie
Niet čestnejšej služby pre vec národa ako služba so zbraňou v boji proti jeho nepriateľom. To si Praví Slováci uvedomovali a preto z vybranej elity národa utvorili na základe rozkazu veliteľa Hlinkovej Gardy Otomara Kubalu Pohotovostné oddiely Hlinkovej Gardy (POHG) pre boj so židoboľševickým morom
V statočnom boji im podarilo zneškodniť okolo 4 tisíc nepriateľov, takže si zaslúžia plnú rehabilitáciu a prehlásenie za Národných hrdinov.
A nielen to, rovnako ako na Ukrajine aj u nás by sme mali vyhlásiť zákon, ktorý zakáže pod trestom kriminálu akúkoľvek kritiku ich heroického boja. To je jedine správna cesta – každý, kto by sa len trošilinka krivo pozrel na hrdinský odkaz týchto ľudí musí byť trestne stíhaný.
Otomar Kubala musí byť, opäť po vzore Ukrajiny, samozrejme plne rehabilitovaný, jeho meno očistené a musí dostať posmrtne najvyššie slovenské vyznamenanie. Už to vidíme živo pred sebou, ako jeho vnúčence a pravnúčence kladú venčeky k jeho pomníku a clivo spomínajú, slzičku si z kútiku oka zotierajúc, na krásne časy, keď ich dedo bojovali za roduverné Slovensko, očistené od boľševickej, židovskej, panslávskej a maďarónskej zberby.
Gabčíkovo premenujeme na Kubalovo, z mien námestí a ulíc sa roduverným Slovákom budú prihovárať mená ako Šaňo Mach, už spomínaný Kubala, či Jozef Nemsila. Desiatky tisíc Židov odpravených do Ríše a následne popravených bude označených za vedľajšiu škodu pri čistení slovenského národa od rôznych nesprávnych prímesí.
Medzitým by mal, opäť po vzore Ukrajiny, predseda SIS vystúpiť s prejavom a vysoko ohodnotiť bojové a organizačné skúsenosti POHG a povedal, že organizácia zabezpečujúca bezpečnosť krajiny musí vychádzať z toho najlepšieho, čo krajina v histórii poskytuje. Príklad POHG je práve tým, čo SIS potrebuje pre svoje nové národné základy.
Je jasné, že na úspechy členov ukrajinských organizácií OUN (b) a UPA Slovensko nemá šancu so svojimi 4 tisíckami presných zásahov dosiahnuť – ale Babij Jar (100-150 tisíc mŕtvych) a Volyň (50-100tisíc mŕtvych) budú pre nás svetlým príkladom, že keď sa chce, národná práca ide od ruky