V minulom článku sme vás informovali o represáliách, ktoré rozpútali obyvatelia Čecenska a aj oficiálne autority republiky voči homosexuálom na základe provokácie LGBT aktivistov.

Novaja gazeta však prináša reportáž, ktorá vznikla na základe tejto provokácie a ktorá odhaľuje rozsah prenasledovania každého, kto sa „previní“ voči tradičným zákonom života v Čečensku.

Súčasný lov miestnych orgánov moci na homosexuálov je druhou vlnou teroru. Pretože podľa NG bola aj prvá. V rámci boja proti narkománii zatkli vo februári bezpečnostné orgány narkomana a v jeho mobile sa našli otvorené homosexuálne fotky a videá. Automaticky sa stali podozrivými zo „zločinu homosexuality“ všetci, ktorých dotyčný kontaktoval a začala sa organizovať obrovská akcia, kde sa zatýkali ďalší a ďalší ľudia, ktorých hoci aj náhodne kontaktoval niekto z homosexuálov. Títo ľudia boli vraj mučení a NG má svedectvo o troch úmrtiach. Časopis uvádza výpovede preživších, ktorí aj so svojou rodinou museli z Čečenska ujsť.

Rusko je krajina iného civilizačného okruhu. Zvonka si nedá nanútiť nič a ľudia v nej musia dospieť sami do stavu, keď sa zbavia pút tradicionalizmu a predpotopných zvykov. Homosexualitu si človek dobrovoľne nevyberá. významné percento ľudí má jednoducho inak formovanú sexuálnu orientáciu od narodenia. Tak ako nám nevadí, ak je niekto černoch alebo beloch a pred zákonom sme si všetci rovní, nemôžeme rozlišovať postavenie ľudí podľa ich sexuality. Lenže tak ako ich nesmieme prenasledovať, nesmieme ich ani vyzdvihovať. Rusko v Čečensku predvádza jeden extrém, tak typický pre všetky islamsky fundamentalistické krajiny. Zároveň ústami a konaním LGBT aktivistov predvádza druhý extrém odkopírovaný od západu, keď sa táto menšina dožaduje nadpráv, ktorá s rovnosťou pred zákonom majú len máločo spoločného.

Nie je našim problémom, ako si túto dilemu Rusi vyriešia. Ako sme písali v prvom článku, Rusko prebralo systém akceptácie miestnej samosprávy, ktorá má nad miestnymi obyvateľmi absolútnu moc. Dokonca, keď sa jeden zo svedkov dožadoval pomoci v Moskve po úteku z Čečenska, bolo mu povedané, že „Riešte si tam veci sami„. Ľudia podozriví z homosexuality sú vystavení nielen perzekúciám, bitiu a mučeniu, ale sú nútení skorumpovaným policajtom platiť obrovské peniaze. Za to, že ho prepustia, za to, že ho nezmlátia, za to že ho nechajú žiť. Nepomáha ani útek mimo Čečenska do veľkých miest Ruska, kde je pohľad na sexualitu liberálny. Čečenci sú všade a keď človeka nájdu, teror začína odznova.

Rusko má svoj spôsob a rytmus existencie. Má svoje záujmy, svoju zločinnosť či korupciu a ako všade inde okrem zlých aj množstvo nádherných ľudí. Nedá sa jednoznačne odsúdiť alebo do nebies vychvaľovať.

My sme si vytvorili inú spoločnosť. Európa je spoločenstvo krajín, kde je súkromný život rešpektovaným územím a kde homosexuáli, ako každá menšina, nemajú žiaden problém organizovať si život na základe svojich potrieb.

Rusko a Európa sú dve rozdielne, historicky podmienené kultúry. Mne sa tá naša páči, ale netúžim každému nanucovať jej pravidlá.  Chceli by ste v takej krajine, ako Rusko žiť? Ja som si istý, že pre nás, ktorí sme odchovaní stovkami rokov boja za slobody, ktorí nasávame s materinským mliekom myšlienky o rovnosti ľudí je odpoveď jednoznačná. Nie.

To však neznamená, že Rusko musí prijať naše zákony a náš spôsob života. Možno k tomu raz dôjde. Ale musí to byť vnútorný vývoj krajiny a ľudí, ktorí sú v nej. Import cudzorodých myšlienok spôsobí len opačný efekt.