Na stránkach médií sa zjavila úvaha bývalého ministra hospodárstva Juraja Miškova, že Európa sa stane bojovým poľom pre plynovú vojnu Rusov a Američanov.

Je jeho úvaha reálna?

Podľa všetkého skôr nie ako áno

Úvodný pohľad

V minulých dňoch sme priniesli prekvapujúce čísla ruskej spoločnosti Novatek. V porovnaní s americkou firmou Cheniere Energy ponúka podstatne lacnejší skvapalnený plyn. Dokonca je ponuka Novateku konkurenčná aj voči potrubnému plynu.

Len pre ilustráciu Novatek podľa agentúry Reuters ponúka LNG (zrejme dodávka z jamalského prístavu Sabetta) za 3,14 USD za mmBtu (cca 113dolárov za 1000kubických metrov). Ak je to cena v prístave, doprava a spätné splyňovanie môže pridať ďalšie tri doláre. Američania pri predaji z tzv. Henry hubu, čo je miesto predaja v Mexickom zálive, ponúkajú plyn priemerne za 7-8 USD za mmBtu (cca 250-290 dolárov za 1000 kubických metrov). Gazprom v tomto roku očakáva priemerne (v prerátaní) 6,4USD za mmBtu – tu už sú zarátané všetky náklady.

Američania majú dva problémy – nevyvinutú infraštruktúru na dopravu plynu do skvapalňovacích závodov a vysoké náklady na skvapalňovanie a chladenie na juhu Spojených štátov. Rusi, ktorí majú infraštruktúru vybudovanú a skvapalňujú pri veľmi nízkych teplotách, skrátka dokážu kedykoľvek Američanov podliezť – tak na spotovom trhu ako aj na trhu futures (ide o trh, kde sa ponúka plyn na okamžitý predaj a trh, kde sa kupuje dopredu).

Americko-ruská obchodná vojna pri podobných technológiách nemá žiadnu racionálnu podstatu. Pretláčať americký plyn sa dá potom hlavne po politickej stránke, z hľadiska biznisu je výhodnejšie nakúpiť u Rusov.

Lokalizácia

Ruské firmy majú ešte dostatočný priestor na úpravu cien. Rusko doteraz nemalo vlastné technológie na veľkokapacitné skvapalňovanie plynu. Tak firma Gazprom na Sachaline, ako aj Novatek na Jamale využívali pri produkcii LNG skúsenosti zahraničných partnerov. Rusi momentálne riešia (Novatek aj Gazprom) lokalizáciu výroby LNG. Novatek po dokončení troch produkčných línií spustil na konci minulého roku stavbu štvrtej, kde overuje vlastný návrh technológie tzv. Arctic Cascade. Spolu s využitím skúseností zo stavby a prevádzky prvého skvapalňovacieho závodu mienia dosiahnuť pokles investičných nákladov o 20-30%. Druhý produkčný závod Novateku Yamal LNG-2 má byť spustený už v roku 2023. A bude už vybudovaný pomocou ruských technológií s ruskými dodávateľmi.

Ak teda Yamal LNG stál 28 miliárd dolárov a pri polovičnej kapacite produkcie (prvá línia bola spustená v decembri 2017, druhá v júni 2018 a tretia v novembri 2018) vygeneroval zisk 2,5 miliardy dolárov, návratnosť projektu môže byť 7-8 rokov. Pri rovnakej návratnosti môže podstatne lacnejší závod ponúkať lacnejší plyn.

Gazprom plánuje vlastné technológie vyvinúť v spolupráci s firmou Shell.

DOPRAVA

Pohľad na mapu jasne hovorí, čo je najväčší problém firmy Novatek. Miesto výroby ďaleko za polárnym kruhom umožňuje dopravu plynu po väčšinu roka len pomocou ľadoborcov. Firma Novatek si kvôli tomu objednala špeciálne lode na transport plynu, ktoré dokážu fungovať ako ľadoborce pre slabšiu vrstvu ľadu. Je zrejmé, že takáto doprava bude drahšia. Uvádza sa rozdiel cca 70-80% oproti klasickému transportu.

Polostrov Jamal naviac patrí administratívne do Severnej morskej cesty. Rusko pre dopravu v tomto priestore určilo osobitný režim. Súčasťou tohto režimu je napríklad právo plavby len ruskými loďami a zabezpečovanie bezproblémovej plavby predražuje dopravu. Lode Novatek registrované v zahraničí pre túto plavbu dostali výnimku.

Do priestoru Severnej morskej cesty Rusi nezahrnuli prístavy Murmansk a Archangeľsk. Novatek tam preto plánuje vytvoriť terminál so zásobníkmi na prekládku a skladovanie plynu. Takže jeho ľadoborce s drahou prevádzkou nebudú dopravovať plyn až k zákazníkom a zákazníci sa vyhnú administratívnym ruským obmedzeniam. Toto by malo zlacniť cenu plynu o cca 7-8 dolárov za 1000 kubíkov.

Podobne Novatek teraz vytvára model zefektívnenia dopravy spolu s Nórmi, kde sa už prakticky odskúšala doprava ship to ship. Čiže pri pobreží Nórska sa bude LNG z pristavu Sabetta prečerpávať na menšie lode, alebo na lode, ktoré sú vhodnejšie na diaľkový transport. To sú ďalšie desatinky úspor z ceny za mmBtu.

Porovnanie výroby

Poloha za polárnym kruhom však má aj výrazné pozitíva pre procesy, kde je nutné dosahovať veľmi nízke teploty. Plyn sa skvapalňuje jeho ochladením hlboko pod bod mrazu a pri týchto teplotách sa aj uskladňuje a transportuje. Technologický proces pri priemernej vonkajšej teplote 0°C bude vždy lacnejší ako pri teplote 30°C.

Američania skrátka moc priestoru na úspory nemajú. Bridlicová ťažba plynu, čo je dnes hlavný zdroj plynovej expanzie Ameriky, nemá dlhodobo ustálený charakter produkcie, výťažnosť vrtov v čase prudko klesá, treba neustále otvárať nové studne, čo kladie zvýšené nároky na logistiku. Objavujú sa síce nové metódy typu plazmové vŕtanie, ktoré ťažbu zefektívňujú, ale bez dopravy plynu na pobrežie to problém nerieši.

Paradoxom je, že napríklad sankcie Trumpa na oceľ spôsobila bolenie hlavy práve ťažiarom, kde je spotreba ocele na potrubia enormná.

Na trhu v Európe sa okrem toho tlačí množstvo ďalších hráčov. Zdá sa, že Európa nebude pre Ameriku prémiovým trhom, je tu skrátka príliš blízko, príliš veľa plynových producentov, ktorí sú schopní ponúknuť lacný potrubný, alebo LNG plyn.

Do budúcna Rusi napríklad otvoria obrie pole Stockman, kde je overených 3,8 bilióna kubíkov, v Stredozemnom mori začal Izrael predminulý rok produkciu v poli Leviathan, kde je do pol bilióna kubíkov, nálezy hlási aj Egypt a Cyprus.

Nadšenie okolo amerického plynu v Európe je teda umelé a americká diplomacia využíva možnosť tlaku cez spojenecké záväzky, aby presadila vlastné dodávky. Ale výhodnejšie to nie je.

Budúcnosť

Voči dodávateľom však vždy treba vytvárať možnosť alternatívy. Nemci, Poliaci a ďalší robia správne, keď plánujú splynovacie terminály s veľkými zásobníkmi. Jednak sa dá na spotovom trhu kúpiť často lacnejší plyn. Za druhé, ako ukázala skúsenosť Litvy, je to efektívny nástroj pri vyjednávaní o dlhodobej cene s majoritným dodávateľom.

Po otvorení terminálu LNG v Klajpede Gazprom zareagoval a ponúkol plyn za nižšiu cenu. Čiže hoci terminály ako také nemusia byť ziskové, napríklad spomínaná Klajpeda má problém s čiernymi číslami, makroekonomický efekt je pozitívny.

Treba to však vybalansovať a pragmaticky odhadovať situáciu bez krvavých očí. Litovci si totiž prenajali na desať rokov splynovací terminál od Nórov za cenu 80 miliónov dolárov ročne. Mali víziu, že vzhľadom na protiruské nálady bude od nich brať plyn celé pobaltie bez ohľadu na cenu.

Ale politická rétorika a ekonomická realita sú dve veci a „bratské“ krajiny Lotyšsko a Estónsko odmietli nákup „ideologicky správneho„, ale drahého plynu.

Dokonca ani najväčší litovský spotrebiteľ, súkromná firma Achmea, nechcel drahý LNG. Firma sa nakoniec musela súdiť s vládou, ktorá ju zákonom chcela prinútiť na nákup. Samozrejme, smiali sa nakoniec Rusi.

Holanďania svoje pole zatvárajú, nórska ťažba bude klesať, keďže ich polia sú za zenitom a veľké nové nálezy nie sú. Hlavne sever Európy sa bude musieť orientovať na externých dodávateľov. Vidno to už dnes, keď tzv. nórsky plyn je občas svojim zložením skôr ruský. Fíni napríklad odoberajú od Rusov omnoho viac ako spotrebujú. Je evidentné, že plyn reexportujú pod novou nálepkou

Z textu je zrejmé, že Gazprom s existujúcou a pripravovanou ťažbou, alebo Novatek s dodávkou LNG je zatiaľ najkonkurencieschopnejšou alternatívou. Všetko ostatné je v porovnaní s ruskými dodávkami proste drahšie v priemerných cenách. Amerika si bude musieť nájsť iný trh, na európskom trhu je príliš tvrdá konkurencia.