Bývalý minister školstva ČR a katolícky kňaz si dovolil kritizovať Istanbulský dohovor. Stal sa za to terčom búrlivej kritiky. Nechal si čas a teraz vecne zodpovedal námietky vznesené proti jeho príhovoru.
[sociallocker][/sociallocker]
uvádzame v plnom znení
je jeden z najvyššie postavených predstaviteľov katolíckej cirkvi v ČR. Predtým zastával post ministra školstva v prvej vláde Václava Klausa. Pápež František ho 13. novembra 2015 menoval Kaplánom Jeho Svätosti.
Vaše rodiny budú roztrhnuté, kritizuje ďalej kňaz Piťha Istanbulský dohovor
Nedávne kázanie katolíckeho kňaza a niekdajšieho ministra školstva Petra Piťhu o tradičnej rodine vyvolalo veľkú diskusiu vo vnútri Cirkvi aj mimo nej. Duchovný kritizoval prijatie takzvaného Istanbulského dohovoru. Vôbec prvýkrát sa do diskusie po dvoch mesiacoch zapája aj ten, ktorý ju odštartoval, a to v komentári pre MF DNES.
- Vaše rodiny budú roztrhnuté a rozohnané. Bude k tomu stačiť, že deťom poviete, že muž a žena nie sú to isté.
- Vezmú vám deti a zataja vám, kam ich zašantročili, kam ich predali, kde ich väznia. Postačí k tomu krivé obvinenie.
Prvé dva body kázanie vychádzajú z článku 45 odseku 3 Dohovoru, podľa ktorého môže dôjsť k odňatiu rodičovských práv, ak je to v najlepšom záujme dieťaťa. Nový zákon v kanadskom štáte Ontario z roku 2017 umožňuje odobratie dieťaťa z rodiny, ak rodičia nebudú rešpektovať jeho rodovú identitu.
Zákon umožňuje odobratie detí z rodín, ktoré nesúhlasia s LGBTQI (lesbickou, gayovskou, bisexuálnou, transsexuálnou a intersexuálnou) či rodovou ideológiou. Uvádza „rodovú identitu“ ako jeden z faktorov, ktorý musí byť zvažoval pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa.
Zároveň dochádza k obmedzeniu slobody vyznania, viery, v ktorej rodičia chcú dieťa vychovávať, lebo vládna agentúra má prihliadať výlučne na vyznanie a vieru samotného dieťaťa. Štátne orgány zároveň môžu začať hormonálnu terapiu dieťaťa v rámci „transgender zdravotnej starostlivosti“ aj bez súhlasu rodičov.
Zneužitie tzv. Najlepšieho záujmu dieťaťa je v súčasnosti predmetom kauzy Strand Lobben, v ktorej je nórsky štát žalovaný za odobratie novorodenca a jeho následnú nútenú adopciu. Rodina požiadala o preskúmanie veľmi tesného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva. Nový prístup k detským právam mení poňatie tradičnej rodiny, systém kladie dôraz na dieťa v neprospech práv rodičov.
Prelomovým rozsudkom, ktorý umožňuje ľahšie odobratie a následnú adopciu v duchu zásady „najlepšieho práva dieťaťa,“ bol prípad R and H versus the United Kingdom, kde súd vydal nález: „Ak je v záujme dieťaťa, aby bolo osvojené a ak existuje šanca na úspešnú adopciu, záujmy biologických rodičov musia byť nevyhnutne znížené v prospech dieťaťa.“
Ministerstvo detí kanadského štátu Ontario výslovne uvádza, že sociálni pracovníci môžu pri rozhodovaní o odobratí dieťaťa zahrnúť do úvahy reakcie rodičov na rodovú identitu dieťaťa.
Za zlé správanie rodiny je napríklad považované zakazovanie obliekania sa, starostlivosť o vlasy alebo vyjadrenie svojho pohlavia spôsobom, ktorý je v súlade s rodovou identitou dieťaťa; odmietnutie používania mena, ktoré si transgender dieťa zvolilo, či odmietnutie používať rodová zámená.
Pokiaľ bude rozhodnuté o odobratí dieťaťa rodičom, potom má byť dieťa umiestnené do rodiny, v ktorej bude jeho identita viac podporovaná. Ministerstvo ďalej presadzuje tzv. inkluzívny jazyk, napríklad nahradenie „úzkeho označenie matka a otec“ označením „rodič 1, rodič 2 a rodič 3„. Odobratie dieťaťa je teda Dohovorom umožnené; vzhľadom ku snahe zamedziť v niektorých prípadoch akémukoľvek kontaktu dieťaťa a rodiča je logické, že rodič o dieťati a jeho umiestnení nebude informovaný.
- Určenie pohlavia vašich novorodencov podľa pohľadu do ich lona bude zrušené.
- O svojom pohlavia rozhodne dieťa samo, a preto budete povinní ho vychovávať bezpohlavne a dokonca mu nebudete môcť dať ani meno.
Tretí a štvrtý bod môjho kázne vychádzajú z výkladu k odseku článku 53. Istanbulského dohovoru, ktorý definuje kategórie jedincov, ako sú transgender či transsexuálne osoby, crossdresseri, transvestiti a ďalšie skupiny ľudí, ktoré nekorešpondujú s tým, čo spoločnosť zaraďuje do kategórie „muž“ alebo „žena„.
Istanbulský dohovor ďalej žiada osvetové kampane okrem iného v spolupráci s mimovládnymi organizáciami a úpravu učebných osnov tak, aby zahŕňali tému „nestereotypné rodové úlohy“ či „právo na osobnú integritu„.
Podľa rezolúcie o odstránení rodových stereotypov v EÚ z marca 2013 je nevyhnutné:
1) obmedziť vystavovanie detí rodovým stereotypom;
2) začleňovať problematiku rodu do škôl;
3) vypracovať politiky zamerané na odstraňovanie rodových stereotypov od najútlejšieho veku;
4) na školách všetkých stupňov „zaviesť osobitné kurzy zamerané na profesijné poradenstvo s cieľom informovať mladých ľudí o negatívnych dôsledkoch rodových stereotypov a povzbudiť ich, aby sa štúdiom pripravovali na povolanie, ktoré boli v minulosti považovaná za typicky mužské alebo ženské a aby sa pre také povolania rozhodovali.“
Agenda sa už úspešne presadzuje do národných legislatív. V roku 2016 bolo americké ministerstvo zahraničia žalované za odmietnutie vydania cestovného pasu s označením „intersexuál“ namiesto „muž“ či „žena„.
V Kalifornii bol prijatý zákon, ktorý redefinuje pohlavie ako „rodovú identitu,“ ktorá závisí na pocitoch žiaka, nie na jeho biologickom pohlaví. V roku 2017 prijala Kalifornia tiež Gender Recognition Act, podľa ktorého musí byť „tretie pohlavie“ uznané vo všetkých úradných dokladoch. Na rozhodnutie o identite netreba vyjadrenie lekára, stačí rozhodnutie samotného človeka. Návrh zákona umožňujúci „tretie pohlavie“ pre deti schválilo v roku 2018 Nemecko.
Príklady „dobrej praxe“ v oblasti rodovej identity uvádza publikácia Open Society Foundations – Licence to be Yourself (2014). Uznanie vybranej rodovej identity je vraj dôležitým ľudským právom. Progresívna legislatíva by preto mala byť založená na subjektívnej, nie objektívnej definíciu rodovej identity, mala by zahŕňať viac ako dve možnosti rodu a mala by sa vzťahovať aj na malé deti, lebo údajne už dvojročné dieťa môže vnímať svoju rodovú identitu. Za vzor je kladený argentínsky zákon, ktorý umožňuje rozhodovať sa o vlastnej rodovej identite aj deťom.
Snaha o neutralizáciu rozdielov vo vnímaní pohlavia dieťaťa zatiaľ prenikla do jazyka. Vo švédčine je kodifikované rodovo neutrálne osobné zámeno „hen„. Najmä švédske médiá ho používajú, aby vyjadrili rovnosť medzi pohlaviami. Švédske škôlky odporúčajú používanie bezpohlavného zámená, aby deti dostali šancu vybrať si svoj vlastný gender a neboli zväzované biologickým pohlavím. Obdobne sa najmä v anglosaských krajinách experimentuje s rodovo neutrálnym rodičovstvom, keď sú deti vychovávané bez určenia pohlavia, môžu byť obliekané ako príslušníci opačného pohlavia a sú označované neutrálnymi zámenami.
- Za každý nesúhlas budete deportovaní do nápravnovýchovných pracovných táborov vyhladzovacieho charakteru.
Istanbulský dohovor usiluje o premietnutie rodovej ideológie do vzdelávania a výchovy detí aj „prevýchovy“ dospelých.
O „prevýchovu“ v zmysle nutnosti „zmeny mentality a prístupu“ v správaní hovorí výklad Dohovoru (článok 85) jasne: „Zmluvné strany sa zaväzujú urobiť opatrenia potrebné na presadenie zmien mentality a prístupov. Zámerom tohto ustanovenia je zasiahnuť myseľ a srdce takých jedincov, ktorí svojím správaním prispievajú k tomu, aby pokračovalo násilie zahrnuté v tejto zmluve.“
Podľa článku 14 majú vo formálnych osnovách na všetkých úrovniach vzdelávania existovať materiály napríklad na tému nestereotypné rodové úlohy či právo na osobnú integritu; premietnuť sa však majú tiež do výučby v neformálnych vzdelávacích zariadeniach a zariadeniach športových, kultúrnych a voľnočasových a tiež do médií. Výklad k citovanému článku 14 medzi tieto zariadenia zahŕňa cirkevne vzdelávacie zariadenia (článok 96 komentáre), čo znamená aj výučbu náboženstva.
Aj tieto zásady sa už premietajú do existujúcej legislatívy. Austrálsky štát Nový Južný Wales prijal zákon, ktorý kriminalizuje násilie založené na rodovej identite či sexualite, výslovne potom chráni intersexuálov. Švajčiarska snemovňa v septembri zahrnula do trestného zákona homofóbiu a transfóbiu aj diskrimináciu založenú na rodovej identite či sexuálnej orientácii.
Snaha o prevýchovu je tak v tejto chvíli zatiaľ ukotvená v kriminalizácii protigenderového zmýšľania a „obyčajného“ odňatia slobody. Príslušné zákony pritom požadujú pre rodové ideozločiny prísnejšie tresty ako pre obdobné konania voči heterosexuálom.
- Homosexuáli budú vyhlásení za nadradenú vládnucu triedu, vy budete patriť k podradnej výpomocnej triede a pracovať podľa pokynov mocných elít, ktoré budú určovať, čo sa smie a čo sa nesmie hovoriť.
Vychádza to z textu „Homosexuálneho manifestu“ publikovaného Michaelom Swiftom už v roku 1987. Úvodná veta, ktorou autor posúva celú esej na úroveň neškodnej fantázie o „utláčaných, ktorí sa stávajú utláčateľmi,“ je dostatočne známa. V súčasnom kontexte, kedy sa z „utopickej satiry“ už mnohé uskutočňuje, je však potrebné pozerať sa na tento text celkom inak. Swift píše: „Nie sme slabosi zo strednej triedy. Ako vysoko inteligentní sme prirodzenými aristokratmi ľudskej rasy a ako aristokrati s oceľovou mysľou sa neuspokojíme s málom. Naši oponenti budú vyhostení.“ (We are not middle-class weaklings. Highly intelligent, we are the natural aristocrats of the human race, and steely-minded aristocrats never settle for less. Those who oppose us will be exiled). Pretože nové zákonodarstvo má a musí byť zavedené v celom svete, nebude kam oponentov vyhostiť. Budú teda musieť vzniknúť koncentračné tábory.
Pol roka po Swiftovi vyšiel článok Steva Warrena „Varovanie homofóbom,“ kde sa uvádza: „Odteraz sa vo vašich kostoloch a synagógach bude hovoriť o homosexualite ako o počestnom zväzku. Buď povolíte sobáše ľudí rovnakého pohlavia, alebo – ešte lepšie – zrušíte manželstvo úplne.
Od vás sa očakáva, že ponúknete obrady, ktoré požehnajú našim sexuálnym zväzkom… Zabezpečíte tiež, že budú prijaté zákony zakazujúce diskrimináciu voči homosexuálom a že budú používané tvrdé tresty.
…budeme chcieť vylúčiť niekoľko pasáží z vášho Písma a prepísať ostatné, odstrániť preferenčné zaobchádzanie s manželstvom a používať slová, ktoré umožnia homosexuálnu interpretáciu pasáží popisujúcich biblických milencov ako Rút a Boaz alebo Šalamún a Kráľovná zo Sáby.
Varovanie: Ak všetky tieto veci nebudú rýchlo prijaté, vystavíme ortodoxných Židov a kresťanov najvytrvalejšej nenávisti a hanbe, najvyššiemu utrpenia a zneužívaniu za poslednú dobu. Už sme ovládli liberálny establišment a tlač. Už sme vás porazili na rade bojových polí. Nemáte ani vieru, ani silu, aby ste s nami bojovali, takže sa môžete pokojne vzdať.“
Pozn. Advokát menom Steve Warren bol v roku 2013 ocenený cenou homoloby GLAAD. Pri tej príležitosti mal reč, kde sa obul do legendy americkej justície Anthonina Scalia https://www.youtube.com/watch?v=ZGuccpk6dJA
Tento pocit nadradenosti sa už premieta aj do českého vzdelávacieho systému. V roku 2007 vydal kolektív autorov pod vedením Ireny Zmetákovej „Príručku pre rodovo citlivé výchovné poradenstvo„, kde stojí: „Školy majú zatiaľ veľký dlh voči žiačkam a žiakom s homosexuálnou orientáciou. Heterosexualita ako by bola obsiahnutá úplne vo všetkom. Vyučujúci by mali byť schopní homosexualitu prezentovať ako obdivuhodnú rozmanitosť ľudskej spoločnosti, nie ako síce tolerovateľnú, ale podivnú odchýlku od normy.“ Obdivuhodnú rozmanitosť ľudskej spoločnosti môžu učitelia vhodne uchopiť pomocou tematicky zameraných projektov, ako je napríklad „Mesiac gay a lesbickej histórie„.
- Budete postavení pod všetkých živočíchov, ktorí sa pohlavne rozmnožujú, pretože pre mačky, žaby ani hmyz zavádzané zákony neplatia.
Siedmy, záverečný bod kázania bol plne opodstatnený, pretože logicky vyplýva zo všetkého predchádzajúceho.
Záverom chcem zdôrazniť, že moja kritika Istanbulského dohovoru nie je odmietnutím boja proti násiliu na ženách a deťoch, ani bojom proti dôstojnému života homosexuálov, ale snahou o udržanie výlučnosti rodiny, ochrany práv dieťaťa, obranou človeka pred jeho degradáciou a spoločnosti pred jej rozvratom. A tiež o zachovaní práva na slobodu prejavu a slobodu vierovyznania a možnosti slobodného fungovania cirkvi v Česku. Všetko, čo je naozaj potrebné, je v našom právnom poriadku už zakotvené.
Zdroj: iDnes