Martin Poliačik, nezaradený poslanec Národnej rady, si v otázke vyhosťovania ruských diplomatov myslí, že keď Veľká Británia zavelí, my musíme konať v zhode.

Predseda Výboru Národnej rady pre Európske záležitosti podal na 31.schôdzi NR 15.mája správu o činnosti výboru. V nej sa Ľuboš Blaha k otázke vyhosťovania ruských diplomatov pri kauze Skripaľ vyjadril nasledovne:

Tretí, tretia oblasť, kde sme boli mimoriadne aktívni, zahraničná politika Európskej únie.

Tu bola dominujúca téma vzťahu k Ruskej federácii, kde je istý rozpor naprieč politickým spektrom, kde strana SMER – sociálna demokracia oveľa zreteľnejšie, ktorú reprezentujem, oveľa zreteľnejšie vyjadruje priateľstvo s Ruskou federáciou a kritizuje rusofóbiu, ktorú cítiť z niektorých iných politických subjektov.

Chcel by som, aby sme v tomto trende pokračovali a najmä aby sme prestali bez dôkazov obviňovať Ruskú federáciu z vecí, ktoré jednoducho empiricky nie sú podložené, a to je práve aktuálna kauza Skripaľ, kde by som chcel mimoriadne oceniť ministerstvo zahraničných vecí a celkovo postoj vlády Slovenskej republiky, že sme nepodľahli protiruskej hystérii, nevyhostili sme ruských diplomatov na základe požiadavky Veľkej Británie, ktorá ju nevedela nejakým spôsobom empiricky doložiť, a bez ohľadu na to, aké konšpiračné teórie kolegovia z Veľkej Británie poskytli, neposkytli jediný dôkaz.

A v 21. storočí, si myslím, že to hanbou, že sme za…, že sa niektoré členské štáty Európskej únie, napriek tomu, že neexistuje dôkaz, odhodlali k takej vážnej akcii, ako je vyhostenie ruských diplomatov. Čiže z tohto hľadiska bez ohľadu na to, že si vážim našich britských priateľov, bez ohľadu na to, že chceme mať dobré vzťahy s Európskou úniou, neexistuje, aby sme upaľovali bosorky v 21. storočí.

Čiže z hľadiska tejto témy veľmi silne kvitujem čo urobilo ministerstvo zahraničných vecí.

Verte, že chodím po európskych fórach, bol som nedávno ako vedúci delegácie Národnej rady v parlamentnom zhromaždení Rady Európy. Je cítiť, že tie štáty, ktoré nevyhostili ruských diplomatov, si v mnohých, v mnohých frakciách vyslúžili obrovský rešpekt, pretože tuto sa naozaj ťažko obhajuje aj pre tie štáty, aj pre tie frakcie, ktoré ruských diplomatov vyhostili, pretože toto je naozaj davová psychóza, ktorá nemá žiadne racionálne a ani empirické opodstatnenie.

Na to reagoval poslanec Poliačik, ktorý to stručne zhrnul

Druhá vec. Nie, Slováci ani na pôde Rady Európy nezískavajú nejaké významné, nejaký významný kredit za nevyhostenie ruských diplomatov. Ja, naopak, z tej istej organizácie od mnohých mojich kolegov počúvam dve veci. Prvá je, že keď sa spojenci majú spojiť v jednom kroku, tak sa treba jednoznačne rozhodnúť a ukázať, kto sú naši spojenci, to je prvá vec. A druhá vec, že vy ako člen byra predstavujete príliš silný hlas na podporu ruských záujmov v Rade Európy a nie všetci z našich kolegov sú s tým úplne v poriadku.

Blahova odpoveď bola ešte stručnejšia

A opäť kolegovia z opozície presvedčili nás o tom, že veria tej etike gangu, etike kmeňa. To znamená, náš spojenec, nech urobíš akékoľvek zverstvo, budeme stáť za ním.

a v ďalšom príspevku pokračoval

Ľavica na Slovensku je vo všeobecnosti, by som povedal, ďaleko viac oddaná národným záujmom Slovenskej republiky, kdežto u pravici cítime servilnejšie postoje voči Spojeným štátom americkým. A toto je to, čo ja cítim v tom rozdiely medzi našimi geopolitickými vnímaniami.
A teraz si pozrime, čo dneska robia Spojené štáty americké, a teraz asi aj kolegovia z pravice zbystrejú alebo spozornejú: Iránska dohoda, ktorú podporujeme aj v rámci Európskej únie, prerušená, Parížska dohoda – USA odstúpili, presťahovali americkú ambasádu z Tel Avivu, čím vyprovokovali ďalší stret na Blízkom východe – opäť odsúdenie Európskej únie, Útoky na Kubu a Venezuely, kdežto Európska únia chce nadväzovať na dobrú spoluprácu s Kubou, to je ďalšie porušenie doterajšej politiky, obchodná vojna hrozí s Európskou úniou aj s Čínou, ďalšie sankcie vo Rusku a tak ďalej. Atlantizmus dneska, kolegovia, znamená trumpizmus. Ak sa chcete hlásiť k trumpizmu, gratulujem, lebo Donald Trump je dneska lídrom v Spojených štátoch amerických, a mám pocit, že je ďaleko od vášho videnia sveta.

Blaha ďalej tvrdí, že „SMER bude vždy hájiť národné záujmy Slovenskej republiky, nie Spojených štátov amerických.

Do rozpravy sa zapojil ďalší opozičný poslanec, Ondrej Dostál z klubu SaS, ktorý si v tejto otázke myslí, že Slovensko má byť „lojálne

A problém je to, že aj ten postoj Slovenskej republiky ako celku je často prinajmenšom diskutabilný, či už ide o vyjadrenia našťastie už bývalého premiéra Roberta, Roberta Fica, alebo aj niektoré výroky pána predsedu parlamentu, parlamentu Danka, či už ide o nelojálny postoj Slovenskej republiky v kauze Skripaľ,…

To nenechalo chladným ďalšieho poslanca Smeru Juraj Blanára, ktorý ironicky pripomenul, že lojalita nie je servilita, tupá podriadenosť. Ešte predtým svoju sentenciu, že reči opozície sú „tá istá istá etika gangu, etika klanu, etika kmeňa,“ zopakoval Ľuboš Blaha

Pán poslanec Dostál, neostali ste nič dlžný svojmu predchádzajúcemu imidžu a postoju v zahraničnej politike a vaším vystúpením sa predovšetkým nieslo slovo loajalita, len dovoľte, aby som vám pripomenul, že loajalita neznamená servilnosť. Loajalita neznamená, že ak povedia všetky alebo veľké štáty v Európskej únii, že kauza Skripaľ je pravda, že automaticky s tým musíte súhlasiť. Viete veľmi dobre, že je tam množstvo otáznikov, a naviac viete aj veľmi dobre, že nie všetky krajiny Európskej únie boli unisono jednonázorovo.

Poslanec Martin Klus zo strany SaS si tak troška neodpustil kopanec do Ruska. Vraj bude podporovať „priateľstvo s Ruskom,“ keď splní niekoľko bodov a jeden z nich je

„5. Nepodnikajte žiadne odvetné nelegálne akcie voči vašim bývalým agentom.“

Čo dodať? Žeby mal poslanec Klus zjavenie? Vie niečo, čo sa nedostalo nikomu inému na svete do uší? Najjedovatejšia látka na svete, ktorej niekoľko gramov vyvraždí celé sídlisko a nie je schopná zabiť ani dvojicu slabej ženy a starého pána. To ako vážne?

Aký je záver?

Martin Poliačik je bývalý poslanec za stranu SaS, zdá sa že DNA tejto strany je útok na Rusov bez dôkazov. Zároveň, ako z rozpravy vyplýva (aj keď to nebolo zachytené v komentári),  druhým nastavením strany SaS je adorácia USA a NATO. Opäť bez dôkazov.

Mimochodom, ide o toho istého Martina Poliačika, ktorý sa hlási k extrémistickej skupine Antifa. Jej členovia majú na svedomí všade vo svete brutálne násilné útoky voči každému, s kým nesúhlasia.

V Nemecku sú Antife a podobným skupinám pripisované útoky na členov AfD. Dokonca bol tento týždeň vykonaný pokus o atentát na poslanca Bundestagu za AfD Antona Friesena.

To, čo na jednej strane chýba v kauze Skripaľ, t.j. zjavný dôkaz, že ide o dielo Ruska, týmto poslancom nevadí. Rusko je vinné a musí trpieť. Slovensko je zlé, pretože sa poslušne nepripojilo k vyhosťovaniu ruských diplomatov.

Na druhej strane americká politika, ktorá je svojimi dôsledkami absolútne neporovnateľná s prípadnými chybami, porušeniami práva apod. zo strany Ruska prechádza strana SaS mlčaním.

Voči americkej, britskej, či bruselskej politike sme podľa SaS zrejme povinní absolútnou poslušnosťou. Málokde sa vidí takýto fanatizmus a rektálny alpinizmus.

V podstate sa zdá, ako keby každý, kto za stranu SaS vystupuje (a vystupoval) používal Rusko ako veľkého strašiaka –  aby nebolo vidieť milióny mŕtvych, ktoré lemujú cestu dnešnej americkej politiky.

Smutné, ale asi je to podmienkou členstva v tejto strane…