Vo svojom komentári na sociálnej sieti Martin Poliačik, bývalý člen SaS, komentoval voľbu predsedu delegácie do Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PACE). Ľuboša Blahu, ktorý bol zvolený za predsedu nazval „obsedantným ruským agentom“
V parlamente sa rokovalo o zastúpení členov slovenskej delegácie do Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Po voľbách sa dohodlo, že predsedu tejto delegácie bude nominovať strana Smer-SD. Vládna strana si vybrala Ľuboša Blahu, ktorý je povestný trvalou kritikou militarizujúcej politiky, je obhajcom dialógu a mierovej politiky.
Vo svojom statuse sa o predsedovi Výboru pre Európske záležitosti vyjadril mimoriadne hrubým a arogantným spôsobom, keď napísal: „Smer-SD navrhol a parlament zvolil obsedantného ruského agenta Ľuboša Blahu za vedúceho delegácie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.“
Napriek vulgárnej urážke voči svojmu kolegovi z parlamentu sa priznal. že ho volil, pretože vraj „ctí dohody“
Skutočne sa to dá len veľmi ťažko komentovať, keď naviac podpísal výzvu aby PACE zaujalo voči Rusku tvrdý postoj.
Rusko bolo zbavené po udalostiach na Kryme, hlasovacích práv v Rade Európy. Východná veľmoc sa preto začalo separovať od európskych inštitúcií vrátane pozastavenia finančných príspevkov.
Martin Poliačik sa však dostáva do veľmi zvláštnej pozície. Pred dvoma mesiacmi sme informovali, že PACE prakticky ukončilo sankcie voči Rusku. Ak chce niekto argumentovať „trpiacou Ukrajinou,“ treba si povšimnúť, že žiadne námietky Ukrajiny neboli pri rezolúcii akceptované. Zároveň je dôležité aj hlasovanie, ktoré vyznelo veľmi jednoznačne (90:7) v prospech opätovnej integrácie Ruska
Európska politika sa dnes prikláňa k tomu, že len v dialógu je možné hľadať nejaké riešenia. Spôsob, ktorý volí Martin Poliačik je naopak konfrontačná cesta, ktorá ďalej eskaluje situáciu a vedie k ďalším problémom. A ako sa zdá, tento názor je v Euŕope menšinový. Naopak, argumenty a rétorika Ľuboša Blahu voči Rusku sú oveľa viac v súlade s princípmi, ktoré momentálne Európa presadzuje. Obviňovať ho z presadzovania ruských záujmov je v situácii, keď má Rusko záujem o dialóg nechceným priznaním, že cieľom nie je mier, ale vojna.
Martin Poliačik je dnes jediný člen parlamentu, ktorý zastupuje nový politický subjekt „Progresívne Slovensko„. Ak je on sám vnímaný ako hlásna trúba hnutia na parlamentnej pôde, možno je to signál. Progresívne Slovensko bude „principiálne“. Zásadne bude stáť v línii proamerickej politiky. Až tak, že vlastný názor z toho vidieť nebude. A už vôbec nie proslovenský či proeurópsky.
Niet sa však čomu diviť. S mentálnou a kapitálovou výbavou orientovanou za Atlantik sa nedá nič iné očakávať. Zdá sa, že toto hnutie bude v zahraničnej politike presadzovať politiku v zhode s americkou ambasádou. Ak sa dostanú do parlamentu a skutočne budú pracovať v prospech niekoho iného, mohlo by to byť považované za zradu slovenských voličov.
Slovenský národný záujem totiž neznamená byť proruský, alebo proamerický. Rovnako ako to neznamená byť protiruský alebo protiamerický. Vždy je nutné sa pýtať, čo z toho bude mať slovenský volič. Budeme mať viac práce, viac bezpečia, menej nákladov? To sú základné otázky, ktoré by si mal slovenský politik klásť. Všetko ostatné je len nástroj na dosahovanie tohto zásadného cieľa.
Odpoveď Ľuboša Blahu
Poslanec Blaha skomentoval situáciu s, pre neho typickým, sarkazmom.
Poliačik je fakt vtipná postavička. Jedna z najvtipnejších. Najskôr za mňa zahlasuje, aby som sa stal vedúcim delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy (PACE). Potom ho pravdepodobne zvozili u Štefunka, že ako mohol podporiť antikapitalistu Blahu, veď kapitalizmus je skvelý, najmä ak ho natrieme na ružovo. Vzápätí ho zrejme zvozili aj na americkej ambasáde, že ako mohol voliť za niekoho, kto bude určite presadzovať obnovenie hlasovacích práv Ruskej federácie v Rade Európy. Potom to schytal pri kávičke v kaviarni, od bratislavských slniečok aj od neoliberálnych extrémistov. Hlasovať za Blahu, to je pre bratislavskú pravicu smrteľný hriech. A tak sa po dvoch týždňoch náš milý Poldo spamätal a napísal škaredý hejterský status, že Blaha je „obsedantný ruský agent“, že „robí hanbu zahraničnej politike SR“ a tak. Čisté zúfalstvo, ale aj tak mám malý odkaz pre súdruha Poliačika:
Milý Martin, dovoľ, aby som Ťa upokojil. Nie som ruský agent. Ale ubezpečujem Ťa, že v Rade Európy budem presadzovať presne to, čoho sa obávaš – plné prinavrátenie práv ruskej delegácii. Považujem to za prvý krok k tomu, aby sa mohlo začať to, čomu v medzinárodnej politike verím, a to je dialóg a partnerstvo. Žiadnu mocnosť som si nikdy neidealizoval, ale verím, že v geopolitike by mala panovať rovnováha a nie imperiálna dominancia jednej liberálnej veľmoci, ktorá len za niekoľko posledných desaťročí rozpútala zopár fakt nechutných vojen, vrátane tej v Iraku. Ak ma kvôli tomuto považuješ za ruského agenta, je to primitívne a hlúpe.
A ešte primitívnejšie a hlúpejšie je, ak píšeš, že robím hanbu zahraničnej politike. Vieš, na Západe, ktorý tak miluješ, je úplne bežné mať nejaké princípy, hodnoty a presvedčenie a rovnako je úplne bežné presadzovať radikálne ľavicové postoje. Ten Tvoj provinčný zadubený neoliberalizmus je v intelektuálnych kruhoch západnej Európy na smiech. Keď sa trochu zorientuješ v zahraničnej a európskej politike, pochopíš, ako veľmi si mimo. Možno by Ti pomohla zorientovať sa v problematike niektorá z mojich politologických kníh. Ja si na oplátku rád prečítam ktorýkoľvek Tvoj blog.
Milý Martin, len prosím Ťa nehovor o hanbe, lebo by sa niekto mohol zamyslieť nad tým, či nám náhodou hanbu v zahraničí nerobí chlapec, ktorý sa pýši tým, že skúsil heroín. To je asi o dosť väčší prešľap ako mať vyhranené ľavicové politické presvedčenie. Aj na tom Tvojom milovanom Západe.
Každopádne, ďakujem Ti za Tvoj hlas a ver, že v PACE nesklamem Tvoju dôveru. Ak Ti na tom tak veľmi záleží, na najbližšom zasadnutí pri svojom prejave k Rusku s potešením spomeniem, že môžem obhajovať priateľské vzťahy s Ruskom aj vďaka Tebe. Ruskí partneri to určite ocenia. Spasiba, Martin 😉
Originálny post Martina Poliačika
