Sudca okresného súdu v Poprade Miroslav Radačovský rozhodol v kauze, kde sa súdil prezident Kiska s miestnym zubárom Francom. Sudca rozhodol v neprospech prezidenta, ale pri komentovaní rozhodnutia pripravil pôdu na smeč Kiskovi.

Vec bola od začiatku jasná. Formálne sú poškodení obaja. Franc prišiel podvodným vydržaním o pozemok. Firma, ktorá takto pozemok „získala“ to prepísala na ďalšiu osobu, ktorá slúžila ako biely kôň na legalizáciu obchodu. Tento nový majiteľ si ponechal pozemok len šesť dní, aby to prepísal na Kisku.

V čase, keď Kiska kupoval pozemok, platila právna úprava zákona 162/1995 Z.z. o vklade do Katastra nehnuteľnosti.

Podľa §32 odseku 3.) uvedeného zákona, okresný úrad môže rozhodnúť na základe žiadosti o urýchlené konanie o návrhu na vklad a zaplatení správneho poplatku do 15 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad.

Táto právna úprava sa dodnes nezmenila, menia sa len poplatky za urýchlené konanie.

Vzhľadom na to, že budúci prezident kúpil pozemok za 6 dní od zmeny majiteľa, je veľmi zvláštne predpokladať, že v čase kúpy Andrej Kiska vedel, čo kupuje na základe existujúceho listu vlastníctva. V tom čase by človek bez peňazí, ako uvedený biely kôň, zrejme nemal k dispozícii ani známosti ani financie na „namazanie“ byrokratického stroja.

Samozrejme, hovoríme, o normálnej situácii. Ak by predajca, od ktorého kupoval Kiska pozemok bol príslušníkom organizovanej skupiny, je možné, že vklad do katastra prebehol veľmi rýchlo. Nakoniec ide len o vytvorenie nového poradia, ktoré by úradníci ochotne vytvorili za správnu výšku „všimného„. Lenže to by znamenalo, že veľmi nízka cena pozemku podľa kúpnopredajnej zmluvu bola len fingovaná. Kiska by jednoducho musel zaplatiť ďaleko viac, aby sa pokryli všetky náklady a aj zisk organizovanej skupiny.

Sudca však špeuklatívne dôvody nesmie brať do úvahy a vyhlásil, že Kiska nadobudol pozemky v „dobrej viere„.

Buďme teda objektívni, vychádzajme z dôkazov a vezmime do úvahy, že čo sa týka Kisku, pozemky nadobudol v dobrej viere.

Rozsudok naviac nezdôvodnil právnou argumentáciou, ale svojim svedomím.

V prípade, že by súd zamietol žalobu, čo by sa udialo? Udialo by sa to, že pán Franc by prišiel zákonným spôsobom o to, čo v skutočnosti mal, a vlastníkom by ostal pán Kiska. Bolo by to spravodlivé rozhodnutie? Teraz, keď som takto rozhodol, nič sa vlastne neudialo, pretože pozemky ostanú v rukách toho, komu patrili, a pán Kiska má nárok na vrátenie finančných prostriedkov od toho, od koho pozemky kúpil,“ zdôraznil Radačovský a dodal, že rozhodol aj na základe svojho vedomia, svedomia, presvedčenia a životných skúseností. Verí, že jeho rozhodnutie nebude nikto spochybňovať.

Sudca Radačovský možno vie ďaleko viac ako je uvedené v spisoch. Avšak podľa toho sa nemôže ako sudca pri rozhodovaní riadiť. Z toho však vyplýva jeho zrejmá antipatia, ktorú prejavil pri slovách komentujúcich pre médiá rozsudok. V nich nepriamo vyzýva Kisku na odstúpenie

Kiska si myslí, že sudca bol zaujatý

Andrej Kiska sa už vyjadril, že komentár sudcu naznačuje jeho zaujatosť.

Rozhodnutie súdu prezident rešpektuje, ale slová sudcu o tom, že by sa mal vysťahovať zo Slovenska, ho prekvapili,“ píše prezidentská kancelária.

Preto rozmýšľa, ako bude ďalej postupovať, vzhľadom na sudcovu zjavnú zaujatosť a nenávisť voči prezidentovi, ktorého nepochopiteľne napadol, čím poškodil aj rozhodnutie pozitívne pre rodinu pána Franca.

Prezident v tomto momente nemá najmenší dôvod ustupovať.

Sudca Radačovský ho postavil zdanlivo pred dilemu – ak vráti pozemok, potvrdí jeho slová, ktoré naznačujú podvod. Ak nevráti a bude sa odvolávať, potvrdí svoju falošnosť.

Sudca Kiskovi ponúkol pokračovanie

Lenže v skutočnosti to žiadna dilema nie je. Svojim otvorene jednostranným výrokom o odstúpení Radačovský doslova ponúkol Kiskovi možnosť pokračovať ďalej v bitke o pozemok z dôvodu zaujatosti. Naviac aj argumentácia sudcu je z hľadiska práva veľmi podivná.

Od čias starého Ríma platí jedna zásada – nikto nemôže previesť viac práv na druhého, než má sám (Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet). Táto zásada sa často uvádza aj ako Nikto nedá, čo nemá, resp. Nikto nemôže dať, čo nemá (Nemo dat quod non habet / Nemo dare potest quod non habet).

Čo táto zásada hovorí? Znamená to, že keď vás niekto okradne, prisvojil si neexistujúce právo narábať s danou vecou. Keď potom túto vec predá, žiadny kupujúci v reťazci predaja nezískal právo na vlastníctvo danej veci, pretože to nikdy nevzniklo. Ak sa potom vyšetrí porušenie zákona, pôvodný vlastník získava na základe spomínanej zásady naspäť svoj majetok, pretože právo vlastniť ho, nikdy nestratil.

Stručne sa to dá pomenovať, že na neprávosti nemôže vzniknúť právo

Avšak zároveň sa sudca musí riadiť literou zákona a nie svedomím.

Právna istota má väčšiu silu ako právo na majetok

Treba pripomenúť rozhodnutie Ústavného súdu (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 549/2015-33), ktorý túto starú zásadu prelomil.

Išlo o spor pri konkurznom konaní, kde sťažovateľ nadobudol v dobrej viere pozemok, ktorý však nemal zo zákona získať. Ústavný súd rozhodol v prospech sťažovateľa, pretože došlo ku konfliktu dvoch právnych zásad – jednak ochrany nadobudnutia majetku v dobrej viere a ochrany majetku pôvodného vlastníka.

Súd usúdil, že nadobudnutie majetku v dobrej viere v konkrétnom prípade má väčšiu právnu silu.

Andrej Kiska je dnes v mimoriadne komfortnej pozícii. Sudca Radačovský je sám osebe mimoriadne kontroverznou osobou (problémy s drogami a nedovoleným ozbrojovaním). Nesúdil dlhé roky a k súdu sa dostal až prelomovým rozhodnutím zákona z dielne prvej Ficovej vlády, keď sudcom, ktorých trestné stíhanie nebolo uzavreté do troch rokov, bol umožnený návrat (vtedajším ministrom spravodlivosti bol Štefan Harabin). Ak k tomu prirátame aj zdanlivo zásadné vyjadrenie, ktoré v skutočnosti umožňuje jeho diskvalifikáciu, existujúci precedens Ústavného súdu, potom je vec viac ako zrejmá.

Kiskovi právnici s veľkou pravdepodobnosťou vec poženú ďalej. Budú argumentovať nadobudnutím v dobrej viere, budú oponovať, že sudca bol zaujatý a vec sa bude ťahať celé roky. Až dovtedy, kým Kiska nakoniec nevyhrá a pozemok nezíska.