• Pre mňa, ako utečenca, je ťažké nájsť priateľku.“ – reagoval Asif M., 26-ročný žiadateľ o azyl z Pakistanu na obvinenia, že znásilnil jednu ženu a pokúsil sa znásilniť ďalších päť žien v Berlíne.
  • Sudánski migranti, z ktorých mnohí dostali povolenie vstúpiť do Nemecka bez odobratia odtlačkov prstov, „vytvorili obchodný model“ podvodu v oblasti sociálneho zabezpečenia. – Polícia v Dolnom Sasku.
  • Iba 6 500 utečencov z celkove viac ako jedného milióna, ktorým bol v posledných dvoch rokoch povolený vstup do Nemecka, sú zapísaní do programov odbornej prípravy. – Federálna agentúra pre zamestnanosť.
  • Nemecký parlament schválil kontroverzný zákon na pokutovanie sociálnych médií do výšky 50 miliónov eur (57 miliónov amerických dolárov), ak nedokážu odstrániť takzvanú nenávistnú reč. Kritici tvrdia, že účelom zákona je umlčať kritiku vládnej migračnej politiky otvorených dverí.

Január
Február
Marec
Apríl
Maj
Jun


Moslimská populácia v Nemecku prekročila v roku 2017 šesť miliónov, a dosiahla tak podľa výpočtov Gatestone inštitútu 7,2% celkovej populácie 83 miliónov.

Nedávna štúdia Pew Research Center o raste moslimského obyvateľstva v Európe odhaduje, že nemecké moslimské obyvateľstvo dosiahlo do polovice roku 2016 päť miliónov, ale tento počet je nepresný a chýba tam asi tak milión.

Pew sa napríklad rozhodli „nezohľadniť“ viac ako jeden milión moslimských žiadateľov o azyl, ktorí prišli do krajiny v rokoch 2015-2017, pretože „neočakávajú, že dostanú štatút utečenca„. Zákony Európskej únie o ľudských právach však zakazujú Nemecku vyhnať späť do oblastí konfliktov mnohých, ak nie väčšinu utečencov a žiadateľov o azyl. Výsledkom je, že väčšina migrantov, ktorí prišli do krajiny, tam takmer určite zostane dlhodobo.

Okrem toho nemecké úrady pripustili, že strácajú prehľad o potenciálne stovkách tisícov nelegálnych prisťahovalcov, z ktorých mnohí žijú na nemeckých uliciach. Predpokladá sa, že si zaobstarávajú živobytie obchodovaním s drogami, vreckovými krádežami, kradnutím peňaženiek a iných foriem drobnej kriminality.

Islam a problémy týkajúce sa islamu, ktoré sú v roku 2017 všadeprítomné v Nemecku, možno rozdeliť do niekoľkých širokých tém:

  • Sociálny a hospodársky efekt ubytovania viac ako milióna prevažne moslimských migrantov z Afriky, Ázie a Blízkeho východu;
  • Rýchlo sa zhoršujúca bezpečnostná situácia poznačená dramatickým nárastom násilných trestných činov súvisiacich s migráciou;
  • Migračná epidémia znásilnenia zameraná na nemecké ženy a deti;
  • Islamský extrémizmus a bezpečnostné dôsledky nemeckých džihádistov;
  • Pokračujúce šírenie islamského práva šaría v Nemecku;
  • Výzva moslimskej integrácie; a
  • Zlyhania nemeckého multikulturalizmu.

JANUÁR 2017

1. január. Dvetisíc „vysoko agresívnych“ migrantov z Afriky, Ázie a Blízkeho východu sa zhromaždilo pred hlavnou železničnou stanicou v Kolíne nad Rýnom, kde v roku 2015 sexuálne napadli stovky nemeckých žien na Silvestra. Obrovská policajná prítomnosť zabránila nepokojom. V Berlíne bolo najmenej 22 žien sexuálne napadnutých pri Brandenburskej bráne, aj napriek prítomnosti 1 700 policajných dôstojníkov. V Hamburgu bolo sexuálne napadnutých najmenej 14 žien.

2. januára. Predsedkyňa Strany zelených Simone Peter obvinila kolínske policajné oddelenie z rasového profilovania po tweete, ktorý hovoril o severoafrických migrantoch ako „Nafrisoch„. Vedúci policajnej únie DPolG Ernst Walter vysvetlil, že „Nafri“ nie je hanlivým, ale skôr technickou skratkou, ktorú polícia používa na označenie „Severoafrického intenzívneho páchateľa (Nordafrikanische Intensivtäter). Jürgen Mathies, šéf policajného zboru v Kolíne nad Rýnom, dodal: „Po skúsenostiach z minulého Silvestra, zo skúseností získaných pri policajných raziách ako celku, sa tu objavila jasná predstava o tom, ktoré osoby majú byť kontrolované. Nie sú to šedovlasí starí muži alebo mladé ženy s blond vlasmi.

2. januára. Hasan A., 38-ročný žiadateľ o azyl zo Sýrie, bol zatknutý v Sársku na základe obvinenia, že požiadal Islamský štát o podporu 180.000€ na vykonanie masívneho teroristického útoku v Nemecku s čo najväčšou úmrtnosťou. Saarbrückenská prokuratúra uviedla, že muž požiadal islamský štát o peniaze na nákup ôsmich vozidiel (každé v hodnote 22,500€), ktoré by boli maskované ako policajné vozidlá, naložené s 400-500 kilogramami výbušnín s tým, že by explodovali uprostred veľkého davu. Hasan povedal, že chcel použiť peniaze na podporu svojej rodiny v Sýrii, nie na vykonávanie útokov v Nemecku.

3. januára. Amnesty International vyzvala na vyšetrovanie Kolínskeho policajného oddelenia pre údajné „rasové profilovanie“ severoafrických migrantov, ktorí boli podozrievaní z páchania násilia počas Silvestra.

4. januára. V meste Köln-Buchheim 44-ročný iracký muž zavraždil svoju 19-ročnú dcéru, pretože jej neschválil priateľa. O dva dni neskôr zavolal políciu. „Zabil som svoju dcéru,“ povedal. Úrady sa domnievajú, že tento muž nebude nikdy čeliť spravodlivosti, pretože utiekol do Iraku.

5. januára. Vo Waldshut-Tiengu napadol svoju odlúčenú ženu 47 ročný muž tureckej národnosti, keď kráčala s priateľom. Keď sa pokúsila utiecť, prenasledoval ju a bodol jej nôž do chrbta.

5. januára. Riaditeľ kriminálnej polície Dieter Schürmann zo Severného Porýnia-Vestfálska (NRW) odhalil skutočnosť o 24-ročnom tuniskom salafistovi Anis Amrim, ktorý vykonal džihádistický útok na Vianočnom trhu v Berlíne 19. decembra 2016. Bol považovaný za hrozbu pre bezpečnosť už vo februári 2016, ale nenašli sa žiadne dôkazy na jeho zatknutie. Schürmann tiež uviedol, že Amri používal na výber sociálnych dávok viac ako 14 rôznych identít pod viacerými menami.

6. januára. Vicekancelár Sigmar Gabriel vyzval na „kultúrnu vojnu„, aby porazil islamizmus. „Ak máme brať boj proti islamizmu a terorizmu vážne, musí to byť aj kultúrny boj,“ povedal. „Musíme posilniť súdržnosť spoločnosti a zabezpečiť, aby sa susedstvá nezanedbávali, nesmieme dovoliť aby dediny degenerovali a ľudia sa nestávali čoraz radikálnejšími.

7. januára. 28-ročná žena bola sexuálne napadnutá skupinou piatich „čiernych Afričanov“ (Schwarzafrikanern) v Hamburgu. Zdravotná sestra z nemocnice Asklepios Svätého Juraja, kráčala k svojmu vozidlu po skončení zmeny, keď počula niekoho kričať o pomoc v susednom parku. Rozhodla sa bežať na pomoc, keď ju zrazu prepadli, zbili a ukradli jej veci.

7. januára. Asif M., 26-ročný žiadateľ o azyl z Pakistanu, sa objavil na súde kvôli obvineniu, že znásilnil jednu ženu a pokúsil sa znásilniť ďalších päť v Berlíne-Steglitz. Trval na tom, že je obeťou: „Ako utečenec, je ťažké si nájsť priateľku.

7. januára. V prieskume Bild am Sonntag sa zistilo, že 58% nemeckých žien si myslí, že verejné priestory sú v dôsledku masovej migrácie menej bezpečné. Takmer polovica (48%) uviedla, že sa vyhýbajú istým oblastiam po zotmení a 16% nosí slzný sprej, keď sú vonku osamote.

7. januára. Generálny tajomník Hans-Georg Maaßen varoval, že nemecká salafistická scéna nie je len rastúca, ale aj čoraz viac decentralizovaná, a tým sťažuje monitorovanie. Povedal, že počet salafistov v Nemecku bol 9700, čo je nárast o 500, pričom v októbri 2016 ich bolo 9200.

11. januára. Ministerstvo vnútra uviedlo, že v roku 2016 prišlo do Nemecka 321 371 migrantov v porovnaní s 1 091 894 v roku 2015. Z nových príchodov v roku 2016 bolo 280 000 žiadateľov o azyl v porovnaní s 890 000 žiadateľmi o azyl v roku 2015. Celkom 745 545 ľudí požiadalo o azyl v roku 2016 v porovnaní s 476 649, ktorí požiadali o azyl v roku 2015. V roku 2016 sa uvádzajú aj migranti, ktorí prišli do Nemecka v roku 2015, ale do roku 2016 žiadali o azyl. Okolo 35% žiadateľov o azyl v roku 2016 bolo zo Sýrie, 17% z Afganistanu a 13% z Iraku.

11. januára. Minister vnútra Thomas de Maizière povedal, že bezpečnostný aparát Nemecka musí byť aktualizovaný s cieľom bojovať proti islamskému terorizmu. „Naša bezpečnostná architektúra sa datuje do 50. a 60. rokov, keď sme sa zaoberali väčšinou regionálnym zločinom,“ povedal.

12. január. Najväčšie islamské združenie v Nemecku, turecko-islamská únia pre náboženské záležitosti (DITIB), pripustila, že niektorí ich kazatelia pôsobili ako informátori pre tureckú vládu. DITIB je financovaná riaditeľstvom pre náboženské záležitosti tureckej vlády, známej v turečtine ako Diyanet. DITIB bol opísaný ako „rozšírené rameno“ tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorý ho používa na podporu tureckého nacionalizmu a zabránenie integrácii medzi tureckou diaspórou. Špióni poslali informácie o nasledovníkoch Fethullaha Gülena, septuagenarianského kňaza so sídlom v Spojených štátoch, ktorého Turecko obviňuje z toho, že v júli 2016 naplánoval neúspešný vojenský prevrat.

14. januára. „Južan“ napadol a vážne zranil 80-ročnú ženu, zatiaľ čo pracovala na svojej záhrade v Lipsku. Požiadala okoloidúceho, aby urobil fotografiu jej zakrvavenej tváre, aby upriamila pozornosť verejnosti na rastúcu migrujúcu kriminalitu. Jej snímka vyšla v novinách s najväčším obehom v Nemecku. „To takto nemôže fungovať, aby ste sa obávali čo i len vyjsť na ulice uprostred dňa,“ povedala.

15. januára. V meste Bremen-Vegesack 39-ročný turecký muž zavraždil svoju 40-ročnú syrskú manželku, ktorá bola deväť mesiacov tehotná, pretože sa s ním chcela rozviesť. V útoku zomrelo aj nenarodené dieťa.

17. januára. Nemeckí predstavitelia vedeli už v marci 2015 (šesť mesiacov pred tým, ako kancelárka Angela Merkelová otvorila hranice Nemecka pre viac ako milión migrantov z moslimského sveta), že džihadisti islamského štátu vstupujú do Európy maskovaní ako migranti, podľa vyjadrenia Report München, výskumného žurnalistického programu vysielaného verejnou televíziou ARD.

18. januára. 27-ročný Kosovar bol odsúdený na jeden rok a desať mesiacov skúšobnej lehoty za sexuálny útok na 27-ročnú ženu vo Freiburgu. Muž sledoval ženu na toalety v nočnom klube, povedal jej, že je detektívom pre narkotiká, donútil ju aby sa vyzliekla a potom sa ju pokúsil znásilniť.

18. január. Osnabrückský správny súd zamietol žalobu podanú moslimskou ženou, ktorej bola odmietnutá žiadosť o učiteľský post, keď sa dozvedeli, že chce v škole nosiť šatku. Súd rozhodol, že žena nemôže požadovať náhradu škody, pretože školské úrady nediskriminovali túto ženu „kvôli jej náboženstvu“, ale skôr uplatňovali zákon, ktorý zakazuje všetky náboženské a ideologické symboly zo škôl. Súd rozhodol, že provinčná školská rada Dolného Saska konala správne, pokiaľ ide o povinnosť štátu presadzovať neutralitu.

19. januára. Nemecké úrady vydali v roku 2016 105 tisíc víz za takzvané rodinné opätovné zjednotenia, čo je 50-percentný nárast oproti 70 000 vízam vydaným v roku 2015, podľa ministerstva zahraničných vecí. Takmer všetky víza boli vydané Sýrčanom a Iračanom. Rodinné opätovné zjednotenia (jednotlivci, ktorých žiadosti o azyl sú schválené, môžu následne priviesť ďalších členov rodiny do Nemecka) nie sú zahrnutí do štatistík žiadostí o azyl. Inými slovami, 105 000 víz pre rodinných príslušníkov boli súčasťou 280 000 nových žiadateľov o azyl, ktorí prišli do Nemecka v roku 2016.

19. januára. Nemecko získalo približne 12 000 migrantov z iných európskych krajín v súlade s takzvaným dublinským nariadením, zákonom, ktorý vyžaduje, aby ľudia, ktorí hľadajú útočisko v rámci EÚ, tak urobili v prvej európskej krajine, do ktorej pristúpili. Nemecko získalo 3 700 migrantov zo Švédska, 1 686 z Holandska, 1 277 zo Švajčiarska, 1 109 z Dánska a 763 z Belgicka podľa Neue Osnabrücker Zeitung. Migranti predložili žiadosti o azyl v Nemecku, ale presťahovali sa do iných európskych krajín predtým, než nemecké úrady mohli spracovať žiadosti.

19. januára. Vicekancelár Sigmar Gabriel sa vyhrážal, že zníži rozvojovú pomoc krajinám, ktoré odmietajú vziať späť žiadateľov o azyl, ktorých žiadosti boli zamietnuté. Hrozba sa týka najmä severoafrických migrantov z Alžírska, Maroka a Tuniska. „Nemôže byť, aby krajina čerpala rozvojovú pomoc, ale nie jej občania, ak nemôžu u nás dostať azyl,“ povedal.

21. januára. 47-ročný žiadateľ o azyl zo Sýrie bol odsúdený na jeden rok a deväť mesiacov vo väzení za znásilnenie 44-ročnej ženy s mentálnym postihnutím v Soest. Podozrivý, ktorý žije v azylovom útulku vo Welveru na nemeckých nákladoch daňových poplatníkov od roku 2003, mal 23 odsúdení za trestné činy vrátane útokov, lúpeží a nezaplatenie cestovného. Neurológ, ktorý sa venoval tomuto Sýrčanovi počas jeho 13-ročného pobytu v Nemecku, povedal súdu, že tento človek je „neliečiteľný“. „Keď je opitý, je nepredvídateľný,“ povedala.

23. januára. Pre moslimov v Hamburgu je ťažké pochovávať svojich mŕtvych, pretože nemecké pohrebné zákony sú nezlučiteľné so zákonom šaría, podľa Die Welt, ktorí píšu: „Praktizujúci moslimovia odmietajú kremáciu. Mŕtvi musia byť pochovaní čo najskôr a v ľanovom súkne. Je dôležité, aby bola zem „čistá“… pôda by nemala byť teda znečistená „neveriacimi“. Mŕtvi musia byť tiež schopní odpočívať na večnosť… opätovné navštevovanie hrobu je nemožné, aj keď pozostatky zomrelého úplne zmizli.“

25. január. Podvody v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktorých sa dopustili žiadatelia o azyl, spôsobujú daňovým poplatníkom v Dolnom Sasku milióny eur, podľa Neue Osnabrücker Zeitung. Polícia uviedla 2 644 známych prípadov podvodov v roku 2016 vrátane 487 prípadov žiadateľov o azyl, z 351 takýchto prípadov v roku 2015. Podvody zahŕňajú migrantov, ktorí používajú viaceré identity, aby zbierali sociálne dávky v rôznych mestách a obciach. Len v Braunschweigu približne 240 migrantov v roku 2016 Oklamalo štát o 4,8 milióna Eur. Polícia tvrdí, že sudánski migranti, z ktorých mnohí mohli vstúpiť do Nemecka bez odtlačkov prstov, „vytvorili obchodný model“ zo sociálneho zabezpečenia. Miestni predstavitelia boli tiež obvinení napomáhanie a skrývania tohto podvodu. Napríklad v januári 2016 zamestnankyňa úradu sociálneho zabezpečenia odovzdala šéfovi spis s 30 prípadmi podozrenia z podvodu. Potom, čo odmietol konať, kontaktovala políciu. Bola prepustená za to, že „prekročila svoju autoritu.“

26. januára. Výživa pre 13600 detských prisťahovalcov bez sprievodu v Severnom Rýn-Vestfálsku (NRW) bude stáť nemeckých daňových poplatníkov 632 miliónov € (670 miliónov $), v roku 2017, podľa Die Welt. Detskí prisťahovalci prichádzajú do NRW cez 300-400 každý mesiac. Každý detský prisťahovalec stojí 4,500 EUR mesačne na to, v rátane s ročným administratívnym poplatkom vo výške 3,100 EUR. Deti sú z viac ako 60 krajín, vrátane Afganistanu (37%), Sýrie (36%) a Iraku (11%). Viac ako 90% detských migrantov sú muži.

27. január. Vzhľadom na pozitívnu čistú migráciu (viac osôb vstupujúcich do krajiny než ju opúšťajú) sa nemecká populácia v roku 2015 zvýšila o 1,14 milióna a ďalších 750 000 v roku 2016, a dosiahla tak rekordnú výšku 82,8 milióna na konci 2016, podľa predbežných odhadov Federálneho štatistického úradu Destatis.

27. január. Moslimskí študenti na škole Emscher-Lippe v Gelsenkirchene sa odmietli zúčastniť spomienkových aktivít holokaustu. Zhruba 40% z 550 študentov v škole boli moslimovia.

27. január. Minister financií Wolfgang Schäuble odhalil, že migračná kríza stála nemeckých daňových poplatníkov v rokoch 2016 a 2017, 43 miliárd € (46 miliárd dolárov).

30. januára. Süleyman D., 25-ročný nemecký turecký pôvodca, bol zatknutý za znásilňovanie jednej ženy a pokúsil sa znásilniť ďalšie dve na univerzite Ludwiga Maximiliana v Mníchove.

30. januára. Regensburgský biskup Rudolf Voderholzer povedal, že zmierenie medzi kresťanmi a moslimami je nemožné. Islam je „postkresťanský fenomén s tvrdením, že neguje základný obsah kresťanstva,“ povedal. „Len tí, ktorí nepoznajú svoju vlastnú vieru alebo ju neberú vážne, môžu považovať komplexnú integráciu islamu za možný.“

Odskok na začiatok

FEBRUÁR 2017

1. februára. Zverejnená správa vlády odhalila, že Nemecko bude musieť každoročne počas nasledujúcich 40 rokov odobrať 300 000 migrantov, aby zastavilo pokles počtu obyvateľov. Dokument, ktorého časti publikoval Rheinische Post, zverejnil, že nemecká vláda počíta s trvalou masovou migráciou – pravdepodobne z Afriky, Ázie a Blízkeho východu – s cieľom udržať súčasnú veľkosť nemeckej populácie (82,8 milióna) stabilnou do 2060. správa naznačila, že rozhodnutie kancelárky Angely Merkelovej, aby do krajiny prišlo asi 1,5 milióna prevažne moslimských migrantov medzi rokmi 2015 a 2016 nebolo primárne humanitárne gesto, ale snaha na odvrátenie nemeckého demografického poklesu, a aby sa zachovala budúca životaschopnosť Nemeckého sociálneho štátu.

1. február. Viac ako 1 000 policajtov v Darmstadte, vo Frankfurte nad Mohanom, v Offenbachu a vo Wiesbadene robilo raziu 54 domovov, mešít a podnikov v rámci operácie zameranej na džihádistickú scénu v Hesensku. Hessijský minister vnútra Peter Beuth uviedol, že razia nebola o zabránení hroziaceho útoku, ale skôr o „rozbití rozšírenej siete salafistov“.

2. februára. Minister vnútra Thomas de Maizière povedal, že požiada parlamentné schválenie, aby začalo elektronicky označovať džihádistov náramkami na členkoch. Tento krok bol odpoveďou na verejný hnev ohľadom zistení, ktoré nemecké úrady vedeli, že Anis Amri, berlínsky vianočný trhový útočník, predstavoval hrozbu no nedali ho do väzby.

3. februára. 33-ročný moslim zo západného Balkánu bol zatknutý za vtrhnutie do kostola protestantskej cirkvi v Schnaittachu a recitoval verše z Koránu počas pohrebu. Muž, ktorý bol známy pre políciu za predchádzajúce trestné činy, bol obvinený z prerušenia náboženskej bohoslužby. „Je možné, že si ten človek nevšimol, že prišiel na bohoslužbu,“ povedal pastor Wilfried Römischer.

4. február. Polícia v Kolíne nad Rýnom poslala e-mailom všetkým 13 utečeneckým zariadeniam v meste, ktoré radili migrantom, aby sa nezúčastnili každoročného mestského karnevalu. Po obvineniach z rasizmu sa mestská polícia dištancovala od e-mailu, ktorý bol zrejme poslaný na ochranu nemeckých žien pred sexuálnymi útokmi. Hovorca polície Nadine Perskeová vysvetľuje: „E-mail bol Interný a neautorizovaný list okrskom. Vytvára to dojem, že prisťahovalci by nemali navštevovať karnevalové udalosti, skôr by mali byť informovaní o štátnych inštitúciách na karnevale a o zintenzívnení policajnej kontroly.“

6. február. V súčasnosti v Nemecku podľa štúdie financovanej federálnym ministerstvom pre rodinné záležitosti sú obeťami mrzačenia ženských pohlavných orgánov (FGM) približne 48 000 žien a dievčat. Ďalších 9 000 dievčat je ohrozených. Väčšina obetí pochádza z Eritrey, Somálska, Egypta, Etiópie a Iraku. Problém je obzvlášť akútny v Berlíne, Kolíne, Düsseldorfe, Frankfurte, Hamburgu a Mníchove. Počet ľudí postihnutých v Nemecku sa od roku 2014 zvýšil o približne 30%.

7. február. Prieskum spoločnosti Chatham House s viac ako 10 000 ľuďmi z desiatich európskych krajín zistil, že v priemere 55% súhlasilo, že by sa mala zastaviť ďalšia migrácia z väčšiny moslimských krajín. Väčšiny vo všetkých, okrem dvoch z desiatich štátov sa dohodli, od 71% v Poľsku, 65% v Rakúsku, 53% v Nemecku, 51% v Taliansku až 47% v Spojenom kráľovstve a 41% v Španielsku.

7. február. Omar A., 20-ročný sýrsky žiadateľ o azyl, bol odsúdený na dva a pol roka vo väzení za útok na cestujúcich v autobuse z Berlína do Milána v Taliansku. Súd počul, ako po tom, čo sledoval videá popráv Islamského Štátu na svojom mobilnom telefóne, sekol tvár cestujúceho 15-centimetrovým nožom a „s päsťou Alláha,“ udrel ďalších dvoch cestujúcich. Sudca povedal, že útok nemá nič spoločné s islamom: „Proces nepreukázal skutočný motív.“

8. február. Anter B., 24-ročná tuniský žiadateľ o azyl, uniesol a pokúsil sa znásilniť ženu na autobusovej zastávke v Hamburgu. Bol zatknutý a počas vypočúvania povedal polícii, „to je to, čo nemecké ženy chcú.“ Prepustili ho, ale sudca nariadil jeho opätovné zatknutie po tom, čo sa nedostavil na súd. „V prípade Antera B., nebol žiadny dôvod ho zatknúť v tom čase,“ povedala Nana Frombach, hovorkyňa prokuratúry v Hamburgu.

8. február. Súd v Münsteri odsúdil Amera K., 36-ročného libanonského muža, na 12 rokov väzenia za vraždu svojej manželky. Súdny dvor počul, ako 26-ročnú Fatimu S., matku jeho troch detí, bodol do hrude a krku viac ako dvadsaťkrát veľkým kuchynským nožom, pretože si myslel, že sa chce rozviesť.

9. február. Odvolací súd v Berlíne udelil moslimskej ženke náhradu vo výške približne 8 680 eur (10 300 dolárov), keď kvôli jej šatke bola odmietnutá vyučovať na základnej škole v Berlíne. Žena stratila počiatočný prípad po tom, ako sa berlínska škola úspešne vyjadrila, že pravidlá neutrality znamenajú, že nikto nemôže mať na školách náboženské symboly. Odvolací súd rozhodol, že žena bola skutočne diskriminovaná a že jej šatka nepredstavuje nebezpečenstvo pre školský pokoj. V januári 2015 nemecký ústavný súd rozhodol, že všeobecné zákazy šatiek na štátnych školách sú protiústavné, pokiaľ šatky „nepredstavujú dostatočne špecifické nebezpečenstvo pre mier v škole alebo povinnosť štátnej neutrality“.

10. februára. V Ahause, 27-ročný nigérijský žiadateľ ubodal k smrti 22-ročnú ženu, keď zdanlivo urazila jeho česť tým, že odmietla jeho romantické reči. Žena, hinduistka, bola zamestnaná v tom istom azylovom útulku, kde žil útočník. Bol zatknutý v Bazileji vo Švajčiarsku.

11. februára. Kolínsky policajný šéf Jürgen Mathies oznámil nové bezpečnostné opatrenia pre kultúrnu kolínsku katedrálu. Opatrenia zahŕňajú zákaz veľkých kufrov, cestovných tašiek a turistických batohov. Návštevníci sú tiež predmetom vyhľadávania. „Ľudia by sa nemali obávať, ak idú do katedrály,“ povedal.

15. februára. V Bielefelde sa 51-ročný iracký muž pokúsil zavraždiť svoju 51-ročnú ženu kladivom, keď navštevovala nemeckú triedu na miestnej akadémii. Muž bol zjavne nahnevaný, že jeho manželka bola so študentmi iných jazykov.

15. februára. Nemecká polícia prehľadávala domy štyroch imámov podozrivých zo spáchania špionáže v mene tureckej vlády proti nasledovníkom amerického kňaza Fethullaha Gülena, ktorého Ankara obvinila z organizácie neúspešného prevratu v júli 2016.

17. februára. V Offenbachu 32-ročný Turk Volkan T. zastrelil svoju bývalú priateľku, 40-ročnú nemeckú ženu Silviu B. Muž povedal, že bol naštvaný kvôli tomu, že žena ktorá mala dve deti s ním ukončila vzťah.

17. februára. Ministerka obrany Ursula von der Leyen varovala pred tým, aby sa boj proti islamskému štátu nestal bojom proti všetkým moslimom. „Mali by sme dbať na to, aby sme tento boj nebrali do frontu proti islamu a moslimom vo všeobecnosti,“ uviedla von der Leyen v rozhovore v Spojených štátoch o „moslimskom zákaze cestovania“.

19. februára. Kancelárka Angela Merkelová, ktorá hovorila na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii tvrdila, že islamský terorizmus pochádza z „falošne pochopeného islamu“, nie z islamu samotného. Vyzvala tiež islamské náboženské úrady, aby hovorili „jasnými slovami o vymedzení mierového islamu a terorizmu spáchanom v mene islamu“.

21. februára. Turecký konzulát v Severnom Rýn-Vestfálsku (NRW) údajne vyzval tureckých rodičov v Kolíne nad Rýnom, Düsseldorfu, Essene a Münsteri, aby oznámili kritiku tureckého prezidenta Recep Tayyipa Erdogana, ktorú počujú v škole podľa Westdeutsche Allgemeine Zeitung. Rodičia boli vyzvaní, aby oznámili svojim deťom, aby filmovali učiteľov a predložili dôkazy tureckým orgánom.

21. februára. Nemeckí predstavitelia navrhli, aby Európska únia uvoľnila niektoré záruky ľudských práv, aby sa viac žiadateľov o azyl mohlo deportovať, kým sa očakáva na výsledok ich prípadov, podľa dokumentu, ktorý unikol agentúre Reuters. Existujúce právne predpisy EÚ o ľudských právach stanovujú, že žiadatelia o azyl čakajúci na rozhodnutie o ich prípadoch môžu byť deportovaní len do krajín, ktoré spĺňajú určité podmienky: bezpečnosť pred hrozbami a prenasledovaním; humánne podmienky prijímania; a aspoň čiastočný prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu a trhu práce. Niektoré časti tohto „zjavne prekračujú“ základné záruky, ktoré stanovuje Ženevský dohovor o utečencoch a Európska charta základných práv.

22. februára. Bavorská vláda schválila zákaz závojov zakrývajúcich tvár „v oblasti štátnej služby, univerzít, škôl, materských škôl, verejnej bezpečnosti a poriadku a vo voľbách“. Bavorský minister vnútra Joachim Herrmann uviedol, že opatrenie je nevyhnutné, pretože ženy, ktoré nosia niqab alebo burku, bránia komunikácii a verejnej bezpečnosti. „Komunikačná výmena sa uskutočňuje nielen prostredníctvom prejavu, ale aj prostredníctvom vzhľadu, výrazov a gest,“ povedal Hermann. „Vytvára základ našich medziľudských vzťahov a je základom našej spoločnosti a slobodného a demokratického poriadku.“

25. februára. V Euskirchene 32-ročný nemecko-turecký muž dobodal na smrť svoju bývalú priateľku, 32-ročnú nemeckú ženu, ktorá sa začala stretávať s niekým iným.

26. februára. V roku 2016 bolo v Nemecku hlásených 3533 útokov na utečencov a azylové útulky, podľa ministerstva vnútra v priemere takmer desať útokov denne. V útokoch bolo zranených 560 ľudí vrátane 43 detí.

28. februára. Abubaker C., 27-ročný pakistanský muž, bol odsúdený na život vo väzení kvôli uškrteniu 70-ročnej Márie Müllerovej v posteli v Bad Friedrichshall a potom maľovanie veršov z Koránu na steny jej spálne. Prokurátori uviedli, že vražda bola nábožensky motivovaná: sunnitský moslim zrejme zavraždili ženu, pretože bola oddaná rímskokatolíčka.

Odskok na začiatok

MAREC 2017

1. marca. Viac ako 4000 milionárov emigrovalo z Nemecka v roku 2016 v porovnaní s 1000 milionármi, ktorí opustili krajinu v roku 2015, podľa prieskumu Global Wealth Migration Review z roku 2017. Pred vypuknutím migračnej krízy v roku 2015 odišli milionári z Nemecka iba vo výške niekoľko stoviek ročne. Väčšina nemeckých milionárov, s odvolaním sa na zhoršujúcu sa bezpečnosť, odišla do Austrálie, Kanady, Spojených štátov, Dubaja a Izraela. Hromadný odchod bohatstva prehlbuje nemecký daňový základ v čase, keď nemecká vláda vynakladá desiatky miliárd eur na udržanie miliónov utečencov a migrantov z moslimského sveta. Redaktor správy Andrew Amoils varoval, že bohatí sú pre spoločnosť určitým systémom včasného varovania. Vzhľadom na ich finančný stav, vzdelanie a medzinárodné kontakty môžu emigrovať ľahšie ako iní ľudia. Podľa správy, ich odchod predurčuje zvýšenú emigráciu zo strednej vrstvy.

2. marca. Abdalfatah H., 36-ročný syrský migrant, bol zatknutý v Düsseldorfe na základe obvinenia z vraždy 36 ľudí v Sýrii v mene džihádistickej skupiny Jabhat al-Nusra. V októbri 2015 prišiel do Nemecka so svojou tehotnou manželkou a tromi deťmi vo veku troch, piatich a siedmich rokov. Od apríla 2016 zhromažďoval mesačne 2400 € (2,600 dolárov) v dávkach sociálneho zabezpečenia.

2. marca. Administrátori gymnázia Johannes Raua, strednej školy vo Wuppertali, požiadali učiteľov, aby zakázali moslimským žiakom, aby sa verejne zúčastňovali na „provokatívnej modlitbe„. V internej správe sa uvádza: „V posledných týždňoch sa čoraz častejšie pozorovalo, že moslimskí žiaci v budove školy sa modlia, na očiach ostatných, signalizované rituálnym umývaním na toaletách, vysúvaním modlitebných rohoží a zaujatím určitých póz. Toto nie je povolené.

3. marca. V Mönchengladbachu 32-ročný žiadateľ o azyl Ahmed Salim zavraždil 47-ročnú nemeckú ženu Nicole M., zjavne po rozídení sa s ním. Muž, ktorý tiež použil alias Jamal Amilia, bol zatknutý v Španielsku. V žiadosti o azyl napísal, že pochádza z Izraela. V ďalšej žiadosti o azyl podanej v inej krajine napísal, že pochádza z Maroka. Predpokladá sa, že pochádza z Iraku.

4. marca. Viac ako 900 ľudí vrátane mnohých žien odišlo z Nemecka, aby sa pripojili k islamskému štátu v Iraku a Sýrii, tvrdí Der Spiegel. Približne jedna tretina sa vrátila do Nemecka, zatiaľ čo ďalších 145 bolo pravdepodobne zabitých v bojoch. Štátny prokurátor varoval, že navrátilci sú obzvlášť nebezpeční: „Často mali extrémne skúsenosti s násilím, sú silne radikalizované a nemajú veľkú perspektívu v Nemecku.

7. marca. Nemecká jazyková verzia ISIS časopisu Rumiyah vyzval osamelých vlkov, džihádistov, aby zabili „apoštolských“ imámov v Nemecku a Rakúsku.

8. marca. 22-ročná migrant sexuálne napadol štyri dievčatá na verejnom kúpalisku v Oldenburgu. Polícia uviedla, že muž, ktorý nehovorí po nemecky, trpí „mentálnym postihnutím, čo spôsobuje pochybnosti o tom, či vedel, že jeho konanie bolo proti zákonné.

9. marca. Fatmir H., 37-ročný migrant z Kosova, bol zatknutý po tom, čo zranil deväť ľudí, vrátane dvoch policajtov, so sekerou na centrálnej železničnej stanici v Düsseldorfe. Polícia uviedla, že človek trpí paranoidnou schizofréniou a v čase útoku bol vo „výnimočnom duševnom stave„.

10. marca. Neidentifikovaný muž, ktorý zvieral mačetu, zaútočil na 80-ročného muža v Düsseldorfe. Páchateľ zostáva na slobode. V Hamburgu bolo šesť ľudí zranených, keď dvaja mladíci so slzným plynom zaútočili na vlak s 50 osobami. Títo aj páchatelia zostávajú na slobode.

10. marca. Nemecko vynaložilo viac ako 23 miliárd eur na príjem, ubytovanie a starostlivosť o migrantov a utečencov v roku 2016, podľa viceprezidenta Bundestagu, Johannesa Singhammera. Priemerné ročné náklady na migranta boli približne 11 800 EUR (13 000 EUR). Len v samotnom Berlíne bola skutočná suma peňazí vynaložená na migrantov dvakrát vyššia ako pôvodne vyčlenená suma: 1,27 miliardy eur namiesto 685 miliónov eur.

10. marca. Bundesrat, horná komora nemeckého parlamentu, odmietla zákon, ktorý by mal zrýchliť deportácie do Alžírska, Maroka a Tuniska tým, že tieto štáty bude klasifikovať ako „bezpečné krajiny pôvodu„. Nemecká ústava definuje bezpečné krajiny ako krajiny, „v ktorých na základe ich zákonov, postupov presadzovania a všeobecných politických podmienok možno bezpečne dospieť k záveru, že neexistuje ani politické prenasledovanie ani neľudské alebo ponižujúce tresty alebo zaobchádzanie.“ Rozhodnutie, ktoré vedú federálne štáty s ľavicovými vládnymi koalíciami, znamená, že zločinec z Maghrebu naďalej ostane v Nemecku.

11. marca. Polícia v Essene zablokovala džihádistický útok na nákupné centrum v Limbecker Platz. Šéf policajného zboru v Essene Frank Richter povedal, že dostal „veľmi konkrétne informácie“ ohľadom plánovania na útok zariadenia, ktoré má viac ako 200 obchodov a priemerne 60 000 návštevníkov v akúkoľvek sobotu. Polícia zatkla dvoch salafistov z Oberhausenu vrátane jedného, ktorý bojoval za islamský štát v Sýrii.

12. marca. Počet trestných činov spáchaných žiadateľmi o azyl a utečencami v Bádensku-Württembersku výrazne vzrástol v roku 2016. Zo štatistiky vyplynulo celkovo 251 000 osôb podozrivých z trestného činu, z ktorých bolo 107 417 ne-Nemcov, väčšinou z Turecka, Rumunska a Talianska. Z týchto ne-nemeckých zločincov bolo 25 379 žiadateľov o azyl a utečencov (z 18 695 v roku 2015). Spravili v roku 2016 64329 trestných činov, čo predstavuje nárast o takmer 20% v roku 2015.

13. marca. Počet zločinov spáchaných žiadateľmi o azyl a utečencami v Bavorsku výrazne vzrástol v roku 2016. Medzi podozrivými migrantmi, boli najčastejšími páchateľmi Sýrčania 16,1% (2015: 11,1%), nasledovaní Afgancami 14,3% (2015: 10,1%), Iračanmi s 8,8% (2015: 4,6%) a Nigérijčanmi s 6,8% (2015: 5,4%). „Zvyšovanie zločinu v Bavorsku v roku 2016 je spôsobené najmä zahraničnými podozrivými, najmä prisťahovalcami,“ povedal bavorský minister vnútra Joachim Herrmann.

14. marca. Imigrant z Kosova, ktorý žije 28 rokov v Nemecku a je aktívnym členom tvrdého islamského salafistického hnutia, požadoval, aby stredná škola Meierfeld v Herforde poskytla svojmu deviatemu synovi modlitbu „aby mohol praktikovať piatkovú modlitbu včas a bez nerušenia.“ Muž tiež zakázal jeho synovi navštevovať hodiny hudby, ktoré povedal, že sú zakázané islamom. Predtým ten človek požadoval, aby Friedenstalská stredná škola tiež v Herforde, poskytla miestnosť na modlitbu ďalšieho jeho syna.

14. marca. Viac ako 400 policajtov v Hildesheime spravilo raziu na mešitu. Minister vnútra Dolného Saska Boris Pistorius uviedol, že Deutschsprachigen Islamkreis Hildesheim (DIK) bolo „hotspotom radikálnej salafistickej scény“ a nariadil ju uzavrieť, pretože „indoktrinovali moslimov aby šli do Iráku a Sýrie.

14. marca. 17-ročný somálsky migrant znásilnil 43-ročnú ženu na vlakovej stanici v Bambergu. „Južan“ (südländischer Typ) znásilnil 14-ročné dievča na detskom ihrisku v Döbelne.

15. marca. 40-ročný nemecký muž tureckého pôvodu usmrtil svoju 34-ročnú ženu pred centrom dennej starostlivosti v Kieli. Susedia uviedli, že pár žil oddelene a hádali sa o presťahovaní svojich detí do Turecka.

17. marca. Nemecké imigračné orgány testujú softvér, ktorý dokáže rozpoznať dialekt migrantov, aby zistil, či sú legitímnymi žiadateľmi o azyl. Asi 60% migrantov, ktorí prišli do Nemecka od roku 2015, nemajú doklady totožnosti. „Cieľom je zaznamenať vzorky hovorov od žiadateľov o azyl a vykonať automatickú dialektovú analýzu,“ povedal Julian Detzel z Úradu pre migráciu a utečencov (BAMF).

18. marca. Päť arabských migrantov bolo obvinených z toho, že hromadne znásilnili sedemročné dievča v útulku pre utečencov v okrese Bahrenfeld v Hamburgu.

19. marca. Dvaja sýrski žiadatelia o azyl, vo veku 17 a 23 rokov, pobodali dve prechádzajúce sa ženy v jasnom dennom svetle na pešej zóne Dessau-Roßlau.

20. marca. Traja žiadatelia o azyl sexuálne napadli 34-ročnú ženu v autobuse v Mníchove. Keď zasiahla polícia, migranti napadli dôstojníkov. Jeden z migrantov rozbil päsť cez okno obchodu; iný niesol kuchynský nôž s rozmermi 25 centimetrov.

21. marca. Dvaja severoafrickí žiadatelia o azyl boli obvinení z pokusov o zabitie po tom, čo tlačili 40-ročného muža na trati blížiaceho sa vlaku na stanici v Drážďanoch-Zschachwitzi. Vodič zastavil vlak niekoľko metrov od muža, ktorému bránili dostať sa späť na plošinu páchatelia, 23-ročný maročan a 27-ročný líbyjčan. Hlavný prokurátor Lorenz Haase spočiatku upustil obvinenia proti mužom a dospel k záveru, že neexistuje „žiadny dôkaz“ o vražednom zámere. Haase zmenil svoje rozhodnutie o deň neskôr, po celonárodnom prílive hnevu.

21. marca. Traja dospievajúci salafisti boli odsúdení na šest až sedem rokov väzenia za bombardovanie chrámu Sikh v Essene 16. apríla 2016. Sudca rozhodol, že motívom útoku, pri ktorom boli traja ľudia zranení, bola nenávisť voči iným náboženstvám.

22. marca. Nemecká tlačová rada (Presserat) uvoľnila svoje pokyny (Pressekodex) na hlásenie zločinov. Novinárom sa teraz povoľuje poskytovať informácie o etnickom alebo náboženskom pozadí podozrivých alebo páchateľov trestných činov, ak existuje „oprávnený verejný záujem“. Predtým mohli novinári poskytnúť takéto detaily len v prípade, že je absolútne nevyhnutné (begründeter Sachbezug), aby pochopili hlásené udalosti. Táto zmena nasledovala po sťažnostiach od nemeckých médií, že bývalé usmernenia sa ťažko interpretovali.

23. marca. Mannheimský pracovný súd zamietol žalobu, ktorú podala 40-ročná moslimská zdravotná sestra, ktorá tvrdila, že ju po týždni nespravodlivo prepustil domov dôchodcov, pretože odmietla umyť pacientov mužského pohlavia. Súd rozhodol, že zamestnávateľ bol oprávnený prepustiť zamestnancov počas šesťmesačného obdobia probácie.

23. marca. Počet väzňov v Bádensku-Württemberskom od roku 2015 vzrástol o 615 na 7,400 a podľa 17 Stuttgarter Nachrichten je všetkých 17 štátnych väzníc preplnených. Dôvodom zvýšenia počtu väzňov je prílev migrantov: Podiel cudzincov v populácii väzníc sa v posledných dvoch rokoch zvýšil z 39% na 46%.

24. marca. Berlínske policajné oddelenie vytvorilo špeciálnu pracovnú skupinu na vyšetrenie kyselinových útokov. Najmenej šesť žien v meste bolo napadnutých kyselinou počas prvých troch mesiacov roku 2017.

24. marca. 31-ročný afghánsky migrant s kladivom napadol 59-ročného muža, ktorý jazdil na bicykli v Hamburgu. Polícia uviedla, že útočník, ktorý bol nájdený od krvi obete, bol „psychicky chorý.

24. marca. 30-ročný muž, kričiac „Allahu Akhbar“ a „všetci zomriete„, donútil dočasné uzavretie centrálnej autobusovej stanice v Bambergu. Polícia uviedla, že človek prejavil „jasné príznaky duševnej choroby„. Dodali, že kvôli svojej chorobe nebol vydaný zatýkací rozkaz.

25. marca. Policajná správa Severného Porýnia-Vestfálska, ktorá prenikla do Bild am Sonntag, ukázala, že polícia už v marci 2016 vedela, že 31-ročný tuniský Anis Amri, ktorý vykonal džihádistický útok z 19. decembra na vianočný trh v Berlíne, plánoval útok, ale pretože nemal pas, nebol deportovaný. V správe sa uvádza, že „Amri predstavuje hrozbu vo forme samovražedného útoku. Očakáva sa, že dôjde k teroristickému útoku Amrim.

28. marca. Humboldtova univerzita v Berlíne oznámila, že otvorí islamský teologický inštitút. Cieľom programu je „poskytnúť akademické základy v islamskej teológii na výcvik imámov a kvalifikovať študentov na školský učiteľský post.“ Berlínsky starosta Michael Müller odhalil, že inštitútu zaplatia nemeckí daňoví poplatníci: 13,5 milióna EUR (14,5 milióna dolárov). Toto vládne financovanie zabezpečí finančné prostriedky ústavu do roku 2022. Prezidentka univerzity Humboldt Sabine Kunst zamietla výzvy na spoločnú „teologickú fakultu“ pre kresťanov, moslimov a židov: „Prvým krokom je založenie inštitútu pre islamskú teológiu v HU. Chceme, aby to bolo úspešné. Je dôležité, aby tento kľúčový projekt nebol preťažený omnoho širším rozsahom.

31. marca. V Gütersloh 43 ročný Sýrsky muž spálil svoju 18-ročnú dcéru cigaretou a vyhrážal sa jej, že ju zabije. Keď zasiahla polícia, otec a jeho syn útočili na políciu, ktorá používala slzný sprej na to, aby ich odvrátila. Dievča bolo vzaté do ochrannej väzby.

Odskok na začiatok

APRÍL 2017

1. apríla. 14-ročný študent Friedenauerovej školy v Berlíne bol napadnutý moslimskými spolužiakmi, keď zistili, že je žid. Asi 75% žiakov v škole sú moslimovia, podľa berlínskeho denníka Tagesspiegel. Chlapcovi rodičia, ktorí ho zo školy vyradili, obvinili riaditeľa z toho, že neriešil moslimský antisemitizmus v danej inštitúcii.

3. apríla. Hovorca vlády Steffen Seibert zamietol výzvy niekoľkých členov kresťanskej demokratickej únie (CDU) kancelárky Angely Merkelovej pre islamský zákon, ktorý reguluje praktiky islamu v Nemecku. Požiadali, aby boli imámovia povinní hovoriť po nemecky a aby boli mešity zaregistrované. Jens Spahn, člen výkonného výboru CDU, povedal, že nemecké orgány „nevedia, koľko mešít je v Nemecku, kde sú alebo kto ich financuje„. Seibert odporoval tomu, že náboženská sloboda bola „jedným z ústredných sľubov slobody našej ústavy“.

3. apríla. Vrchný regionálny súd v Düsseldorfe odsúdil na islam prekonvertovaného 29-ročného Marca G, na doživotie za výsadbu bomby na centrálnej železničnej stanici v Bonne v decembri 2012. Traja džihádisti boli tiež odsúdení na trest odňatia slobody od deväť a pol až dvanásť rokov za účasť na vražednom sprisahaní proti anti-islamskému politikovi v Leverkusene. Pojednávanie bolo jedným z najdlhších v nedávnej pamäti: v priebehu 155 dní svedčilo 27 odborníkov a 157 svedkov.

5. apríla. V Lipsku 34-ročný Sýrčan zavraždil jeho 28-ročnú manželku, pretože sa chcela rozviesť. Dve deti tohto páru boli svedkami útoku; sú držané v ochrannej väzbe.

7. apríla. Väčšina (54%) Nemcov uviedla, že Nemecko by podľa prieskumu nadácie Bertelsmann nemalo prijímať už viac žiadateľov o azyl. V roku 2015 sa v tom istom prieskume ukázalo, že 40% Nemcov zastávalo tento názor. „Mnohí si myslia, že bol dosiahnutý zlomový bod – ochota prijať viac utečencov sa značne znížila,“ uviedla štúdia.

11. apríla. Nemecká moslimská autorka Zana Ramadaniová mala vyhrážky smrti po tom, čo vydala knihu „Zastretá hrozba„, ktorá sa zaoberá situáciou moslimských žien v Európe. Požiadala o licenciu na zbrane po tom, čo jej nemeckí úradníci odmietli poskytnúť policajnú ochranu. Ramadani, bývalý radikálny feminista, opísal islamskú šatku ako „plášť smrti pre slobodnú spoločnosť„.

13. apríla. Nemeckí prokurátori vydali zatýkací rozkaz pre 26-ročného irackého muža Abdul Beseta al-O. ktorý bol zadržaný v súvislosti s útokom z 11. apríla na autobus, ktorý prevážal hráčov Borussia Dortmund, špičkového futbalového tímu. Spolková prokuratúra uviedla, že muž vstúpil do islamského štátu v Iraku v roku 2014 a tam viedol jednotku 10tich mužov. „Úlohou jeho jednotky bolo pripravovanie únosov, vykonávanie únosov, vydieranie a zabíjanie,“ uviedla prokuratúra vo vyhlásení. Muž odcestoval do Turecka v marci 2015 a odtiaľ do Nemecka začiatkom roka 2016.

23. apríla. V Drážďanoch 29-ročný pakistanský utečenec Shahajan Butt zavraždil svoju priateľku, 41-ročnú vietnamskú ženu s názvom Thu T. Polícia tvrdí, že muž, ktorý prišiel do Nemecka v decembri 2015, sa rozzúril po tom, čo žena neuverejnila žiadne fotografie s ním na jej Facebook a upodozrieval ju, že mohla mať ďalšieho priateľa.

23. apríla. V meste Syke, Murab B., 32-ročný iracký muž, uškrtil svoju 32-ročnú manželku Mehe K. pred ich troma deťmi, vo veku 1, 2 a 9 rokov.

24. apríla. Sa počet podozrivých z trestných činov v Nemecku zvýšil o viac ako 50% v roku 2016, podľa oficiálnej výročnej správy o trestnej činnosti v Nemecku za rok 2016 (Polizeiliche Kriminalstatistik, PKS). V správe sa uviedlo, že v roku 2016 bolo podozrivých 174 000 migrantov zo spáchania trestných činov, čo predstavuje nárast o 52,7% v porovnaní s rokom 2015. „Je alarmujúce, že naša spoločnosť je brutalizovaná,“ uviedol minister vnútra Thomas de Maizière.

24. apríla. Židia v Nemecku čelia „rastúcej hrozbe“ moslimského antisemitizmu, podľa 300-stranovej parlamentnej správy nezávislej expertnej skupiny pre antisemitizmus. „Veľkým problémom je nedostatok verejného pochopenia, že antisemitizmus je aktuálnou otázkou,“ povedal Patrick Siegele, riaditeľ strediska Anne Frank a koordinátor správy.

27. apríla. Niekoľko tisíc žiadateľov o azyl v Afganistane tvrdí, že sú bývalými členmi Talibanu, podľa všetkého z domienky, že sa im zlepšia šance na pobyt v Nemecku, podľa Die Welt. Popísané ako „Talibanský trik„, muži tvrdia, že môžu byť vystavení mučeniu alebo trestu smrti, ak sú deportovaní a vrátení do Afganistanu. Nemeckí úradníci, ktorí sú zákonom povinní preskúmať každý prípad, sú údajne vystavení „mamutej úlohe“ pri určovaní, ktoré tvrdenia sú platné.

28. apríla. Bundestag, dolná snemovňa parlamentu, schválil návrh zákona, ktorý by bránil štátnym zamestnancom, sudcom a vojakom nosiť islamské šatky v práci. Nemecká vládna koalícia vo vyhlásení uviedla, že „náboženské alebo ideologické pokrytie tváre je v rozpore s neutralitou, ktorú vyžadujú štátni funkcionári.“ Zákon by tiež vyžadoval, aby ženy počas kontroly totožnosti ukázali svoju tvár. „Integrácia tiež znamená, že by sme mali objasniť a rozširovať naše hodnoty a kde sú hranice našej tolerancie voči iným kultúram,“ povedal minister vnútra Thomas de Maizière.

29. apríla. Minister vnútra De Maizière vytvoril rozruch po tom, čo napísal článok, ktorý publikoval Bild a vyzývajúc migrantov, aby prijali nemeckú Leitkultur (guiding or leading core culture ). Tvrdil, že Nemecko potrebuje „základnú kultúru, aby sa stala spoločnou niťou cez spoločnosť, najmä preto, že migrácia a otvorená spoločnosť nás rozvíja rôznorodejšie.“ De Maizière načrtol desať základných javov základnej nemeckej kultúry, vrátane princípu meritokracie a rešpektovania nemeckej kultúry a histórie. Dodal: „V Nemecku povieme naše meno a zdravíme sa podaním ruky. Sme otvorenou spoločnosťou. Ukazujeme našu tvár. Nenosíme burky.

Odskok na začiatok

MÁJ 2017

2. mája. V bezprecedentnom postupe zhabali orgány v Hamburgu šesť prázdnych obytných jednotiek v okrese Hamm v blízkosti centra mesta a prenajali ich proti vôli vlastníka. Vyvlastnenie bolo povolené zákonom o ochrane bývania v Hamburgu (Hamburger Wohnraumschutzgesetz) z roku 1982, ktorý bol aktualizovaný mestskou socialistickou vládou v máji 2013 s cieľom umožniť mestu zabaviť akúkoľvek bytovú jednotku, ktorá bola prázdna viac ako štyri mesiace. Nútený prenájom, prvý svojho druhu v Nemecku, bol zameraný na zmiernenie nedostatku bytov – ten bol akútne zhoršený migračnou politikou otvorených dverí kancléřky Angely Merkelovej.

3. mája. 29-ročný afganský migrant ubodal 38-ročnú afganskú ženu, ktorá sa prekonvertovala na kresťanstvo. Útočník napadol ženu, keď odchádzala z obchodu s potravinami v Prien am Chiemsee so svojimi dvoma deťmi.

4. mája. Vo Freiburgu 33-ročný syrský žiadateľ o azyl ubodal svoju 24-ročnú ženu, kurdskú kresťanku, ktorá sa presťahovala z bytu páru, ale vrátila sa, aby si vzala niektoré osobné veci. Tri deti – vo veku šiestich, troch a desiatich mesiacov – sú teraz v ochrannej väzbe.

5. mája. V prieskume pre časopis Focus sa zistilo, že 52,5% Nemcov súhlasilo s tým, že Nemecko potrebuje Leitkultur (vedúca alebo vedúca jadrová kultúra). Iba 25,3% respondentov bolo proti. Respondenti citovali nemecký jazyk, záväzok k základnému zákonu, rovnaké práva mužov a žien, ako aj odmietanie radikálnych pozícií, ktoré sú v rozpore s demokratickým základným poriadkom ako najdôležitejšími prvkami nemeckej leitkultúry.

9. mája. Súd v Kielu odsúdil 35-ročného tureckého muža na dva a pol roka väzenia za to, že strelil svoju odcudzenú ženu do oboch kolien a natrvalo ju paralizoval, v nádeji, že bude menej atraktívna pre iných mužov. Súdny dvor počul, ako muž po piatkových modlitbách vzal svoju manželku do zadnej časti mešity, obvinil ju z porušovania jeho cti, postrelil ju a povedal: „Teraz už nemôžeš chodiť, zostaneš doma.

10. mája. 18-ročný žiadateľ o azyl zo Somálska bol odsúdený na sedem a pol roka na psychiatrické oddelenie za vraždu 87 ročnej ženy v domove dôchodcov v Neuenhausu. Polícia uviedla, že obžalovaný vstúpil do zariadenia cez odomknuté zadné dvere s cieľom mať pohlavný styk so staršími obyvateľmi. Sexuálne napadol 59-ročného paralytika, vstúpil do susednej miestnosti a sexuálne napadol 87-ročného muža. Potom zavraždil manželku, ktorá spala v tej istej miestnosti.

16. mája. Po piatich mesiacoch rokovania štátna skupina predstavila zoznam toho, čo považuje za prvých 15 hlavných zásad nemeckej kultúry. Vystihnuté v slogane: „Súdržnosť v rozmanitosti„, zoznam pozostával väčšinou z generických názorov na nemeckú kultúru – rodovú rovnosť, slobodu prejavu, náboženskú slobodu, pluralizmus a demokraciu – ktoré vôbec nie sú jedinečné pre Nemecko. V zozname sa neuvádzala nemecká kultúra ako vedúca alebo vedúca základná kultúra (Leitkultur), ani štátna skupina výslovne nepožadovala, aby sa migranti asimilovali na nemecký spôsob života. Zdá sa, že hlavnými princípmi boli snahy Nemcov podporovať, aby prijali zahraničné kultúrne normy, ktoré migranti prinášajú do Nemecka.

16. mája. Ziyad K., 32-ročný iracký Yazidi, bol odsúdený na 11 rokov väzenia za znásilnenie dvoch študentov z Číny vo veku 22 a 28 rokov na univerzite Bochum v auguste a novembri 2016. Polícia spájala muža, ktorý žil so svojou ženou a dvoma deťmi v utečeneckom útulku v Bochume, obom zločinom prostredníctvom DNA dôkazov. „Nikdy neprejavil výčitky,“ povedal prokurátor Andreas Bachmann. „Ako môže osoba, ktorá utiekla z násilia a nebezpečenstva, urobiť toto strašné násilie voči iným ľuďom?

17. mája. V Pforzheimu 53-ročný muž z Tádžiku ubil na smrť svoju 50-ročnú ženu v práci, kresťanskom centre starostlivosti o deti. Zostáva nejasné, či žena prekonvertovala ku kresťanstvu.

18. mája. V Berlíne, 32-ročný Bosňan Edin A., zavraždil svoju bývalú priateľku, 35-ročnú nemeckú ženu menom Michelle E., keď skončila ich zneužívajúci vzťah. Taktiež uniesol a mučil svojho 12-ročného syna, ktorý bol nútený sledovať vraždu svojej matky. Susedia uviedli, že opakovane upozorňovali políciu na násilné správanie Edína A., ale polícia nič neurobila.

22. mája. Súd v Hannoveru počul, ako Nurettin B., 39-ročný Turek narodený ako Kurd, priviazal 28-ročnú Kader K., jednu z jeho troch manželiek, na zadnú časť auta a ťahal ju po uliciach Hamelnu. Predsedajúci sudca Wolfgang Rosenbusch požiadal Kadera K., ktorá bola týždeň v kóme, aby povedala svoju stránku príbehu. „Horor,“ povedala, začalo to hneď po svadbe podľa islamskej šaríe (manželstvo nie je platné podľa nemeckého práva) v marci 2013, keď Nurettin B. jej zakázal mať akýkoľvek kontakt s priateľmi a rodinou. Mala možnosť odísť z domu len na nákupy a lekárske návštevy. Nemala povolený mobilný telefón. Rosenbusch sa spýtal: „Má problémy so ženami?“ Kader K. odpovedala: „Verí, že ženy sú otrokyne, musia mlčať.

24. mája. Minister financií Wolfgang Schäuble v rozhovore s rozhlasom Deutschandfunk povedal, že Nemci sa majú od moslimov čo učiť: „V islame sa veľa ľudských hodnôt veľmi realizuje. Zamyslite sa nad pohostinnosťou a podobnými vecami vrátane tolerancie. Verím napríklad, že Židia po stáročia trpeli v islamských krajinách menej ako v krajinách, ktoré sú kresťanské.“ Schäuble tvrdil, že džihádistické útoky, ako bombardovanie 22. mája v Manchestri v Anglicku, sú motivované „nedorozumením náboženstva„. Na otázku, či je islam súčasťou Nemecka, odpovedal: „Ešte raz, fráza: ‚Islam je súčasťou Nemecka‘, je triezvym vyhlásením skutočnosti. Každý, kto ju popiera, popiera realitu, a preto nie je vhodným politikom, pretože politika začína chápaním reality.

30. mája. 17-ročný džihádista bol zatknutý v okrese Uckermark v Brandenbursku kvôli podozreniu na plánovanie samovražedného útoku v Berlíne. Polícia uviedla, že zadržaná osoba nelegálne vstúpila do Nemecka v roku 2015 a bola zaregistrovaná ako žiadateľ o azyl. Odvtedy býval v azylovom útulku pre maloletých utečencov bez sprievodu.

Odskok na začiatok

JÚN 2017

1. júna. Sýrsky migrant bol v Oldenburgu zabitý iným Sýrčanom, pretože počas ramadánu konzumoval zmrzlinu. Vražda, ktorá sa odohrala za jasného denného svetla v rušnej obchodnej oblasti s chodcami, bola príkladom islamského zákona, šaría, ktorý bol donútený na nemeckých uliciach.

1. júna. Nemecký parlament zakázal detské manželstvá. Nový zákon stanovuje minimálny vek na uzavretie manželstva v Nemecku na 18 rokov a ruší všetky existujúce manželstvá, keď účastník mal v čase obradu 16 rokov veku. Zákon tiež oprávňuje súdy, aby zrušili manželstvá, v ktorých jedna osoba mala od 16 do 18 rokov. Vek súhlasu so všetkými manželstvami v Nemecku bol predtým 16 rokov, pričom 18-ročné deti si mohli v niektorých prípadoch vziať 16-ročných. Takmer 1 500 neplnoletých, ktorí žijú v Nemecku, bolo registrovaných ako ženatí, z toho 361 z nich bolo vo veku do 14 rokov podľa Centrálneho registra cudzích štátnych príslušníkov v Kolíne nad Rýnom (AZR). Najväčšia skupina, 664 detí, pochádzalo zo Sýrie, za nimi nasleduje 157 z Afganistanu, 100 z Iraku a 65 z Bulharska.

2. júna. Podľa Bundesagentur für Arbeit je asi milión neeurópanov, ktorí žijú v Nemecku, v súčasnosti na sociálnej dávke, čo je nárast o 124% len za jeden rok. Najväčší príjemcovia sociálnej pomoci sú: Sýria (509,696); Turecko (276,399); Irak (110,529) a Afganistan (65,443).

2. júna. Ročný hudobný festival Rock am Ring v Nürburgu bol dočasne zastavený z dôvodu možnej džihádistickej hrozby. Polícia požiadala 90 000 návštevníkov, aby opustili koncertný areál „riadeným a pokojným“ spôsobom.

3. júna. Bavorský minister vnútra Joachim Herrmann vyzval nemeckú domácu spravodajskú agentúru BfV, aby začala dohliadať na maloletých, ktorí sú podozriví z účasti v islamských skupinách.

4. júna. Mostafa J., 41-ročný žiadateľ o azyl z Afganistanu, ubodal na smrť päťročného Rusa v utečeneckom prístrešku v Arnschwangu. Afgančan, ktorý sa hádal s 47-ročnou matkou chlapca, bol po stíhaní zastrelený políciou. Neskôr sa ukázalo, že muž mal v Nemecku trestnú minulosť a mal byť deportovaný, ale nebol. V roku 2014 oklamal sudcu ktorý mu uveril, že konvertoval na kresťanstvo a keby bol deportovaný do Afganistanu, bol by zabitý.

5. júna. Štúdia, ktorú vypracovala Nadácia Hanns Seidel, združená s Bavorskou Kresťanskou sociálnou úniou, zistila, že polovica žiadateľov o azyl v Bavorsku sa hlási k klasickým antisemitským názorom na židovskú moc. Približne 60% Afgancov, 53% Iračanov a 52% Sýrčanov uviedlo, že Židia majú príliš veľký vplyv.

7. júna. 27-ročný migrant zo Sýrie pobodal a zabil poradcu pre duševné zdravie Červeného kríža v Saarbrückene. Útočník a psychológ sa údajne dostali potýčky počas terapie v poradni pre traumatizovaných utečencov.

9. júna. Rashid D., 32-ročný čečenský migrant, bol odsúdený na 13 rokov vo väzení kvôli podrezaniu svojej ženy a vyhodenia jej tela z okna druhého poschodia svojho bytu. Bol obvinený skôr zo zabitia ako z vraždy, pretože podľa súdu sa toto „zabitie z cti“ stalo v zápale vášne. Muž si totiž myslel, že jeho manželka je mu neverná.

12. jún. Sultán K., 44-ročný migrant zo Sýrie, bol zatknutý vo svojom dome v Bullenhausenu na základe obvinenia, že je členom džihádistickej skupiny Jabhat al-Nusra. Polícia uviedla, že jeho traja bratia, Ahmed K. (51), Mustafa K. (41) a Abdullah K. (39), boli tiež podozriví z toho, že sú členmi al-Nusry. Zatknutie potvrdilo obavy, že džihádisti ktorí predstierajú, že sú utečenci, získali prístup do Nemecka.

12. júna. Bavorský minister vnútra Joachim Herrmann vyzval tri nemecké štáty – Berlín, Brémy a Severné Porýnie-Vestfálsko – aby zaviedli náhodné policajné kontroly na mieste. Miestne zákony proti „rasovému profilovaniu“ zakazujú polícii v týchto štátoch zastaviť a identifikovať jednotlivcov. Hermann to označil za „očividnú bezpečnostnú medzeru, ktorá musí byť naliehavo uzavretá„. Povedal tiež, že chce vidieť náhodné kontroly rozšírené v pohraničných oblastiach, okolo letísk, železničných staníc a odpočívadiel, ako aj na diaľniciach, ktoré vedú do krajiny a mimo nej. V súčasnosti sú takéto kontroly povolené iba do 30 kilometrov od hraníc s Nemeckom.

13. jún. Noviny Bild uverejnili na svojich internetových stránkach politicky nekorektný film – „Vyvolený a vylúčený: Židovská nenávisť v Európe“ – ktorý bol cenzurovaný francúzsko-nemeckou televíznou stanicou ARTE, pretože ukázal animovaný islamský antisemitizmus a nenávisť voči židom vo všetkých zákutiach európskeho života. Šéfredaktor Bildu Julian Reichelt povedal: „Televízny dokument dokazuje nekontrolovateľnú, čiastočne sociálne prijateľnú židovskú nenávisť, pre ktorú mám len dve slová: nechutné a hanebné. Je podozrenie, že dokument nie je zobrazovaný v televízii, pretože je politicky nevhodný a preto, že film ukazuje antisemitský svetonázor v širokých častiach spoločnosti, ktorý je znepokojujúci. Naša historická zodpovednosť si vyžaduje, aby sme sa rozhodne postavili proti nevýslovnej pravde, ktorú tento film vytvára.

14. júna. 33-ročný migrant zo Sýrie bodol a vážne zranil svoju bývalú manželku v supermarkete v Kolíne nad Rýnom. Tiež bodol jeho 13 ročného syna po tom, čo chlapec zasiahol aby ochránil svoju matku.

15. júna. 21-ročný migrant z Nigérie spravil rozruch po tom, čo manažér verejného bazéna v Rosenheime opakovane povedal, že hygienické predpisy mu zakázali plávať v jeho spodnom prádle. Po príchode polície ich nigérijčan napadol.

16. júna. V Berlíne sa otvorila prvá „liberálna mešita“ v Nemecku. Mešita Ibn Rushd-Goethe, ktorá má svoje služby vo vnútri kostola sv. Johannisa v okrese Moabit, bola založená aktivistkou za práva žien Seyran Ates, ktorú niektorí privítali ako „šampióna moderného islamu„. Mešita, ktorá umožňuje mužom a ženám sa spoločne modliť a vykladať Korán „historicky a kriticky“, vyvolalo pobúrenie v moslimskom svete. Turecká agentúra pre náboženské záležitosti, Diyanet, uviedla, že praktiky mešity „nie sú v súlade so základnými doktrínami islamu, zásadami bohoslužieb, metodikou alebo skúsenosťami viac ako 14 storočí a sú pokusmi zameranými na zneuctenie a zničenie náboženstva„. Ates, ženská imámka mešity je teraz pod 24 hodinovou ochranou polície.

Seyran Ates, aktivistka za práva žien, ktorú niektorí vítali ako „šampiónku moderného islamu“, nedávno otvorila v Berlíne prvú nemeckú „liberálnu mešitu“ a slúžila ako jej imámka. Kvôli tomuto pobúreniu v moslimskom svete je Ates v súčasnosti pod 24 hodinovou ochranou polície. (Foto: Sean Gallup / Getty Images)

17. júna. Mierový pochod organizovaný nemeckými moslimskými skupinami v Kolíne na odsúdenie terorizmu a násilia v mene islamu mal veľmi nízku účasť. Organizátori očakávali aspoň 10 000 účastníkov, ale skutočná účasť sa odhadovala na niekoľko stoviek až niekoľko tisíc. Najväčšie islamské združenie v Nemecku, turecko-islamská únia (DITIB), odmietlo účasť na pochodu, pretože by „poslalo zlý signál, ktorý by naznačoval, že moslimovia sú hlavne zodpovední za medzinárodný terorizmus„.

18. júna. Rodičia študenta na gymnáziu Kronwerk v Rendsburgu, boli nariadení, aby sa dostavili na súd, pretože odmietli dovoliť svojmu dieťaťu navštíviť neďalekú mešitu v rámci hodiny geografie. Rodičia, ktorí nie sú veriaci, povedali, že nechcú, aby ich dieťa bolo vystavené „náboženskej indoktrinácii„. Nikto nemohol byť nútený vstúpiť do náboženskej budovy proti svojej vlastnej slobodnej vôli, tvrdili. Škola trvala na tom, aby návšteva mešity bola povinná: Každému rodičovi bola uložená pokuta 150 eur (175 dolárov), ktorú odmietli zaplatiť. Táto mešita patrí k hnutiu Milli-Görüs (IGMG), jednej z najväčších európskych islamistických organizácií. Podľa nemeckej domácej spravodajskej služby BfV je hnutie extrémistické a virulentne antisemitské.

18. júna. Miestne úrady v Hereforde údajne utajili informácie o znásilnení desaťročnej dievčiny v utečeneckom tábore v meste. Dievča z bývalého Sovietskeho zväzu bolo znásilnené žiadateľom o azyl z Ghany. Policajti a miestni úradníci údajne tajili informácie o trestnom čine viac ako dva týždne.

18. júna. Moslimovia vo Freiburgu spustili online petíciu, v ktorej požadovali, aby mesto zakázalo záchrancom mužského pohlavia pracovať na kúalisku, ku ktorému v meste majú prístup len ženy. Petícia hovorila o tom, že moslimské ženy, ktoré chcú „prestávku od každodenných pohľadov„, nemôžu využívať bazén. Petícia tvrdila, že „prítomnosť a dohľad mužského personálu je hlboko sexistické“ a žiadala po „vytvorení dialógu na podporu vzájomného porozumenia a akceptácie„. Manažéri zariadení uviedli, že zamestnávali mužských záchranárov z dôvodu nedostatku ženského personálu.

20. júna. Polícia v 14 nemeckých štátoch spravila raziu na domy troch desiatok ľudí, ktorí boli obvinení z písania nenávistných komentárov na sociálnych médiách. Väčšina razií údajne zahŕňala „pravicové podnecovanie„, zatiaľ čo dve z nich zahŕňali „ľavicových agitátorov„. Hlava federálnej kriminálnej polície (BKA), Holger Münch, povedal: „Naša slobodná spoločnosť nesmie dovoliť, aby sa na ulici alebo na internete nachádzala atmosféra strachu, hrozieb alebo násilie v trestnom konaní.“ Kritici tvrdia, že zákrok bol súčasťou úsilia potlačiť kritiku politiky otvorených dverí kancelárky Angely Merkelovej pred federálnymi voľbami v septembri.

20. júna. Benjamin Idriz, imám v Bavorsku, vyzval nemeckú vládu, aby poskytla jazykovú prípravu pre islamských duchovných, aby sa mohli stať „hnacou silou integrácie a dialógu“ v Nemecku. „Dopyt po imámoch je obrovský a príliš veľa času sa už stratilo,“ povedal. „Musíme začať skôr, než stratíme ďalšiu generáciu.

21. júna. Rodičia viac ako 20 piatakov Herder-Gymnasium, školy v štvrti Charlottenburg v Berlíne, bojkotovali zriadenie školy, pretože administrátori odmietali disciplínu sériového týrania. Študent mužského pohlavia sexuálne napadol 11-ročné dievča a fyzicky napadol najmenej šesť ďalších študentov od príchodu do školy v jeseni minulého roka. Vedenie školy odmietlo chlapca disciplinovať, zrejme z dôvodu jeho migračného pôvodu, a namiesto toho na rodičov vyskočili, že čo si dovoľujú požadovať bezpečné prostredie pre svoje deti: „Hlboko ľutujeme skutočnosť, že kvôli jednej populistickej výnimke medzi rodičmi, sa vážne poškodila reputácia našej školy.

22. júna. Aydan Özoğuz, nemecká komisárka pre prisťahovalectvo, utečencov a integráciu, pripustila, že iba štvrtina až tretina takzvaných utečencov v Nemecku vstúpi na trh práce v najbližších piatich rokoch a „pre mnohých ďalších budeme potrebovať až desať.“ V rozhovore pre Financial Times uviedla, že z prvých sýrskych utečencov, ktorí pricestovali do Nemecka, boli lekári a inžinieri, ale boli predbehnutí „mnohými inými, ktorí nemali zručnosti„. Citujúc štatistické údaje Federálnej agentúry pre zamestnanosť, Times ukázal, že iba 6 500 utečencov z viac ako jedného milióna, ktorí boli v posledných dvoch rokoch povolených do Nemecka, sú zapísaní do programov odbornej prípravy.

22. júna. Polícia v Lübecku uviedla, že migranti preberajú nezákonný obchod s drogami vo Šlezvicku-Holštajnsku. Od mája tu bolo viac ako tucet masových bitiek, ktoré zahŕňali Afgancov, Iračanov, Sýrčanov a severoafričanov ozbrojených nožmi a obuškami. Niektorí z nich sú známi obchodníci s drogami. „Stredná úroveň obchodovania s drogami sa zameriava na migrantov v utečeneckých útulkoch povyšujúc ich na predajcov alebo kuriérov,“ povedal Christian Braunwarth, hovorca prokuratúry v Lübecku.

23. júna. 37-ročný migrant zo Sýrie sexuálne napadol desaťročné dievča v meste Tübingen. Dievča jazdilo na bicykli, keď ju muž zozadu napadol. Okoloidúci, ktorý počul krik dievčaťa, jej šiel na pomoc. Polícia uviedla, že muž bol „už známym páchateľom“ a vedeli o ňom. Ďalší „muž s južanským vzhľadom“ sexuálne napadol 23-ročnú ženu za bieleho dňa vo Voerde a 17-ročný nemecký Turek znásilnil 17-ročnú ženu v Stuttgarte.

24. júna. 18-ročný Sýrsky žiadateľ o azyl, ktorý kričal „Allahu Akbar“ („Alah je najväčší„), zranil štyroch ľudí s kovovým reťazcom na centrálnej autobusovej stanici v Lünen. Pôvodná policajná správa opisovala páchateľa iba ako „18-ročného“ a nezmieňuje sa o tom, že venoval svoj útok Alahovi. Polícia v Dortmunde poskytla viac podrobností až po tom, ako ju tlačili miestne noviny.

25. júna. Policajt v Duisburgu požiadal muža, aby presunul svoje auto, ktoré bolo nelegálne zaparkované. Muž odmietol a začal kričať na dôstojníka. Počas niekoľkých minút sa na scéne objavilo viac ako 250 ľudí a začali obťažovať policajného dôstojníka, ktorý požiadal o posily. Viac ako 50 policajtov a 18 policajných vozidiel bolo povinných vyriešiť to, čo začalo ako rutinný dopravný postup.

25. júna. Štyria irackí muži sexuálne napadli tri dievčatá vo veku 13, 15 a 16 rokov vo verejnom bazéne v Kasseli. 35-ročný migrant sexuálne napadol dve dievčatá vo veku 12 a 13 rokov vo verejnom bazéne v Stuttgarte. Muž bol spochybnený a prepustený.

26. júna. Berlínsky pracovný súd nariadil mestskému štátu Berlín vyplatiť 6900 dolárov (ekvivalent dvojmesačnej mzdy) moslimskej učiteľke, ktorej žiadosť o prácu v gymnáziách bola zamietnutá, pretože nosila šatku. Berlínsky zákon o neutralite (Neutralitätsgesetz) zakazuje učiteľom nosiť nápadné náboženské symboly na štátnych školách, ale federálny ústavný súd (Bundesverfassungsgericht) rozhodol, že všeobecný zákaz moslimských šatiek je neústavný, pokiaľ neexistuje konkrétna hrozba pre bezpečnosť. Vo februári udelil Národný labouristický súd v Berlíne-Brandenbursku náhradu moslimskej ženy vo výške takmer 8 600 EUR (9 800 dolárov) po tom, ako jej žiadosť o zamestnanie zamietla, pretože nosila šatku. Sudcovia rozhodli, že ide o porušenie zákona o rovnakom zaobchádzaní (Gleichbehandlungsgesetz).

27. júna. Muž „južanského vzhľadu“ (südländisch aussehenden) znásilnil ženu v parku v centre Kolína. Dvaja muži tmavej pokožky (dunkelhäutigen Männer) sexuálne napadli 52-ročnú ženu v Hüfingene.

28. júna. 23-ročný migrant z Iraku bol zatknutý v Immenstaad na Bodamskom jazere na základe obvinenia z vojnového zločinu. Po tom, čo sa tento človek, ktorý prišiel do Nemecka ako utečenec počas vrcholu migračnej krízy koncom roku 2015, údajne vyhrážal, že zabije spolubývajúceho v prisťahovaleckom útulku v Böblingene, polícia našla v jeho izbe tri mobilné telefóny. Jeden z telefónov obsahoval obrázok, kde stál nad odseknutými hlavami so šiestimi džihádistami z islamského štátu.

29. júna. Mohammad Hussain Rashwani, 38-ročný migrant zo Sýrie, sa pokúsil odseknúť hlavu 64-ročnej Ilony Fugmannovej v salóne krásy v Herzbergu. Asi pred rokom ponúkla Fugmannová prácu kaderníka Rashwanimu v jej salóne a nemecké médiá ho chválili ako príklad úspešnej integrácie. Fugmannová a jej manžel Michael povedali, že Rashwaniho obdarili „nekonečnou dobrotou a veľkodušnosťou„. Mohamed údajne považoval za ťažké sa podriadiť jeho ženskej šéfke. „Som stále presvedčený, že je 100% správne pomôcť iným ľuďom, ale musíme pripustiť, že v tomto prípade naše pokusy o integráciu zlyhali,“ uzavrel Michael.

30. júna. Nemecký parlament schválil kontroverzný zákon na pokutovanie sociálnych médií do výšky 50 miliónov eur (57 miliónov dolárov), ak nedokážu odstrániť takzvanú nenávistnú reč. Zákon o presadzovaní práva (Netzwerkdurchsetzungsgesetz, NetzDG), bežne nazývaný ako „Facebookový zákon„, dáva sieťam sociálnych médií 24 hodín na odstránenie alebo zablokovanie „zjavne trestných činov“ (offenkundig strafbare Inhalte) a sedem dní na riešenie menej jasných prípadov. Minister spravodlivosti Heiko Maas povedal, že opatrenie „ukončí internetový zákon džungle.“ Kritici tvrdia, že zákon obmedzí slobodu prejavu, pretože sociálne mediálne siete, ktoré sa obávajú vysokých sankcií, budú mazať príspevky bez toho, aby overili, či sú v rámci zákonných limitov alebo by mali byť v online. Iní uviedli, že skutočným cieľom zákona je umlčať kritiku vládnej migračnej politiky otvorených dverí, ako aj multikulturalizmu a nárastu islamu v Nemecku pred federálnymi voľbami 24. septembra 2017.

Odskok na začiatok

 

Zdroj: Gateston Institute