Vo štvrtok 5.10.2017 padlo definitívne rozhodnutie o založení Európskeho úradu verejného žalobcu (EPPO), ktorý poznáme pod skratkou Europrokurátor. Europoslanci schválili zriadenie Európskej prokuratúry. Ten si posvieti na cezhraničnú finančnú kriminalitu, kvôli ktorej EÚ ročne príde až o 160 miliárd eur. Problémom sú hlavne podvody s DPH a zneužívanie eurodotácií. Ich najväčším príjemcom je Poľsko, ktoré však súčasťou nového úradu nebude. Komisárka Jourová preto zvažuje, aby sa štátom, ktoré sa na úrade nebudú podieľať, posielalo menej peňazí.
Európsky parlament vo štvrtok schválil nariadenie, ktorým sa zriaďuje úplne nový úrad Európska prokuratúra ( European Public Prosecutor’s Office, EPPO ). O príprave tohto úradu sme vás v minulosti informovali aj na Slobodnom výbere. Európsky prokurátor však nebude mať právomoc v rámci celej EÚ. S vytvorením úradu totiž v júni súhlasilo iba 20 členských krajín , a to v rámci tzv. Posilnenej spolupráce. Verejný žalobca sa tak stane ďalším znakom stále zreteľnejšej viacrýchlostnej Európy.
Európska prokuratúra by mohla začať fungovať v rokoch 2020 až 2021. Zatiaľ chcú na nej participovať: Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko. Ďalšie členské štáty sa môžu k spolupráci kedykoľvek pripojiť.
Hlavným cieľom žalobca bude bojovať proti podvodom a zneužívaniu fondov EÚ. Rovnako tak bude mať za úlohu efektívnejšie chrániť peniaze, ktoré idú z vreciek daňových poplatníkov.
„Hlavným cieľom tohto orgánu je mať pod kontrolou európske peniaze, ktoré sa rozdeľujú členským štátom a ktoré sú v mnohých prípadoch bohužiaľ spojené s korupciou alebo s podvodmi,“ uviedla na začiatku roka v rozhovore pre server EurActiv česká komisárka pre spravodlivosť Věra Jourová, ktorá má na zriadení úradu významný podiel.
„V EÚ sú stále štáty, ktoré napríklad veľmi pomaly vyšetrujú kauzy týkajúce sa vysokých politikov či osôb s veľkým vplyvom. Často to sú kauzy, ktoré sú veľmi zložité a majú cezhraničný dosah. A práve to sú prípady, na ktoré by sa mal zamerať európsky verejný žalobca,“ dodala.
Podvody s DPH a korupcia? Až 160 miliárd eur ročne
Pre prijatie nariadenia bolo počas štvrtkového hlasovania celkom 456 poslancov. Proti sa vyslovilo 115 hlasujúcich a 60 poslancov sa hlasovania zdržalo. Definitívne schválenie úradu Radou EÚ, konkrétne potom ministrami spravodlivosťou členských krajín, by sa malo stihnúť ešte do konca roka. Fungovať ale začne najskôr tri roky od konečného hlasovania.
Schválenie úradu je v boji proti finančnej kriminalite v EÚ dôležitým krokom . V súčasnej dobe totiž môžu podvody týkajúce sa financií EÚ vyšetrovať a stíhať výlučne vnútroštátne orgány. Ich právomoc však končí na hraniciach jednotlivých štátov.
Kvôli podvodom s dotáciami či s DPH príde EÚ ročne o desiatky miliárd eur. „Náš odhad, ktorý počíta s tým, že kvôli podvodom s DPH každoročne prídeme o 50 miliárd eur, je len zlomkom. Skutočné číslo je oveľa vyššie,“ upozornila Jourová v jednom zo svojich prejavov. Toto číslo sa podľa nej môže vyšplhať až k 160 miliardám eur, ktoré sa stratia práve kvôli podvodom a korupcii.
„O fondoch sa poväčšinou hovorí len v súvislosti s ich rozkrádaním. Európsky verejný žalobca môže presvedčiť verejnosť o tom, že fondy pomáhajú a s korupciou sa bojuje,“ vysvetlila redakcii komisárka.
Už od roku 2002 skúma tento typ nelegálnej činnosti Jednotka EÚ pre justičnú spoluprácu (Eurojust). Avšak rovnako ako Európsky policajný úrad (Europol) nemá právomoc k začatiu tajného či verejného vyšetrovania z vlastnej iniciatívy. Tá patrí národným autoritám vo členských štátoch EÚ, ktorých vyšetrovanie môže iba koordinovať alebo so súhlasom štátov zostaviť spoločnú vyšetrovaciu skupinu.
Právomoc začať vyšetrovanie nelegálnej činnosti s dosahom na rozpočet EÚ má iný subjekt nezávisle pôsobiace pri Európskej únii. Ale hoci je Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) schopný odhaliť vinníkov, nemôže im udeliť pokutu.
Na najväčšieho príjemcu dotácií žalobca nemôže
Pokiaľ ide o inštitucionálnu podobu úradu, bude sa jednať o decentralizovaný orgán EÚ s právnou subjektivitou. Posledné slovo pri vymenovaní prokuratúry bude mať Európsky parlament, v EPPO však budú pôsobiť aj národní žalobcovia z jednotlivých štátov. Tí budú úzko spolupracovať s pobočkami vo svojich krajinách. Centrálny úrad bude mať sídlo v Luxemburgu.
Británia, Dánsko a Írsko však majú z podobných oblastí integrácie výnimku, tzv. Opt-out, a preto sa ich téma európskeho prokurátora netýka. Švédsko, Holandsko, Poľsko a Maďarsko sa potom držia späť najmä preto, lebo sa boja, že právomoci žalobcu budú do budúcnosti narastať, uviedla v rozhovore s EurActiv Jourová.
Komisárka je nespokojná najmä s neúčasťou Poľska, ktoré je najväčším príjemcom unijných fondov.
„Poľsko v rámci práve prebiehajúceho viacročného finančného rámca od Únie čerpá cez 80 miliárd eur a ide o najväčšieho príjemcu unijných fondov. A taká krajina by nemala byť súčasťou EPPO, ktorý má na transparentné využívanie fondov dohliadať?“
V tejto súvislosti Jourová navrhuje, aby od roku 2021 bol EPPO súčasťou rozhodovania ohľadom prerozdeľovanie dotácií v EÚ. „V tomto ohľade si viem predstaviť, že Únia bude posielať masívne finančné čiastky len štátom, ktoré sa snažia finančnú kriminalitu skutočne potierať a budú súčasťou úradu,“ uviedla.
Obavy štátov s následným rozšírením právomocí však nemusia byť tak úplne nereálne. Už teraz sa objavujú názory, že EPPO by mal v budúcnosti stíhať napríklad aj trestné činy spojené s terorizmom . Podľa Jourovej však tieto úvahy nie sú pre túto chvíľu na mieste .