Pred dvoma dňami sme vás informovali o dohode, ktorú sa chystajú podpísať kaspické krajiny. Od dnes je to realita, hlási agentúra TASR.
[sociallocker][/sociallocker]
Lídri na kaspickom summite podpísali aj dohody o spolupráci v boji proti terorizmu či proti organizovanému zločinu.
Prezidenti piatich krajín ležiacich pri Kaspickom mori podpísali v nedeľu dohovor o štatúte Kaspického mora, ktorého zámerom je ukončenie dlhoročnej neistoty v súvislosti s využívaním tamojších prírodných zdrojov – ropy a zemného plynu.
Dohoda, ktorú v kazašskom meste Aktau podpísali prezidenti Azerbajdžanu, Iránu, Kazachstanu, Ruska a Turkménska stanovuje pravidlá pre vymedzenie teritoriálnych vôd jednotlivých krajín i zón vyhradených na rybolov, informovala agentúra AP.
Neurčuje však, ako bude medzi štátmi rozdelené morské dno, ktoré je bohatým zdrojom ropy, čo zapríčiňuje v tejto oblasti najviac sporov. O tejto otázke budú musieť jednotlivé krajiny ešte rokovať.
Iránsky prezident Hasan Rúhání podľa agentúry Interfax uviedol, že práve táto otázka sa bude riešiť „dodatočne v rámci dohôd medzi príslušnými stranami“. Ruský prezident Vladimír Putin zase povedal, že prelomová dohoda stanovuje, že vojensky prítomných smie byť v oblasti výlučne len päť signatárskych krajín.
Lídri na kaspickom summite podpísali aj dohody o spolupráci v boji proti terorizmu či proti organizovanému zločinu.
Stanica Slobodná Európa (RFE/RL) priblížila, že pod dnom Kaspického mora sa nachádzajú preukázané alebo predpokladané zásoby približne 50 miliárd barelov ropy a takmer deviatich biliónov kubických metrov zemného plynu.
Právny štatút Kaspického mora, najväčšej vnútrozemskej vodnej plochy na svete, ostával nevyriešený od pádu Sovietskeho zväzu z roku 1991.