Portál Financial Times priniesol správu o dohode, ktorou sa krajiny okolo Kaspického mora po desaťročiach sporov dohodli o jeho statuse. Kaspické more nebude jazerom, ale morom. Jeho štatút umožní ekonomický rozvoj regiónu, výmenou za bezpečnostné záruky.
[sociallocker][/sociallocker]
Po 12. auguste Kaspické more, ktoré až doteraz bolo „morom problémov,“ bude prinášať všetkým štátom na jeho brehoch len zisk a radosť. Prinajmenšom, to je hlavný cieľ dlho očakávanej dohody, ktorá uzavrie štatút najväčšej uzavretej vodný plochy na planéte. Dohoda tiež dá silný impulz pre rozvoj energetiky v regióne, konštatuje s nečakaným optimizmom Financial Times (FT).
Kaspické more má veľké rezervy uhľovodíkov a je prirodzenou bariérou medzi obrovskými plynovými poliami v Turkménsku a Európou. Pred rozpadom Sovietskeho zväzu more oddeľovalo Sovietsky zväz od Iránu. V roku 1992 však o Kaspickom štatúte mali rozhodovať nie dve, ale päť krajín: Kazachstan, Turkménsko a Azerbajdžan sa pridali k Rusku a Iránu. V dôsledku prudkého nárastu počtu účastníkov, z ktorých každý má svoje vlastné záujmy, sa rokovania utopili v bažinách diskusií a diplomatických sporov.
Táto slepá ulička spôsobila, že Turkménsko začalo plánovať 300 kilometrov dlhý podmorského plynovod do Azerbajdžanu, aby dostalo svoj plyn na európske trhy.
A konečne, po štvrť storočí vo väčšine prípadov zbytočných rokovaní, na konci tunela nie je záblesk tenkého lúča ale výbuch jasného svetla. Počas tejto nedele v kazašskom Aktau šéfovia piatich kaspických krajín majú podpísať zmluvu upravujúcu stav Kaspického mora.
Prielom bol dosiahnutý prostredníctvom kompromisov. Rusko, ktoré považuje oblasť Kaspického mora za sféru svojho vplyvu, súhlasilo, že zabudne na ambície a námietky proti stavbe plynovodu z Turkménska do Azerbajdžanu – výmenou za posilnenie vzťahov a spolupráce s bývalými sovietskymi republikami a bezpečnostné záruky, ktoré mu dávajú vojenskú prevahu v Kaspickom mori, píše Financial Times (FT ).
Ústretovosť Moskvy súvisela s neskrývaným pokusmi USA a Číny, aby rozšírili vzťahy s kaspickými štátmi a získali oporu v tejto strategicky významnej oblasti, komentuje FT.
„Strany mali úplne protichodné názory,“ povedal jeden z diplomatov, ktorý dohodu pripravil, novinárovi FT. „A nakoniec sa im názory podarilo zblížiť. Muselo sa na to čakať dlho.“
Téma terminológie má v Kaspickom mori osobitné miesto. Odpoveď na otázku, či je to viac mora alebo jazero, je dôležitá, pretože na ňom závisí veľkosť ekonomických zón štátov. Moskva a Teherán sú presvedčení, že kaspická oblasť by mala byť prirovnaná k morom, a to len preto, že na jazerách, na rozdiel od morí a oceánov, neexistuje žiadna medzinárodná dohoda upravujúca ich status. Baku zároveň podporuje uznanie Kaspického jazera a vývoj úplne nových pravidiel a zákonov.
Rozporov bolo veľa, navyše nezhody boli vážne, ale zdravý rozum stále prevažoval. Strany si uvedomili, že je to v ich vlastnom záujme, aby konečne dospeli k spoločnému názoru.
Dohoda venuje veľkú pozornosť energii. Medzinárodné konzorcium vedené Kazachstanom produkuje ropu z oblasti Kashagan severovýchodne od Kaspického mora. Ruský „Lukoil“ taží ropu v blízkosti ruského pobrežia. Dohoda vyčistí cestu pre ďalšie podobné projekty. Napríklad má položku na podmorských potrubiach, ktoré pomôžu Turkménsku konečne začať s dlho odkladaným projektom.
Rusko historicky blokovalo inciatívy stavby potrubí na dne Kaspického mora. Nie bez dôvodu v nich videlo potenciálnych konkurentov ruského plynu dodávaného do Európy. Ale teraz Moskva zmäkčila svoj tón a je pripravená urobiť ústupky. Po prvé, Gazprom posilnil svoje výsadné postavenie na európskom trhu, a konkurencie sa príliš báť nemusí. Za druhé, Rusko si chce udržať dobré vzťahy s bývalými bratskými republikami, ktoré vidí vo svojej vlastnej zóne pásme vplyvu na pozadí veľmi zlých vzťahov so Západom a NATO.
Okrem energie sa veľa pozornosti venovalo vojenským otázkam. V dohode sa uvádza, že v Kaspickom mori môžu byť len kaspické štáty. Tento bod možno považovať za veľké víťazstvo pre Rusko, pretože zakazuje akúkoľvek prítomnosť NATO v Kaspiku. Rusko je vojensky neporovnateľne silnejšie než všetci jeho susedia v Kaspiku. Moskva už dokázala, aký je obrovský vojenský potenciál najväčšej uzavretej vodnej nádrže na svete vypustením rakiet zo svojich lodí v Kaspiku na pozície islamských radikálov v Sýrii, ktoré sa nachádzajú vo vzdialenosti 600 kilometrov.
Aj Moskva sa chce stať veľkým hráčom na Blízkom východe, a preto je dôležité, aby udržiavala dobré vzťahy s Teheránom. V tejto otázke je veľmi dôležitá zhoda cieľov oboch krajín v Sýrii, kde sú spojenci a podporujú Bashara Assada. Irán je pre Rusko zaujímavý a z ekonomického hľadiska ruské energetické spoločnosti majú veľké plány pri investovaní do iránskeho ropného a plynárenského sektora.