Stanica „Slobodná Európa“ pripravila reportáž o Krymskom moste a stratách Ukrajiny, ktorú sme komentovali. Na túto tému sa ozvalo viacero diskutérov a rovnako zareagovali aj ukrajinské portály a médiá.
V prvom rade treba hneď na začiatok pripomenúť, že Dohovor OSN o morskom práve v prípade nárokov Ukrajiny nie je možné aplikovať.
V roku 2003 vypukol spor o ostrov Tuzla medzi Ruskom a Ukrajinou. Ukrajina tvrdila, že je to jej územie, Rusko žiadalo dôkaz. Bolo viac ako jasné, že po rozpade ZSSR nedošlo k delimitácii a vyjasneniu hraníc medzi oboma krajinami. Hlas Ameriky pri komentovaní udalosti v tom čase konštatoval, že hoci krymská strana Kerčského prielivu patrí Ukrajine, väčšina obyvateľov Krymu je za pripojenie k Rusku.
[sociallocker][/sociallocker]
Ukrajinská televízia natočila 10 rokov po udalosti video. Podľa neho, Rusko vidiac ústretové kroky Ukrajiny voči NATO, chcelo kontrolu nad Kerčským prielivom. To sa neudialo, kontrola nad Tuzlou a teda aj Kerčským prielivom ostala v rukách Ukrajiny. Samotné oficiálne vytýčenie hraníc nebolo realizované. Zato však došlo k dohode medzi Ukrajinou a Ruskom o režime úžiny a Azovského mora
Ukrajina sa s Ruskom v roku 2003 dohodla na vylúčení Kerčského prielivu a Azovského mora z režimu medzinárodného práva. Všetky kroky Ukrajiny teda budú posudzované z hľadiska bilaterálnych vzťahov
Ratifikovaná zmluva z roku 2003 nemá žiadne ustanovenia o vypovedaní, zatiaľ zmluva evidentne platí.
Pre Ukrajinu aj Rusko to zároveň znamená, že do Azovského mora môže vstúpiť bez povolenia Ruska alebo Ukrajiny len obchodná loď. Všetky ostatné lode si podľa zmluvy vyžadujú súhlas druhej strany
Takže medzinárodné právo na tento spor nie je možné použiť. Naviac Ukrajina je v spore s Ruskom o hranice v danej oblasti, takže tento konkrétny spor je za súčasného stavu zrejme neriešiteľný
Obchod a jeho obmedzenie
Jamestown Foundation, neokonzervatívny think-tank síce tvrdí, že sa objem nákladov prepravovaných cez ukrajinské azovské prístavy znížil z 12 na 9% z celkového objemu ukrajinských prístavov. Ale už nespomína, že informácie čerpá zo štúdie, kde ide o päťročný pokles od roku začiatku roka 2012 do konca roku 2016. A zásluhou je hlavne rast ukrajinských čiernomorských prístavov a významný pokles prepravy cez Mariupol ešte pred rokom 2014.
Ako píše štúdia, Mariupol za posledných 5 rokov poklesol zo 14,9 milióna ton v roku 2012 na 7,6 v roku 2016. Pritom v rokoch 2014-2016 zaznamenal prístav mierny rast zisku. Za päťročné obdobie však stúpla preprava cez prístav Berďjansk z 2.5 milióna ton do 3,8 milióna ton. Štúdia uvádza, že rast prekládky suchých nákladov v Mariupole prevyšuje priemer odvetvia.
V roku 2014 zakotvil v prístave Mariupol HEBEI TANGSHANG, loď ktorá by dnes nemohla kvôli dĺžke prejsť popod Krymský most. Ukazuje to, že skutočne dochádza k obmedzeniu možností príjmu azovských prístavov. Aj táto loď, ktorá má v tomto momente podľa Vesselfinder ponor 14,1m, však do prístavu mohla prísť len preto, lebo bola naplnená iba do jednej tretiny (96.000t /36.000t)
Ak budeme teoretizovať, nakladanie lodí typu Panamax do tretiny mohlo mať svoj význam na maximalizáciu efektivity plavby. Môže to byť súčasťou carga, kde napríklad loď, ktorá vyložila náklad v Novorosijsku, sa pri ceste po ďalší náklad zastavila v Mariupole, kde naložila bezpečné množstvo, aby sa dostala z prístavu a preplávala Azovským morom. A napríklad v Odese mohla náklad doplniť. Doprava diaľkových nákladov pomocou lodí naplnených do tretiny však ekonomický zmysel príliš nedáva
Faktom je, že občas tam zavítali aj takéto veľké lode. Čiže z hľadiska budúcnosti ukrajinských prístavov, most jednoznačne obmedzil ich hodnotu a využitie. V tomto má ukrajinská strana pravdu.
Iné okolnosti
K stavbe mosta viedli nepriateľské kroky Ukrajiny, ktoré majú až charakter teroristických činov. Ak niekto napr. vyhodí do vzduchu uprostred zimy elektrické vedenie, za pasívneho postoja jednej strany, niet sa čo diviť, že tá druhá začne vytvárať aktívne protiopatrenia.
Čo sa týka Krymu, Rusi zatiaľ vždy len reagovali. Na hrozbu poskytnutia Krymu ako základne pre NATO, reagovali zorganizovaním referenda a „dobrovoľným“ pričlenením. Zaujímavosťou je, že Putin riskoval referendum len preto, lebo výsledok vedel dopredu. Ruska vláda si nechala spraviť neverejný prieskum, v ktorom vyšla jednoznačná podpora pre secesiu.
Na prerušenie dodávok elektriny vytvorili obrovský energetický most a začali projekty elektrární.
Na prerušenie dodávok vody reagovali vytvorením artézskych studní a projektami na odsoľovanie morskej vody.
A nakoniec na zablokovanie dopravy a transportu reagovali projektom mosta. V rámci toho projektu je skutočne možné, že ignorovali potreby Ukrajiny. Mariupoľ bol v minulosti využívaný aj na prepravu ruských nákladov, po ochladnutí vzťahov jeho význam pre Rusov poklesol. Ruský Taganrog má zhruba podobne parametre ako Berdjansk, ostatné prístavy sú menšie.
Uvidíme, nakoľko sa Ukrajine podarí tieto veci vyargumentovať a na akom fóre to bude prezentovať. Medzinárodné uznanie pripojenia Krymu v Rusku je v nedohľadne, preto už samotný projekt mosta je pri takomto postoji ruskou stavbou na území cudzieho štátu bez povolenia.
Lenže toto je bilaterálny spor ad hoc, na ktorý nie je príslušný žiadny súd, alebo arbitráž. Rusko každý pokus o žalobu a náhrady škody cez žaloby na medzinárodných súdoch odmietne s odkazom na to, že sa to prieči jeho Ústave (podľa nového zákona, Rusko neuznáva medzinárodné rozhodnutia, o ktorých Ústavný súd rozhodne že nie sú v súlade s ruskou Ústavou).
Pokus o násilne vysporiadanie zablokovaním ruských aktív je rovnako dopredu odsúdený na neúspech, ako sme videli pri pokuse Chodorkovského získať náhradu za vyvlastnený majetok. Rusi pohrozili recipročnými aktivitami a všetky západne krajiny okamžite cúvli.
Zaujímavý rozbor právnej situácie v spore medzi Ruskom a Ukrajinom ohľadom Kerčskej úžiny a Azovského mora nájdete na tomto linku. Rozbor spochybňuje pozíciu Ruska a dáva lepšie karty do rúk Ukrajiny.
A čo je na celom územnom spore z hľadiska Ruska najpikantnejšie – dokiaľ bude Ukrajina trvať na svojich územných nárokoch, dovtedy nemôže vstúpiť do NATO.
Neoficiálne pravidlo znie, že krajina s nevysporiadanými územnými spormi, nemôže byť členom Aliancie. Hrozí totiž, že členstvo v NATO využije na ich vyriešenie silou a bude sa spoliehať na článok 5 o vzájomnej pomoci. Lenže ak krajiny NATO nepomôžu „napadnutému“ členovi, článok 5 stratí význam. A do vojny s Ruskom sa kvôli „nejakej blbej Ukrajine“ nikomu reálne nechce.
Ukrajina sa nikdy nevzdá úsilia o pričlenenie Krymu a Donbasu. Krym je už fait accompli, Rusom stačí udržiavať Donbas ako zamrznutý spor naveky. Minské dohody deklarovali Donbas ako špeciálne územie, ktoré má zásadne slovo pri medzinárodne-politických záväzkoch Ukrajiny.
Pre Putina je potom úplne jedno, či sa Minské dohody dodržia a Donbas sa vráti do Ukrajiny, alebo ostane súčasný stav. Aj v jednom, aj druhom prípade je to poistka pred vstupom Ukrajiny do NATO.