Článok, kde Rádio Sloboda pokrýva reálie Krymského poloostrova, manipuluje  s informáciami. Klame o možnostiach plavby a možnostiach ukrajinských prístavov a démonizuje Krymský most.

V článku „Panamax nepríde – Kerčský most vs. prístavy Ukrajiny“ sa píše o tom, že výška novopostaveného mosta nedovoľuje do prístavov Ukrajiny v Azovskom mori plávať so zaoceánskymi loďami.

Uvádza sa tu príklad triedy Panamax, čo je rozmerová norma na prechod Panamského prieplavu. Podľa článku je normovaná výška zaoceánskej lode tejto triedy 57m, ale pod mostom na Kryme je možné plávať iba s loďou, ktorá je od hladiny vysoká 33m.

Rovnako je obmedzená aj dĺžka. Loď triedy Panamax môže mať dĺžku až 240m, ale podľa dokumentu plavba pod oblúkmi nového mosta je dovolená iba lodiam o dĺžke 160m

Ilustrácia z portálu Krym.realii

Z pohľadu, ako je to podané, Rusko skutočne obmedzilo plavbu v Azovskom mori a podľa informácií v článku doprava do vzdialených miest prestala, keďže malými loďami sa neoplatí preprava.

Portál financovaný americkým kongresom však na niečo zabudol

V skutočnosti je pri rozmeroch veľkých lodí dôležitá nielen výška na hladinou. Rovnako je nutné sa pozrieť aj na ponor.

V samotnom Kerčskom prielive, kde je most postavený, je hĺbka 18m. Pod mostom by teda mohli teoreticky plávať aj lode Panamax, ktoré majú vyše 12m ponor podľa starej špecifikácie a 15m podľa novej (závisí to od hĺbky plavebných komôr vo vzdúvadlách)

Lenže na prístupoch k najväčšiemu ukrajinskému prístavu Mariupol je bezpečná hĺbka len 12m a prístav samotný umožňuje obsluhovať lode len s ponorom do 8m (výnimočne 8,2m). Druhý prístav v Berďjansku má hĺbku v prístave maximálne 8,4m, čiže môže obsluhovať lode s podobnými parametrami ako Mariupol

Azovské more je najplytkejším morom na svete, jeho maximálna hĺbka je len 14m. T.j. menej ako je normovaný ponor lode triedy „Nový Panamax

Záver je úplne jednoznačný – lode Panamax do prístavu Mariupol, alebo Berďjansk nikdy nemohli fyzicky prísť. Jednoducho by tam kvôli ponoru nedoplávali, alebo neodplávali plne naložené.

Samotný článok sa nezaoberá žiadnymi štatistikami – napríklad koľko konkrétnych veľkých lodí do prístavov prišlo v minulých rokoch. Možno by bolo hneď vidieť, že článok a reportáž si doslova vymýšľajú.

Keďže nemáme štatistiky, nevieme posúdiť, nakoľko obmedzil nový most dopravu. Samotná reportáž je však hrubo nekorektná, manipulatívna a tým pádom lživá

Video tejto reportáže si môžete pozrieť na Youtube

Aj to je realita dnešnej propagandy.

A mimochodom, od decembra má už most vlastné meno. Nevolá sa Kerčský, ale Krymský most

Krymský most – skutočná realita

Všetko ide podľa plánu, dokonca je stavba v miernom predstihu.

Opory cestného mosta sú už prepojené a dnes sa asfaltuje povrch vozovky.

Krymský most

Krymský most / TASS

Na železničnej časti pracuje okolo 30% ľudí a kontinuálne sem prechádzajú ľudia, ktorí ukončili prácu na automobilovej časti.

Automobilové prístupy k mostu sú hotové na tri štvrtiny. Je reálne, že sa most uvedie do prevádzky oveľa skôr ako bol plánovaný termín. Pôvodne mal byť otvorený koncom roka 2018. Zdá sa, že to stavbári stihnú už do jesene

Železničný most, ktorý je z hľadiska infraštruktúry mimoriadne dôležitý pre dopravu nákladov, bude otvorený v roku 2019.