Oficiálne médium čínskej Komunistickej strany Global Times píše o problémoch do ktorých sa krajina dostala, keď dodávky plynu zo Strednej Ázie nedorazili.
Portál odkazuje na Ekonomickú časť spravodajského portálu Jiemian, kde sa tieto problémy podrobne rozoberajú.
[sociallocker][/sociallocker]
V strednej Ázii sa jednak zvýšil domáci dopyt a dodávatelia plynu sa naviac pokúšajú plyn predať na európskom trhu, kde sú ceny vyššie. Preto odmietli splniť zmluvnú podmienky.
Štátna spoločnosť China National Petroleum Corp (CNPC) 31. januára vyhlásila, že sa situácia dodávok plynu zhoršuje. Objem plynu prijatý prostredníctvom stredoázijských plynovodných sietí klesol o takmer polovicu,
Ako dôvod uviedli zmluvní partneri, že nemajú dostatok peňazí na opravu rozbitého zariadenia. V oznámení, ktoré CNPC vydala, sa uvádza, že stredoázijské krajiny dlhujú Číne priemerný objem 30 miliónov kubických metrov plynu za deň.
Čínske odberateľské spoločnosti sa pokúšajú riešiť situáciu dohodou, ale zdá sa, že jednoducho zmluvy túto situáciu neošetrujú. Namiesto do Číny môžu dodávatelia potenciálne posielať plyn do Európy za vyššiu cenu.
Denný deficit plynu je dnes v Číne na úrovni 30 miliónov kubických metrov denne. Zásobníky plynu sú na historickom minime.
Vysoká závislosť od Strednej Ázie sa ukazuje pre Čínu ako bezpečnostné riziko. Skorumpované podnikateľské a vládne štruktúry v Strednej Ázii neinvestujú do plynovodnej siete a kedykoľvek môžu porušiť zmluvy.
Rusko ako bezpečnostná kotva
Tu sa ukazuje obrovský význam spolupráce s Ruskom, ktoré sa vždy ukazovalo ako mimoriadne spoľahlivý dodávateľ. Plynovod Power of Siberia je hotový z dvoch tretín a na budúci rok začne dodávať do Číny pravidelne vysoké objemy
Zároveň nadobúda hrozivý význam rozhovor Alexendra Medvedeva, šéfa Gazpromu, pre agentúru Reuters, že ak Európa prestane odberať plyn od Ruska, už nemusí dostať garanciu odberov v množstve, aké potrebuje.
Európa odoberá plyn zo Západnej Sibíri. Ak sa začne Čína orientovať na Rusko, môže dôjsť k obnoveniu zamrznutých dohovorov o stavbe plynovodu Altaj. Tým sa presmeruje dodávka plynu z Európy do Číny.
Ako bolo spomenuté, Gazprom je mimoriadne solídny a presný odberateľ. Ak sa raz zaviaže, že Čína bude dostávať limitné množstvá plynovodov, potom táto kapacita bude jednoducho Európe nedostupná.
Európa sa orientuje na obnoviteľné zdroje energie, ale záložné kapacity musia byť jadrové resp. tepelné elektrárne. Plyn je z tohto hľadiska najlepšie použiteľný zdroj. Predpokladá sa, že spotreba zemného plynu bude rásť. Skvapalnený zemný plyn (LNG) z Ameriky bude drahý a ťažba v ložiskách nórskeho plynu bude po roku 2025 klesať.
Dnešná kapacita návrhu plynovodu Altai je relatívne nízka – len 30 miliárd kubíkov ročne (ročný objem dávok do Európy bol za rok 2017 193,9 mld m3). V prípade obnovenia záujmu Číny by mohlo dôjsť k prehodnoteniu kapacity.