Agentúra Reuters hlási, že rozhovory o nových plynových kontraktoch medzi Ruskou a Čínou, resp. medzi štátnou firmou Gazprom a rovnako štátnou firmou China National Petroleum Corporation (CNPC) boli zmrazené.

Čína prehodnocuje rovnováhu svojich energetických potrieb, vrátane toho, aké veľké množstvo skvapalneného zemného plynu (LNG) by mohlo použiť, oznámili agentúre dva interné ruské zdroje.

Gazprom, ktorý je už buduje plynovod z východnej Sibíri do Číny – Sila Sibíri – rokoval ešte o ďalších dvoch trasách: takzvaná západná trasa plynu (Altaj) a plynovod z tichomorského ostrova Sachalin.

Čo sa týka plynovodu Sila Sibíri-2 (západná trasa) a sachalinského plynovodu – nič sa nepohlo. Je tu mnoho faktorov a oni (Čína) ešte nie sú pripravení prijať akékoľvek rozhodnutie,“ povedal zdroj oboznámený s rusko-čínskymi energetickými rozhovormi.

Zdroj z Gazpromu tiež povedal, že nedošlo k žiadnemu vývoju na oboch plynovodov. Ak by boli postavené, ich súčet kapacít by navýšil prípadné dodávky plynu z Ruska do Číny o ďalších 40 miliárd kubických metrov (BCM) ročne.

Plynovod Sila Sibíri, ktorý by mal začať svoju prevádzku koncom desaťročia, alebo začiatkom nasledujúceho, by mal ročne dodávať do Číny 38 miliárd kubických metrov. Gazprom sa podarilo dospieť k uzavretiu dohody o Sile Sibíri po desiatich rokoch náročných rokovaní s Pekingom.

Ani Gazprom, ani štátom vlastnená China National Petroleum Corporation (CNPC) na žiadosť o komentár doteraz nereagovali

Podľa energetickej prognózy British Petroleum (BP) do roku 2035 podiel dodávok plynovodmi do Číny, vrátane plynu z Ruska, zostane v priebehu desiatich rokov od roku 2025 takmer bezo zmeny, pričom podiel LNG a vlastnej čínskej produkcie bude významne stúpať.

Nevidíme už priestor pre (ďalšie) plynovody z Ruska do Číny okrem už podpísanej zmluvy Sila Sibíri (pred rokom 2035),“ povedal pre agentúru Reuters Vladimir Drebentsov, vedúci oddelenia BP pre Rusko a ekonomiky Spoločenstva nezávislých štátov.


Komentár sa ponúka sám. Svojim spôsobom to limituje ruský rozvoj plynového biznisu tradičným spôsobom. Rusko nie je majoritným hráčom na poli dodávok LNG. Ak nebude mať možnosť dodávať plyn plynovodmi, neostane mu iná možnosť, ako sa vrhnúť do vysokokonkurenčného prostredia dodávok LNG, kde sa ceny netvoria na základe dlhodobých zmlúv, ale podľa okamžitých cien na spotovom trhu.

Ak sa správy potvrdia, získava Európska Únia ako najväčší a zdá sa, na dlhú dobu aj jediný masívny odberateľ partner Gazpromu silnú zbraň, ktorá umožní pribrzdiť ambície Ruska využiť plyn na nepriamy politický lobing.

Hoci Sila Sibíri bola v okamihu podpisu hodnotená ako veľmi zlý obchod pre ruskú stranu, keďže ceny boli vytvorené podľa schémy take-or-pay a kótované na veľmi nízkych hodnotách, dramatický pokles cien plynu zo zmluvy urobil pre Rusku záchrannú kotvu. Možno aj to je dôvod pre Čínu orientovať sa radšej na dodávky, kde nebudú musieť pri každej tranži za stavbu plynovodu rozmýšľať, či to stálo za to. Evidentne nie a podieľať sa na stavbe finančne extrémne náročnej infraštruktúry na dodávku plynu ich už neláka.

Geopolitický rozmer je však ďalší faktor, ktorý treba brať do úvahy. Krajinou, ktorá kontroluje námorné trasy a teda aj dodávky LNG do Číny je Amerika. Ak sa Čína rozhodla ignorovať túto komplikáciu, môže to znamenať dve veci. Myslí si, že Amerika v dlhodobej perspektíve nebude schopná sa angažovať vo svete a preto nie je nutné sa starať o vlastnú kontrolu námorných trás. Alebo si je vedomá vlastnej, stále rastúcej sily a nakoniec kontrolu nad námornými trasami preberie sama a odstaví USA z pozície globálneho mocenského hegemóna. Samozrejme, kombinácia oboch prístupov v rôznej miere je tiež možná.