Život homoša podľa islamského práva šaria.

V noci zo soboty na nedeľu (5.-6.mája) zastavilo pred gay-klubom v Dalstone na východe Londýna auto. Z neho vyskočili dvaja „chuligáni“ a začali mlátiť tam postávajúcich ľudí, pravdepodobne homosexuálov a ich priateľov.

Potom, čo vypukla panika, postriekali niekoľko napadnutých „silnou žieravinou„, teda kyselinou – a odišli. Prípad nemá nič spoločného s vôbec ničím – okrem islamskej nenávisti k homosexualite.

[sociallocker][/sociallocker]

V skutočnosti je ten vzťah pekne zamotaný až schizofrenický. Kedysi som to vysvetľoval na cenzúrou zmazanom blogu iDnes a článok nestratil nič zo svojej platnosti…

Dostala sa mi na stôl (pravda, už staršia) správa z amerických webov, podľa ktorej „Hlavné moslimské organizácie podporujú LGBT hnutia„, alias nekorektne „hnutia teplých„.

Vraj sú tieto dve skupiny prirodzenými spojencami, pretože obe trpia diskrimináciou za svoju inakosť. Ani v Čechách nie sú žiadnym tajomstvom proislamské sympatie medzi niektorými priznanými homosexuálmi (pardubický religionista doc. Štampach, budejovický religionista Mgr. Klapetek …).

Islamské krajiny sú preslávené ľahkosťou, s akou tam žiadostivý návštevník zoženie partnera rovnakého pohlavia (pozri svedectvo literátov ako Thomas E. Lawrence, William S. Burroughs, Juan Goytisolo), nehovoriac o temnejších praktikách, ako sexuálnych otrokoch bači-bazi v Afganistane.

Súčasne však každý, kto sa o vec trochu zaujíma, počul o popravách homosexuálov v Gaze, zákazu víz pre homosexuálov do Kuvajtu, pred časom svet obletelo tvrdenie iránskeho prezidenta Ahmadedžiháda, že v Iráne žiadni homo-ľudia nie sú, resp. útoky na homosexuálov v ruskom Čečensku. Ako je to teda s islamom a homosexualitou?

Ten kto znásilňuje, nie je „teplý„

Najprv treba povedať, že naši gayovia sa sami medzi sebou definujú ako „aktivovia“ – spravidla typickí alfa-samci, ktorí preferujú aktívnu penetráciu partnerov; „pasivovia“ – to sú ich zženštilejšie pôsobiace náprotivky, asi najviac zodpovedajúce stereotypnej predstave o homosexuálnom mužovi; a „versatilovia“ – tí svoje role striedajú.

Avšak podľa sunny, skutkov Mohammeda a jeho verných a odtiaľ podľa práva šaría, je „homosexuálom„, teda zvrhlíkom bez nárokov na život pozemský aj večný, iba pasív po dosiahnutí dospelosti – presnejšie muž, ktorému rastú fúzy a nechá sa análne penetrovať.

Ak je análne penetrovaný predpubertálny chlapec, hanba to nie je a ak post-pubertálny moslim niekoho análne penetruje, potom to hanba ani zločin pre toho análne penetrujúceho, tiež nie je.

Ostatne, zaslúžilý Sahid vyfasuje v raji vedľa hurisiek aj bližšie neurčený počet „chlapcov mladosti večnej, podobných perlám rozsypaným (K 76:19)„. Tak aký ostych.

Dôsledky a paradoxy

Z popísaného usporiadania plynie veľa paradoxov. Ak je medzi homosexuálmi prirodzene zhruba polovica aktívov a polovica pasívov, tak v ideálnom islamskom štáte by sa z polovice mala stať lovná zver vybíjaná na počkanie, kým druhá polovica by sa tešila všeobecnej vážnosti. A to tým skôr, keby vedľa svojej preferencie zvládli plodiť deti a ešte skôr, keby homosex obmedzili na susedových maloletých synov, vojnových zajatcov a neveriacich.

Z toho plynú pre nás nepochopiteľné správy napríklad zo Saudskej Arábie, kde náboženskí policajti chytia homosexuála, hromadne ho znásilnia – a odovzdajú šariátskej justícii k ďalšiemu sprocesovanie. Islam tak vlastne núti gay-aktívov, aby boli naozaj islamsky nemilosrdní ku gay-pasívom, svojim potenciálnym partnerom.

Ďalej, pretože „aktív“ podľa islamu vlastne nie je homosexuál a k ženám sa väčšina tamojších mladých mužov hneď tak nedostane, býva o penetrovanie iných mužov veľký záujem. Randenie s mužmi (na rozdiel od dohodnutého sobáša so ženou) umožňuje jednak prežiť romantický vzťah, za druhé ide o „náhradnú“ sexualitu, podobne ako napríklad vo väzniciach. Randenie je však nebezpečnejšie pre zženštilejšieho partnera – hrozí mu až trest smrti.

Ale pretože zákon ponuky a dopytu funguje aj v islamských krajinách, nájdu sa napríklad v Saudskej Arábii vyhľadávaní a bohatí pasív-prostitúti, len sa nesmú nechať chytiť. To som sa aspon dočítal v nižšie pripojenom texte, ktorý sa ako jeden z mála textov na túto ošemetnú tému nesnaží relativizovať. Tí obletovaní pasívovia tam sú v postavení luxusných kurtizán … ktorým za prezradenie hrozí až trest smrti.

Západní homosexuáli sú nadšení

Celej tej obludnosti nahráva aj to, že na „západnej“ homoscéně je naopak relatívne menej „aktívov“ – aspoň podľa situácie v kluboch a na zoznamkách. Alfa-gay totiž skôr založí heterosexuálnu rodinu (často, paradoxne, dosť skoro) a svoju orientáciu buď potlačí, alebo ju rieši občasným nezáväzným úletom.

Akési rodové stereotypy stále existujú, takže maskulínne pôsobiaci chlapík, aj keď je heterosexuálny len trochu, založí rodinu ľahšie, než jeho zženštilý náprotivok. Ten naopak, aj keby bol homosexuálny len trochu, sa k svojej homosexualite skôr prihlási – spoločensky je akceptovaná a zdá sa byť pohodlnejšia ako rodinný život, tak čo by riešil.

Ak nezoženie správne maskulínneho partnera, je tu stále to Maroko s Tureckom. Môže sa tam cítiť, ako sa cítievali námorníci z plachetných škunerov pri zastávke na Tahiti. Že moslima s jeho preferencií by podľa islamského práva možno popravili, to mu môže byť ukradnuté. Aspoň tým ubudne konkurencia … a áno, sexuálna frustrácie robí z ľudí sebcov.

Homosexualita založená na lži

Islamský postoj k homosexualite je vskutku ohavný, pretože podobne ako celá islamská sexualita akcentuje nekonsensuálne násilie (nedospelí chlapci, neveriaci, zajatci) na úkor pohody, či dokonca lásky. K tej obludnosti svojou kvapkou prispievajú aj niektorí západní homoaktivisti, ktorí nad ňou zatvárajú oči, alebo sa jednoducho nezaujímajú, hlavne že im sa dostane … vytúženého. Že to je krátkozraké, o tom sa nedá pochybovať, ale on je krátkozraký aj celý zatiaľ ešte vládnuci „tolerantný“ postoj k islamu, pretože je postavený na lži.

A tá lož vedie až k takým bizarnostiam, ako je spomenutá „spolupráca“ moslimských organizácií a LGBT hnutia. Ak „profesionálna homoscéna“ takúto spoluprácu ponúkne (a to si píšte, že ponúka!) a moslimská organizácia ju vyhodnotí ako prospešnú pre rast islamu (akože vyhodnotí!), tak prečo nespolupracovať? Bude to spolupráca asymetrická – pretože jedna strana nikdy neotvorí citlivé a preto „nekorektné„, témy – ale tak to nakoniec má byť, moslim má mať nad neveriacimi vždy navrch, zvlášť ak treba dominovať nad neveriacimi zvrhlíkmi.

Zdroj: Martin Konvička, Pravý Prostor