Jeruzalem Post píše o príbehu vzácneho vzťahu žiaka a jeho učiteľky. Izraelská občianka Mina Yudistkaya Berliner pôvodom zo Sovietskeho Zväzu nadviazala na vzťah z minulosti so svojim žiakom Vladimírom Putinom. V záveti mu odkázala byt v centre Tel Avivu.
Dojímavý príbeh, ktorý si určite nájde cestu aj na plátna kín sa začal písať pred 50-imi rokmi v Leningrade, dnešnom Petrohrade. Do triedy na strednej škole 281, kde vyučovala nemčinu učiteľka Mina, prišiel nesmelý 15-ročný mladík Vladimír.
[sociallocker][/sociallocker]
Mal plachý výzor a jeho snom bolo podobať sa tajným agentom. Už ako dvanásťročný sa dal na judo a sambo.
Mina na neho spomínala ako na veľmi disciplinovaného chlapca, ktorý kvôli zápaseniu občas vynechal hodiny. Nebol človekom, ktorý by sa prejavoval rečnením, ale počas základnej školy ho neprijali medzi pionierov – vraj kvôli hrubému správaniu. Neskôr počas svojej prezidentskej kariéry spomínal na život v leningradských uliciach. „Ak je bitka nevyhnutná, mal by si zaútočiť ako prvý“
Na známky si už nespomínala, ale bola si istá, že neprepadol. Vladimír bol tichý a vážny, vždy vedel odpovedať na otázky. Sám Putin znalosť nemčiny dotiahol do úrovne úplne plynnej konverzácie.
Mina Yuditskaya sa v roku 1973 odsťahoval do Izraela. Pracovala pre izaelské letectvo, ale žiadne podrobnosti nerozprávala.
V roku 2005 Putin navštívil Izrael už ako prezident Ruskej federácie. Mina ho spoznala a požiadala ruské veľvyslanectvo o to, aby sa mohla zúčastniť stretnutia Putina s veteránmi druhej svetovej vojny.
Tam sa stretol žiak so svojou učiteľkou a porozumenie, ktoré medzi nimi preskočilo, pretrvalo až do úmrtia Miny v minulom roku.
Putin ju pri prvom stretnutí pozval na čaj
„Už som trocha plešatý,“ povedal jej Putin, keď spolu kráčali do osobitnej miestnosti. A Mina odpovedala: „Vidím.“
Odvtedy jej posielal darčeky – hodinky, podpísanú autobiografiu apod. Onedlho sa pri jej dverách objavil zamestnanec veľvyslanectva a šokoval ju návrhom – vraj má ísť do centra mesta a vybrať si nejaký byt.
Nevedela, prečo sa tak Putin rozhodol, ale bola tomu rada. „Putin je veľmi vďačný a slušný človek,“ povedala.
Pracovníkovi ambasády povedala, že „…všetko, čo som potrebovala, bol byt, ktorý by bol blízko autobusovej stanice, trhu a nemocnice,“
„Všetko sa potom stalo tak rýchlo. O niekoľko mesiacov neskôr prišli sťahováci do môjho [prenajatého] bytu v meste Florentine [v južnom Tel Avive], všetko zabalili a presťahovali ma,“ povedala.
Zvyšok je históriou a Putin jej osobne prostredníctvom ruského veľvyslanectva kúpil byt na ulici Pinsker Street.
Vlani v decembri, keď Mina Yuditskaya zomrela, vyslalo ruské veľvyslanectvo zástupcu, aby sa zúčastnil na pohrebnom ceremoniáli a pomohol s nákladmi, Vo svojej poslednej vôli vrátila 1,5 izbový byt v centre mesta veľvyslanectvu na meno ruského lídra.
Jerusalem Post nakoniec končí: Ak by si ruský prezident potreboval niekde vyložiť nohy, v Tel Avive je na ulici Pinsker Street jeden kúzelný byt na jeho meno.