V českom mediálnom prostredí sa čas od času objavia dáta o mzdových rozdieloch mužov a žien. Je to hlúposť. Mzdová nerovnosť medzi pohlaviami nie je diskriminácia, hoci sa nás aktivistické feministky vytrvalo snažia presvedčiť o opaku. Vedú k nej rôzne faktory, ktoré sú dané odlišnými preferenciami oboch rodových skupín. Muži a ženy sú jednoducho iní. Snaha toto zmeniť znamená zmeniť prirodzené návyky v spoločnosti.
[sociallocker][/sociallocker]
Podľa Eurostatu zarábajú ženy v EÚ o 16,3% menej ako muži, v ČR je táto mzdová medzera 22,5%, hoci v posledných rokoch klesá. Mzdové rozdiely sú typické pre všetky vyspelé krajiny. Mnohé feministické, ale aj (polo) vládne organizácie a nadnárodné inštitúcie prisudzujú tento mzdový rozdiel diskriminácii žien na trhu práce.
Slovo diskriminácia má všeobecne pejoratívny nádych nespravodlivosti a vytvára nielen dostatočne emotívne mýtus o nerovnom odmeňovaní, ale najmä vytvára odôvodnenie dopytu aktivistov po najrôznejších zásahoch štátu do prirodzených vzorcov správania a po nových antidiskriminačných politikách. Ekonomická teória aj štatistické dáta vrátane českých reálií ale jednoznačne dokladajú, že diskriminácia na trhu práce medzi pohlaviami, ak vôbec existuje, je úplne marginálna. Mzdové rozdiely medzi mužmi a ženami totiž vyplývajú z iných ako diskriminačných faktorov.
1. Nedostatok štatistickej evidencie diskriminácie
Ekonómia chápe mzdovú diskrimináciu ako situáciu, kedy ženy (či muži) s rovnakou schopnosťou, vzdelaním, pracovnou skúsenosťou a s rovnakou mierou sústredenia sa na prácu (a dávajúci prednosť práci pred starostlivosťou o deti), čiže s rovnakou produktivitou práce, dostávajú menej ako muži. To automaticky z dát o mzdách vyčítať nemožno.
Agregátne ukazovatele miezd sú štatisticky zradné a ani samotné mzdové rozdiely k usvedčeniu z diskriminácie nestačia. Vyššie uvedené rozdiely v agregátnych mzdách porovnávajú mzdy a platy celkovo, nie na rovnakých pozíciách.
Ak porovnáme priemernú či mediánovú mzdu mužov a žien u toho istého zamestnávateľa, za rovnakú profesiu a rovnakú pozíciu, sú rozdiely v mzdách medzi pohlaviami úplne mizivé. Napríklad analýza spoločnosti Korn Ferry na dátach viac ako ôsmich miliónov zamestnancov z 33 krajín sveta ukazuje (tabuľka 1), že priemerné rozdiely v mzdách mužov a žien sú len 1,6%. V ČR je tento rozdiel o niečo málo vyšší (3,8%), ale aj tak je veľmi vzdialený takmer pätinovému rozdielu vyplývajúceho z porovnania celkových miezd.
2. Odlišné preferencie odborov a profesií
Jedným z hlavných dôvodov súhrnného mzdového rozdielu mužov a žien je ich rozdielne zastúpenie v jednotlivých odvetviach a rozdielne preferencie pri jednotlivých profesiách. To, že ide o úplne kľúčový aspekt, dokladá rad ekonomických štúdií. České dáta to potvrdzujú tiež (pozri tabuľku 2).
Podľa sektorového členenia bolo najmenej žien zamestnaných v odvetví ťažby a dobývania (10,6%), ďalej v odvetví výroby a rozvodu elektriny, plynu a tepla (20,4%) či v odvetví informačných a komunikačných činností (25%). To sú odvetvia, v ktorých sú vysoko nadpriemerné mzdy.
Ženy tvoria väčšinu zamestnancov naopak v odvetviach, ako je veľkoobchod a maloobchod, ubytovanie a stravovanie, vzdelávanie, zdravotníctvo a sociálna pomoc či v odvetví tzv. ostatných činností. V týchto odvetviach (s výnimkou peňažníctva a poisťovníctva, kde je rovnako tesná prevaha žien – 57,7%), je priemerná mzda pod celoštátnym priemerom.
Vplyv na zamestnanie má už odbor štúdia. Ak sa zameriame na absolventov vysokých škôl, platí, že štúdium na vysokej škole síce výrazne zvyšuje následnú mzdu, ale medzi jednotlivými odbormi sú veľké rozdiely. Ženy si na štúdium na vysokej škole vyberajú zvyčajne študijné odbory spoločensko-humanitného zamerania, pedagogiku, učiteľstvo a sociálnu starostlivosť, či vedy o kultúre a umení, čo sú odbory, v ktorých absolventi dosahujú nižších miezd než napríklad absolventi technických odborov, v ktorých naopak dominujú muži.
3. Rozdielna ekonomická aktivita
Muži a ženy sa taktiež líšia vo svojej aktivite na trhu práce, ktorá tiež ovplyvňuje celkové mzdové rozdiely (tabuľka 3).
Muži pracujú väčší počet hodín. Ženy odpracujú v priemere 33,1 hodiny za týždeň, zatiaľ čo muži odpracujú takmer o štyri hodiny viac 37,8 hodiny.
Medzi pohlaviami sa výrazne líši aj miera ekonomickej aktivity, tj. podiel ekonomicky aktívnych k populácii v danej vekovej skupine. Tá u žien dosahuje celkovo 51,3%, zatiaľ čo u mužov 68% (dáta za rok 2015). Ale napríklad vo vekovej skupine 30-34 rokov je rozdiel medzi ekonomickou aktivitou mužov a žien až 30 percentuálnych bodov (66,3% voči 96,5%).
Miera zamestnanosti je ďalší faktor mzdových rozdielov. U žien dosahuje 48,1%, u mužov je opäť vyššia – 65,1%. Aj tu je vo vekovej skupine 30-34 rokov najvyšší rozdiel až 30 percentuálnych bodov. Rozdiely medzi mierou zamestnanosti sú aj pri zohľadnení vzdelania – u nadpriemerne platených vysokoškolákov je miera zamestnanosti žien 69%, zatiaľ čo mužov až 79,2%.
Tieto rozdiely sú dané najmä materstvom – ženy sa snažia zladiť prácu a starostlivosť o dieťa, čo zásadne ovplyvňuje ich príjmy. Ženy tiež častejšie preferujú prácu na čiastočný (a tým pádom menej platený) úväzok ako muži alebo nie sú toľko ochotné k lepšie plateným nadčasom. V ČR je na čiastočný úväzok zamestnaných 229 tisíc žien, oproti 89 tisícom zamestnaných mužov.
4. Rozdielne preferencie rizika a benefitov
Muži si častejšie vyberajú povolania, ktoré sú nepravidelné, nepríjemné, nebezpečné, fyzicky náročné, za čo dostávajú vyššiu mzdu (tzv. kompenzujúcu mzdové rozdiely). Dokladajú to nepriamo aj české štatistiky pracovných úrazov, ku ktorým dochádza u mužov dvakrát častejšie ako u žien, 11-násobný rozdiel je potom napríklad pri počte smrteľných pracovných úrazov (120 voči 11 prípadom). Ženy tiež viac uprednostňujú pri odmeňovaní najrôznejšie nepeňažné benefity (najmä viac dní dovolenky, možnosť tzv. sick days, možnosť práce z domu, flexibilnú pracovnú dobu alebo zamestnania bližšie ich domovu, atď.).
5. Zmena prirodzených vzorcov v spoločnosti
Mzdová nerovnosť medzi mužmi a ženami nemeria mzdovú diskrimináciu!
Rozdielne agregátne mzdy sú vysvetliteľné nediskriminačnými faktory, ktoré sú dané odlišnými preferenciami oboch pohlaví, rozdielnou voľbou povolania, vzdelaním, odvetvím, rozdielnymi pracovnými návykmi aj všeobecne rozdielnym postavením a úlohou žien a mužov v spoločnosti.
Snaha toto zmeniť znamená zmeniť prirodzené návyky v spoločnosti. Tie samozrejme nie sú v čase konštantné a tiež sa menia – ale spontánne a relatívne pomaly.
Feministickým aktivistom ide však o presadenie direktívnej zmeny rolí oboch pohlaví. K tomu potrebujú rozbiť inštitút rodiny, atomizovat jednotlivca, zmeniť akékoľvek dlhodobé spoločenské vzorce správania, atď.
Nenechajme aktivistov, aby v tomto ich ľavicovom koncepte dezinterpretovali údaje.
Zdroj: http://zdroj.cz/ekonom-slany-mzdova-diskriminace-je-mytus