Do našich životov vstúpili v posledných rokoch tak rôzne kampane proti rasizmu a diskriminácii ako aj stíhania občanov za kritické vety smerom k neprispôsobivej časti rómskej komunity. Jedným z dôsledkov takejto politiky môže byť pre niekoho akýsi pocit, že udrieť si do občana z radov majority je ten najmenší problém.
Keď si v Demandiciach traja rómski chlapci z blízkej obce počkali na chlapca z majority aby ho drsne zmlátili, tak v podvedomí možno očakávali, že to bude ak nie rovno tolerované, tak aspoň mierne posúdené. Asi by to nespravili, ak by očakávali prísny trest.
Svoje si „užil“ a dodnes „užíva“ Oskar Dobrovodský. Mnohí občania vedia, na koho strane v tomto, „susedskom“ spore stáli mimovládky, systémoví politici, štátna moc, servilné médiá ba aj polícia.
Keď občania Šarišských Michalian išli 8.8. 2009 protestovať voči situácii, ktorej boli nútení žiť, tak ich slovenská polícia brutálne násilím rozohnala. A tak 8.8. 2009 bol ten deň, kedy policajné obušky a vodné delá zrodili Mariána Kotlebu.
Hlavný problém je v tom, že z pozície každej slovenskej vlády bola vždy veľmi malá snaha problémy spolunažívania skutočne riešiť. Zvykom je hádzať všetku vinu na majoritu (diskriminácia, rasizmus), než veci skutočne riešiť.
Represívne zložky štátu miestami naozaj laxne pristupovali k trestným činom, kde obeťou tzv. neprispôsobivých sa stal občan z radov majority. Na druhej strane vedeli štátne orgány promptne zasahovať v prípade kritikov pomerov. Mnohí si iste spomenú napríklad na trestné stíhanie Kristíny Kormúthovej za status na Facebooku, či na rôzne trestné stíhania dnešných dní.
A tak dnes mimovládky úplne zbytočne míňajú peniaze z grantov na „politické školenia mužstva“ po stredných a vysokých školách. Ako môže nejaký politruk z mimovládky presvedčiť študentov s takýmito osobnými alebo sprostredkovanými skúsenosťami?
Aký môže mať radový občan vzťah k tým slávnym „európskym“ hodnotám, keď ony v jeho živote znamenajú, že sa má nechať beztrestne obtĺkať?
Tento krát však rázne reaguje samospráva v Demandiciach (link tu). Tá susedné obce, z ktorých pochádzajú útočníci vyradila zo svojho školského obvodu, čo ich pripraví o preplácanie cestovného, dúfajúc pritom, že si útočníci dochádzanie do obce následne rozmyslia.
Riaditeľka školy v Demandiciach končí, ak nepodá výpoveď dobrovoľne, bude prepustená. Ale mala vôbec šancu prežiť dlhodobo na funkcii ? Ak by zasiahla skôr, mohla skončiť zase pod tlakom mimovládnych organizácií.
Nejeden zamestnanec školstva hovorí, že dnes, za ministra Plavčana zo SNS, si mimovládky vedia v školstve presadiť svoje aj dosiahnuť postihy konkrétnych pracovníkov v školstve. Napríklad pedagóg môže byť potrestaný za to, že neuvážene pozval na branný deň inštruktorov z radov Slovenských brancov.
Otázka je, či samospráva v Demandiciach nie je taká akčná hlavne preto, že o rok budú komunálne voľby. Pretože vo voľbách, či už v komunálnych, či v tých jesenných do „krajov“, vtedy má občan pár minút moc vo svojich rukách, moc poslať všetkých tých „politicky korektných“ a „eurohodnotových“ mimo zastupiteľskú funkciu, aby ich „charakter“ nemohol rozhodovať o jeho živote a zdraví.
Občania, využime tých pár minút !