Tohtoročné dáta Medzinárodnej organizácie (IOM) pre migráciu ukazujú, že Bangladéšanov je medzi utečencami plaviacimi sa cez Stredozemnom mori čím ďalej viac.
„Na konci tohtoročného februára predstavovali Bangladéšania zaregistrovaní v talianskych prístavoch štvrtú najčastejšou národnosť. Na konci apríla už boli druhí, „vyhlásil pred dvoma mesiacmi koordinátor Medzinárodnej organizácie pre migráciu Federico Soda.
Kým v roku 2016 talianske úrady zaregistrovali rekordných 8131 Bangladéšanov, za prvých 120 dní tohto roka ich napočítali už 4645.
Rodáci z chudobnej ázijskej krajiny tvoria asi desať percent všetkých imigrantov mieriacich tento rok cez more do Európy.
V štatistikách ich tromfujú len Nigérijčana, utečenci z vojnou rozvrátenej Sýria sú až na piatom mieste.
Cesta z delty Gangy do Líbye je drahá a riskantná. Migranti „agentom“ za letenky a prísľub práce platia až 9000 dolárov. Jedna skupina Bangladéšanov zachránených na mori sa pracovníkom IOM zverila, že do Líbye leteli cez Dubaj a Turecko.
V Tripolise im ich „zamestnávateľ“ zhabal pas a urobil z nich otrokov. Keď sa im podarilo uniknúť, dali pašerákom sedemsto dolárov za to, že ich posadili na vratký čln a poslali na more.
Bangladéš je relatívne demokratická krajina, ktorá sa teší stabilnému rastu a počas uplynulých dekád sa jej podarilo výrazne znížiť počet ľudí žijúcich pod úrovňou chudoby – kým v roku 1991 to bolo 44,2 percenta, pred siedmimi rokmi 18,5 percenta. Prečo teda toľko ľudí mieria za prácou do sveta?
Stošesťdesiatmiliónová moslimská krajina čelí veľkým zmenám.
Veľa mladých ľudí sa presúva do preľudnených miest, asi 40 percent mladých je bez práce. Vysokej nezamestnanosti napomáha aj rozvinutá korupcia. Prácu v štátnej správe dostanete, len ak máte na úrade známeho, bez úplatku či konexií sa často nedostanete ani na vysokú školu.
Odevný priemysel, ktorý sa do veľkej miery podieľal na ekonomickom raste krajiny a zamestnával milióny ľudí, dostal tvrdú ranu v roku 2013, kedy pri kolapse textilnej továrne v Dháke zomrelo 1137 ľudí. Globálne odevné firmy sa zľakli a po miestnych dodávateľoch začali požadovať investície do bezpečnosti a lepších pracovných podmienok pre zamestnancov. Továrne teraz stoja a robotníci si musia hľadať novú prácu – napríklad aj za hranicami.
Bangladéšska imigrácia a najnovšie štatistiky tak dokazujú, že Západ a jeho elity stále šíria falošnú proimigračnú propagandu o Sýrčanoch. Ešte raz, štatistiky z tohoto roku nepustia a Sýrčania sa prepadli v imigrácii až na piate miesto. Aj na príklade bangladéšskych imigrantov je zrejmé, že ide výhradne o ekonomických migrantov. Nóvum je prvenstvo Nigérijčanov.
Keď sa pozrieme na štatistiky cieľových krajín v Stredomorí je zrejmé, že dochádza k zmenám. Grécko prestáva byť cieľovou krajinou a stáva sa ňou výhradne Taliansko, no mýtus o Španielsku – krajine, kde imigranti neprúdia rovnako neplatí.
Celú správu IOM si môžete prečítať tu.