Keď sa pred desiatimi rokmi zvažovalo prijatie Ukrajiny do NATO, vtedajší americký veľvyslanec William J. Burns presne popísal to, čo sa na Ukrajine deje dnes. Uniknuté depeše Wikileaks takto stavajú americkú politiku do nového svetla.

Z tohto pohľadu je potom zrejmé, že nič také ako „prekvapenie“ nad krokmi Ruska nie je na mieste. Naopak, Američania presne vedeli, čo spôsobí ich podpora Ukrajine. Ich cieľom teda nie je pomoc samotnej krajine, ale konflikt s Ruskom. 

Burns píše, že minister zahraničia Lavrov považuje rozšírenie NATO o Gruzínsko a Ukrajinu za neprípustné. Rusko všetko vníma predovšetkým v súvislosti s Ukrajinou ako vysoko emocionálnu a neuralgickú záležitosť, ale strategické otázky v tomto tiež hrajú rolu. Rusi sa obávajú, že vážnejšia diskusia o členstve Ukrajiny v NATO by mohla v krajine viesť k snahám o jej rozdelenie na dve časti. V dôsledku toho by mohli prepuknúť násilnosti a otvorená občianska vojna. Rusko by tak bolo nútené k rozhodnutiu, či má do konfliktu vojensky zasiahnuť. Takému rozhodnutiu Rusko nechce čeliť….

Burns ďalej píše: „Lavrov zdôraznil, že ďalšie rozširovanie NATO na východ vníma ako potenciálnu vojenskú hrozbu pre svoju krajinu. Cez všetky uistenie zo strany NATO o opaku, Lavrov poukazuje na posledné vojenské aktivity členských krajín. Lavrov mieni, že rozširovanie sféry vplyvu v krajinách susediacich s Ruskom je anachronizmus a ukazuje, že Spojené štáty aj Európa sledujú v týchto regiónoch svoje ciele. Lavrov uznáva, že suverénne štáty sa môžu samy rozhodovať, do ktorých vojensko-politických štruktúr sa pripoja. Na druhej strane hovorí, že by mali vziať do úvahy, aký to bude mať vplyv na ich susedov a vzťah s nimi. Ďalej zdôrazňuje, že rozširovanie NATO nie je založené na obrannom charakteru, ale naopak dáva základy novej studenej vojne. Rusko vraj vníma posledné aktivity NATO ako snahu nájsť si ďalší priestor pre vojenskú misiu.

Treba zdôrazniť časť, ktorá je z hľadiska vývoja na Ukrajine a podpory neonacistických strán a hnutí ako je Sloboda a Pravý Sektor zo strany Západu počas Majdanu, až mrazivo prorocká: „(Lavrov) upozorňuje na správanie sa niektorých štátov, ktoré si údajne v rámci istoty ochrany NATO trúfajú čím ďalej tým viac. Na mysli má konkrétne snahu niektorých z nich údajne prepisovať históriu a oslavovať fašizmus

V správach sa ďalej spomína: „Počas tlačovej konferencie konanej 22. januára 2008 bola hovorcovi ministerstva zahraničných vecí položená otázka, ako sa pozerá na nedávnu žiadosť Ukrajiny zúčastniť sa akčného prístupového plánu NATO. Hovorca odpovedal, že prípadný úspech žiadosti Ukrajiny priamo ohrozuje bezpečnostné záujmy Ruska.

Tlačový hovorca ruského ministerstva zahraničia pri tej príležitosti spomenul Zmluvu o priateľstve, spolupráci a partnerstve, ktorá bola medzi oboma krajinami podpísaná v roku 1997. Citoval z nej pasáž, v ktorej sa hovorí o tom, že sa obidve strany zaväzujú zdržať sa účasti na akomkoľvek projekte, ktorý môže byť druhou stranu považovaný za ohrozenie jej bezpečnosti. Hovorca spomenul, že práve táto chvíľa nastala, a integrácia Ukrajiny do štruktúr NATO by mohla rusko-ukrajinské vzťahy veľmi skomplikovať

Dnes vieme, že extrémne silná podpora USA spôsobila neústavnú zmenu na Ukrajine. K moci sa dostali elementy, ktoré s demokraciou nemajú nič spoločné. Oživili sme démonov neonacizmu a fašizmu a pomohli vyvolať občiansku vojnu. William Joseph Burns bol v roku 2014 námestníkom ministra zahraničných vecí USA, takže je viac ako zrejmé, že všetky tieto pohyby americkí politici dávno predvídali.

Takže chaos na Ukrajine bol pravdepodobne jedným z cieľov USA. Z uvedeného ďalej vyplýva otázka, čo je skutočný cieľ americkej politiky. Je viac ako zrejmé, že pomoc Ukrajine to nikdy nebola.