Je ťažké sledovať videonahrávky dvoch bývalých vojenských psychológov, ktorí v mesiacoch po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 ako nezávislí spolupracovníci pre CIA vymýšľali, dozerali a pomáhali uskutočňovať ,,rozšírené vyšetrovanie“ väzňov držaných na tajných základniach, konštatuje editoriál servera New York Times. Vplyvný denník v ňom rozobral situáciu okolo neslávne známeho mučenia osôb podozrivých z terorizmu.
Vojaci s rozprávkovým platom
Obaja muži, Bruce Jessen a James Mitchell, zaujali profesionálny postoj a v oblekoch a kravatách o téme prehovorili vecne, popísali barbarské činy na zadržaných, na ktorých sa spolu s ďalšími podieľali, konštatuje prestížny denník. Zhŕňa, že sa so zadržanými zaobchádzalo tvrdo bez rozdielu, bol na nich napríklad vykonávaný waterboarding, mlátili s nimi o steny, boli zatváraní do truhiel; to všetko v hone za informáciami, ktoré poznalo len pár z nich, ak vôbec niekto. ,,Jeden z nich zomrel na zrejmé podchladenie, veľa ďalších bolo nakoniec prepustených bez obvinenia,“ poukazuje editoriál.
Konfrontovaní s hrôzami a zbytočnosťou svojho konania sa psychológovia uchýlili k jednému z najstarších ospravedlnení vojny: ,,Boli sme vojaci a robili sme to, čo sa nám povedalo,“ cituje New York Times dr. Jessena. Dodáva, že títo vojaci však za svoje služby dostali viac ako 81 miliónov dolárov.
NY Times nahrávku, ktorá bola zhotovená vlani vrámci federálnej žaloby vznesenej proti obom psychológom dvoma bývalými väzňami a rodinou tretieho, ktorý zomrel v zajatí CIA v Afganistane, publikoval v tomto týždni. Vysvetľuje, že Jessen a Mitchell sú zrejme jediní ľudia, ktorí budú čeliť zmysluplným právnym dôsledkom za svoju rolu v jednej z najtemnejších kapitol moderných amerických dejín. Federálny civilný súd má začať 5. septembra v Spokane, a hoci sú detaily zo zaobchádzania s desiatkami väzňov zo strany kontraktorov amerických spravodajských služieb už široko známe, je podľa vplyvného servera stále mrazivé sledovať oboch psychológov, ako racionalizujú používanie týchto techník, ktoré právnici CIA svojho času nazývali ,,sadistickými a desivými „.
,,Myslel som si, že mu to nebude príjemné. Naštve to. Neviem, či je to bolestivé, ale je to stresujúce,“ cituje editoriál slová dr. Mittchela o waterboardingu, mučení simulujúcom pocit pri topení tým, že sa osobe s látkou cez hlavu nalieva na tvár voda. Jeden z väzňov si radšej nechal zlomiť nohu, ako by podstúpil waterboarding, odkazuje prestížny denník na Mittchelovu výpoveď.
Trump má vo veci jasno
V roku 2002 bol Abú Zabajdáh, o ktorom si úrady mylne mysleli, že je vodca al-Kájdy, podrobený tejto procedúre osemdesiattrikrát v priebehu pár dní, pričom podľa oficiálnej správy začal trpieť kŕčmi v bruchu a nohách, a teda mu boli spriechodnené dýchacie cesty, načo sa muž uchýlil k hysterickým sľubom a bol vystresovaný do tej miery, že nedokázal efektívne komunikovať, či adekvátne spolupracovať s vyšetrovateľmi, uvádza New York Times. Podotýka, že Zubajdáh vyšetrovateľom poskytol kľúčové informácie o sprisahaní z 11. septembra, avšak nie v dôsledku waterboardingu, ale v reakcii na tradičné vyšetrovacie metódy, avšak v domnení, že toho vie viac, trýznitelia vo svojom konaní pokračovali a verili, že fyzické týranie im poskytne dodatočné informácie.
Niektorí väzni boli pripútaní k trubke na stene, teda celé dni nemohli odpočívať, či si ľahnúť, poukazuje editoriál. Odkazuje na Joseho Rodrigueza, vysokého činiteľa CIA, ktorý zničil videonahrávky z výsluchov, pretože ich označil za ,,odporné“ a prirovnal mučenie k permanentnému tréningu v posilňovni.
Sulejman Salim, jeden z mužov, ktorí psychológov žalujú, sa rozplakal, keď mal opísať svoje zážitky, konštatuje americký server. Dodáva, že Jessen s Mittchelom napriek tomu tvrdia, že ich metódy, ktoré boli zakázané, nespôsobili žiadne trvalé následky, avšak Salim, rovnako ako mnoho ďalších bývalých väzňov, stále trpí psychickými problémami, má nočné mory, vracia sa mu minulosť, trápia ho bolesti hlavy a nespavosť.
,,Jim a ja nechceme pokračovať v tom, čo robíme,“ uvádza newyorský denník Jessenove slová, ktorými v priebehu programu dal najavo svoju nespokojnosť, avšak tlak od tajných služieb bol silný. ,,Stále, každý deň mi hovorili, že v Spojených štátoch vybuchne jadrová nálož, pretože som im povedal, nech prestanú. Stratil som nervy a myslel si, že to bude moja chyba, ak v tom nebudú pokračovať,“ odkazuje editoriál na Jessenovu výpoveď.
Celkový príbeh mučiacich programov zrejme nebude nikdy publikovaný, očakáva New York Times. Pripomína, že tento mesiac začala Trumpova administratíva vracať do Kongresu kópie tajnej senátnej správy z roku 2014, pričom sa majú radšej uložiť pod zámok, a Trump, bez akejkoľvek expertízy o smutnej histórií mučenia, svojho času dokonca sľúbil návrat waterboardingu a ďalších metód zakázaných prezidentom Obamom.
Za nechutnosti mučiaceho programu nesie zodpovednosť veľa ľudí, ale väčšina z nich nikdy neponesie právne dôsledky, usudzuje prestížny server. Žalobu proti Jessenovi a Mittchelovi tak označuje za možno poslednú príležitosť hnať niekoho k zodpovednosti.