Do redakcie nám prišiel text o panickom strachu mediálneho mainstreamu. Je to o jeho ohrození zo strany slobodných nezávislých ľudí, ktorí im konkurujú. Názor je to zaujímavý, neustále platný a určite stojí za zverejnenie.
[sociallocker][/sociallocker]
V súčasnosti sme svedkami zbesilého pokriku novinárov a redaktorov médií hlavného prúdu na takzvané alternatívne médiá. Máme aj lovcov hoaxov a monitoring extrémizmu. Prečo sa mainstream alternatívy tak veľmi bojí?
1. Internetové médiá sú nízkonákladové
Printové médiá, ktoré sa v nedávnej minulosti tešili enormným ziskom z predaja novín či časopisov a predávali veľké balíky reklamy, dostávajú vďaka internetu riadne na frak. Čelia výzve v podobe čísel čítanosti a výnosov. Pod ekonomickým tlakom museli zareagovať na digitálny presun informácií a svoje portfólio rozšírili na webe.
Dnes je internet hlavný zdroj informácií, noviny sú sekundárne. Internetová revolúcia spôsobila aj mediálnu revolúciu. Ľudia sa presunuli na internet a ten znížil náklady na vyhľadávanie a informatizáciu do takej miery, že veľa ľudí principiálne odmieta platiť za akýkoľvek obsah.
Internetové médiá sú skrátka nízkonákladové, kým mainstreamový denník potrebuje na rovnakú činnosť vysoké finančné prostriedky. Preto mainstreamové média vidia alternatívu v prvom rade ako existenčné ekonomické ohrozenie.
2. Ľudia na alternatíve pracujú zadarmo
Ľudia na alternatíve pracujú de facto zadarmo – buď úplne zadarmo alebo takmer. Aby im to pokrylo nejaké tie náklady. Jedná sa o niekoľko desiatok blogerov a redaktorov, možno aj stovku, ktorí vytvárajú hodnotný obsah s vysokou pridanou hodnotou.
Robia to dobrovoľne, po práci vo voľnom čase, pre dobrý pocit. Pretože veria, že je to správna vec, pretože cítia potrebu posunúť spoločnosť, pretože majú radi Slovákov a Slovensko a chcú ho zlepšiť. (Ide o číry idealizmus, s ktorým sa v tejto sfére stretávame často. Na druhú stranu sa však nájdu aj obyčajní grafomani a rozličné osoby šíriace pochybné posolstvá. Aj v alternatíve treba pozorne vyberať, čo budete čítať. Nepochybne je však ponuka alternatívy širšia, než ponuka hlavného prúdu – pozn. red.)
Prečo mainstream vníma dobročinnosť ako ohrozenie? Z ekonomického hľadiska dobročinná práca zadarmo je dumping: „predaj“ tovaru so stratou, pod výrobné náklady. Denník SME by chcel robiť politiku, diktovať verejnú mienku a ešte sa na tom poriadne nabaliť. Redaktor tohto denníka chce slušnú mzdu a nadpriemerný životný štandard. Ale desiatky a desiatky alternatívcov často tvoria kvalitný obsah zadarmo, pretože veria v správnu vec, čím ich cenovo podliezajú.
Môžeme si predstaviť firmu Mainstream s.r.o., ktorej zamestnanci požadujú za ich prácu nadpriemerne vysoké platy a druhú firmu Alternatíva s.r.o., v ktorej zamestnanci podávajú rovnaké výkony a pracujú zadarmo. Tejto druhej firme odpadli mzdové náklady – obrovská nákladová položka. Je jasné, že druhá firma bude na trhu ďaleko úspešnejšia.
Takže mainstream nedokáže ekonomicky konkurovať alternatíve aj kvôli jej dobrovoľnej práci pre posunutie Slovenska dopredu. Príkladom môže byť moja maličkosť: vyprodukoval som desiatky kvalitných textov, zopár ich obletelo slovenský internet, ale v živote za to neuvidím ani cent. A práve z tohto má mainstream paniku.
3. Majú lákavejšie „nekorektné“ politické názory
Systémová chyba médií je tvrdé presadzovanie predovšetkým ľavicovo-liberálneho svetonázoru. Pramení to z toho, že médiá musia presadzovať názory a záujmy svojich majiteľov – oligarchov, ktorí si ako jediní dokážu tieto média zaplatiť a ufinancovať. Pričom verejnosť takéto názory nepodporuje. A hľadá alternatívu.
Naozaj ide o systémovú chybu. Médiá sú povinné presadzovať záujmy vlastníkov, nikdy nezačnú len tak hovoriť iné názory. (Hoci už urobili isté kompromisy, aby si udržali čitateľov.)
V praxi potom napríklad denník SME šíri názory, ktoré mnohých Slovákov prirodzene odpudzujú: akí super sú tí imigranti, práva homosexuálov, Amerika je skvelá, bla bla bla. Človek sa naštve, cíti sa iritovaný. A hľadá niečo iné. Natrafí napríklad na Hlavné správy a tie kritizujú migrantov, píšu o ochrane hraníc a tradičnej rodiny, vyvracajú americkú propagandu. Pre bežného človeka to sú lákavejšie názory, preto sa stane pravidelných čitateľom. Toto sa deje dnes v tisíckach prípadov.
Podstata konfliktu, čo v súčasnosti zúri, je bezohľadný ideologický boj globalistického a kapitalistického mainstreamu s pronárodnou a proštátnou alternatívou. Ľudia z týchto protichodných svetov sa nenávidia na život a smrť.
Malý postreh: Ak dáme dokopy druhý a tretí bod, záver je jasný: mainstreamu nepomôže ani presun tlače a televízie na internet, ani tak nebudú konkurencieschopní, nakoľko alternatíva bude mať stále dve nenahraditeľné silné stránky: zamestnancov pracujúcich zadarmo a ďaleko lákavejší obsah. Alternatíva bude víťaziť aj po presunutí mainstreamu na internet.
4. Radový občan môže mať dosah na státisíce čitateľov
Printové média a televízia mali posledné desaťročia absolútny monopol na informácie – a s ním aj monopol na pravdu, schopnosť definovať témy verejného diskurzu, schopnosť diktovať verejnú mienku. Distribúcia informácií bola hierarchicky usporiadaná.
Avšak vďaka technologickému pokroku je spoločenský problém centralizácie informácií do značnej miery vyriešený: vďaka internetu je realizovateľná lacná a rýchla decentralizovaná distribúcia informácií.
Radový občan môže mať dosah na státisíce čitateľov mesačne. Stačí mu na to 60 € ročne na webstránku, a môže začať publikovať hodnotný obsah. A tento radový občan nepatrí do žiadnej strany, nedostáva peniaze za ten správny svetonázor, no píše o aktuálnych akútnych problémoch, navrhuje riešenia, odhaľuje klamstvá politikov a médií, objektívne informuje, celkovo posúva krajinu dopredu.
Výsledkom je, že mainstream stráca na význame, už nemá taký dosah na spoločnosť a s tým sa rozpadáva propagandistický obraz sveta, ktorý tak poctivo budoval. Zrútenie propagandistického sveta ľudia z mainstreamu vnímajú ako životné ohrozenie.
5. Alternatíva je nekontrolovateľný priestor
Alternatíva je decentralizovaná a preto nekontrolovateľná. V prípade, že mainstream čelí politickej strane napríklad, vie, čo má čakať. Pozná jej modus operandi, silné a slabé stránky, minulé správanie a konanie členov, osobnosť vedúcich strany a pod. Vie vytušiť, čo sa asi môže diať.
Lenže pri alternatíve nikto nevie, aká reakcia príde, aká informácia sa objaví či neobjaví, kedy sa objaví. Vlastne často nevieme, kto sú tí ľudia a čomu veria. Ide o množstvo menších roztrúsených projektov, hoci niekoľko ich vytŕča – ako všade inde. Riadiť a kontrolovať alternatívu proste jednoducho nie je možné.
Zhrnutie:
Alternatívne internetové médiá sú nízkonákladové, ich „zamestnanci“ pracujú de facto zadarmo, majú lákavé politicky nekorektné názory. Radoví občania lámu monopol mainstreamu na informácie. Alternatíva je decentralizovateľná a preto nekontrolovateľná. Kvôli týmto dôvodom sa mainstream tak veľmi bojí alternatívy – a nenávidí ju.
Čo i len jeden jediný bod z piatich by stačil na bytostný pocit ohrozenia a nenávisť. Všetkých päť vyvoláva fanatickú nenávisť, akú vidíme každý deň. Mainstream sa bojí nebezpečia, že jeho oligarchickí majitelia a liberalizmus budú prevalcovaní. Preto ten nekonečný boj proti hoaxom, konšpirátorom a fake news