Dvaja feministickí geografi povzbudzujú svojich kolegov, aby boli opatrnejší pri citáciách výskumu bielych mužov, pretože tým prispievajú k „reprodukcii bielej heteromaskulinity geografického myslenia a vzdelanosti.“
V článku, ktorý napísali pre časopis „Rod, Miesto a kultúra: Žurnál feministickej geografie,“ Carrie Mott a Daniel Cockayne argumentujú, že zvažovanie pohlavia, rasy alebo sexuality autorov pred citáciou môže byť efektívna „feministická a protirasistická technológia odporu, ktorá demonštruje angažovanosť s týmito autormi a hlasy, ktoré chceme potlačiť ďalej [na profesionálnej dráhe – pozn.]. “
Autori poukazujú, že ak je akademický výskum citovaný jeho kolegami, má to významné dôsledky pre propagáciu, pôsobenie a vplyv. Preto citovať iba belochov „robí medvediu službu výskumníkom a spisovateľom, ktorí sú odlišujú od bielej heteromaskulinity.“
Autori definujú „bielu heteromaskulinitu“ ako „intersekcionálny systém útlaku popisujúci prebiehajúce procesy, ktoré upevňujú status tých, ktorí sú bieli, muži, telesne zdatní, ekonomicky privilegovaní, heterosexuálni, a cisgenderoví [Cisgender alebo cissexuál (často jednoducho skrátené cis ) je osoba, ktorej súčasné pohlavie zodpovedá pohlaviu pri narodení. Ide o protiklad k termínu transgender.].“
Akademici by mali v praxi pri citácii výskumu uplatňovať „svedomitú angažovanosť,„čo je podľa tvrdenia feministov „spôsob, ako sebavedome upozorniť na tých, ktorých práca je reprodukovaná.“
Tento článok s názvom „Na citácii záleží: mobilizácia politiky citácie smerom k praxi ‚svedomitej angažovanosti,‘ “ bol prvýkrát spomenutý na portáli Campus Reform.
Washington Post
Washington Post pri písaní o tejto téme sa zároveň snažil o stanovisko autorov článku. Mottová a Cockayne však nereagovali bezodkladne na otázky z The Washington Post. Mottová ale povedala pre Campus Reform, že sa rozhodla napísať o citačných praktíkách potom, čo pozorovala, že na výskum vykonaný belochmi sa odvoláva častejšie ako na ten, ktorý je vykonávaný odborníkmi z iných prostredí.
Práca, ktorú tvoria ženy a iné menšiny bola často prehliadaná ich rovesníkmi, čo bráni ich profesijnému rastu a zbavuje obory pohľadu diverzity, tvrdila.
Keď sú citácie odkazujúce prevažne na práce bielych heterosexuálnych mužov, „to znamená, že názory a poznatky, ktoré sú takto reprezentované neodrážajú skúsenosti ľudí z iných prostredí,“ povedala pre Campus Reform. „Keď vedci naďalej citujú na danú tému iba belochov, ignorujú širšiu rozmanitosť hlasov a výskumných pracovníkov, ktorí tiež robia dôležitú prácu pri tejto téme.“
Mottová, profesorka na Rutgers University v New Jersey a Cockayne, ktorý učí na University of Waterloo v Ontáriu, argumentovali, že vedci alebo výskumní pracovníci neúmerne citujú prácu bielych mužov a tak nespravodlivo dodávajú dôveryhodnosť faktografii, ktoré prezentujú, zatiaľ čo ignorujú hlasy iných skupín, ako sú ženy a čierni mužskí akademici. Hoci citácia vyzerá ako všedná prax, feministickí profesori tvrdia, že citovať niečie dielo má vplyv na jeho alebo jej schopnosť získať prácu, dosiahnuť povýšenie a získanie profesionálneho statusu, atď.
„Tento dôležitý výskum priťahuje priamu pozornosť k pokračujúcemu nedostatočnému zastúpeniu a marginalizácii žien, farebných ľudí.“ napísali feministickí profesori Mottová a Cocayne vo svojom kritickom článku
Zdroj : Washington Times
Zdroj : Washington Post