Nemecká kancelárka Angela Merkelová fungovala ako tichá brzda a protiváha prezidentovania Donalda Trumpa, tvrdí editoriál servera Washington Post. Dodáva, že slabá vláda v Berlíne je momentálne to posledné, čo Západ potrebuje.
Kým Merkelová pestovala vľúdne vzťahy s Trumpom – ktorý sa mimochodom chvastá, že s kancelárkou dobre vychádza, prevzala vedúcu úlohu v oblastiach, z ktorých Spojené štáty ustupujú, konštatuje editoriál. Pripomína, že Merkelová rázne odmieta ruskú agresiu a obhajuje humánne zaobchádzanie s utečencami aj boj s klimatickou zmenou.
„Zdá sa, že (Merkelová) drží najsilnejšiu európsku krajinu v centristickom kurze, a to aj v čase, keď sú ostatné západné demokracie štiepené populizmom,“ pokračuje washingtonský server. Z tohto dôvodu označuje neschopnosť Merkelovej sformovať na základe výsledkov zo septembrových volieb novú koaličnú vládu a z toho plynúcu politickú krízu, ktorá nemá v povojnovom vývoji Nemecka obdobu, tiež za problém pre USA.
Hoci existuje len malé riziko, že výsledkom bude extrémistická vláda, môže vzniknúť veľmi slabý kabinet, varuje denník. Deklaruje, že toto je posledná vec, ktorú Západ potrebuje v čase, keď sa Veľká Británia a Spojené štáty nachádzajú v politických turbulenciách.
Po desaťročia pri moci môže byť spochybňovaná samotná budúcnosť Merkelovej, ktorej sa nepodarilo zostaviť trojsmernú koalíciu zahŕňajúcu ľavicových zelených a biznis obhajujúcich slobodných demokratov, uvádza Washington Post. Konštatuje, že politička stojí pred horúcou voľbou, či sformovať menšinovú vládu a či sa vydať k novým voľbám, pričom ani jedna situácia v povojnovom, po stabilite prahnúcom Nemecku zatiaľ nenastala.
V pondelok sa Merkelová vyslovila za nové voľby a oznámila, že plánuje opäť kandidovať na kancelárku, avšak rebéliu v jej Kresťansko-demokratickej únii nemožno podľa amerického serveru vylúčiť. „Jej odchod by bol takmer určite ranou pre transatlantické vzťahy,“ píše editoriál. Poukazuje na to, že Merkelová vyrastala vo Východnom Nemecku, v dôsledku čoho je inštinktívne proamerická a skeptická voči Rusku, čo o ostatných nemeckých politikoch, vrátane jej predchodcu Gerharda Schrödera, rozhodne neplatí.
Nákaza západnej politiky
Vláda Merkelovej sa vyznačovala umiernenosťou a opatrnosťou, ale kancelárka tiež zaujala morálny postoj, keď v roku 2015 pozvala do Nemecka utečencov, ktorých následne prišlo viac ako milión a politické dôsledky tohto kroku silne prispeli k súčasnému patu, zhŕňa washingtonský denník. Pripomína, že kresťanskí demokrati tento rok vo voľbách oslabili, posilnila krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko a nezhoda v otázke limitu počtu v budúcnosti prijímaných utečencov bola jednou z príčin krachu koaličných vyjednávaní.
„Kríza ukazuje, že tiež Nemecku hrozí polarizácia, ktorá nakazila západnú politiku,“ pokračuje Washington Post. Podotýka, že zatiaľ čo predtým v krajine pôsobili dve veľké politické strany doplnené o pár menších, dnes ich v parlamente zasadá hneď sedem, vrátane komunistov a krajnej pravice.
Extrémisti v posledných voľbách v Nemecku dohromady získali len zhruba 20 % – na rozdiel od 40 % vo Francúzsku, ale aj to sa ukázalo ako dostatočné na destabilizáciu systému, podotýka denník. Očakáva, že neistota v Berlíne môže trvať mesiace a vzhľadom na prieskumy verejnej mienky nie je isté, či prípadné nové voľby, ktoré by prebehli až po novom roku, prinesú iné výsledky.
„Niet pochýb, že nepriatelia západnej demokracie na čele s Vladimirom Putinom sa budú snažiť situáciu využiť,“ varuje server. Dopĺňa, že je možno načase, aby Američania, ktorí na Merkelovú pozerajú ako na spojenca proti excesom Donalda Trumpa, zmiernili svoje očakávania.