Snaha Emmanuela Macrona vyhnúť sa osudu jeho predchodcov, začína pri mládežníkoch jeho krajiny.
Francúzsky prezident už dávno pochopil, že nepopularita bude cenou za prijatie bolestivých ekonomických reforiem. Ale ako povedal počas svojej prezidentskej kampane, prinajmenšom má plán. Stručne povedané, strávi prvé dva roky robením ťažkých vecí, bude ignorovať prieskumy verejnej mienky a ďalšie tri bude žať výsledky a pripravovať sa na opätovné zvolenie.
Obáva sa, že alternatívou by bolo skončiť ako jeho nepopulárni predchodcovia Nicolas Sarkozy a François Hollande. Obaja dokázali pôsobiť iba počas jedného funkčného obdobia. Ich polovičaté a chaotické reformy nikdy nevyzerali, že by šli podľa akéhokoľvek presného plánu.
Návrhy Macrona sú z veľkej časti súčasťou iniciatív, na ktoré sa už dlho presadzovala francúzska technokracia a ktoré politickí lídri dlho ignorovali alebo neprijali. Na najzákladnejšej úrovni je možné jednoducho opísať cieľ: posilniť konkurencieschopnosť Francúzska a znížiť nezamestnanosť. Ale to nie je ľahká úloha v krajine, ktorá posiela každý rok na trh práce asi o 150 000 ľudí viac, ako odchádza na dôchodok.
Nie všetky reformy Macrona čelia tvrdej politickej alebo odborovej opozícii. A jednou z tých, pri ktorých to neplatí, je jeho nadšenie pre učňovské školstvo v nemeckom štýle, pri využití ktorého sa naštartuje hospodárska dynamika s mladými ľuďmi.
Francúzsky prezident oznámil minulý týždeň, že začne „druhú fázu“ svojej reformnej snahy: veľký tlak na podporu učňovského vzdelávania – príležitosť pre študentov v školskom veku, ktorí sa snažia doplniť svoje vzdelanie pre technické pracovné miesta o odborné vzdelávanie v súkromných spoločnostiach.
Nemusí to byť tak atraktívne ako poradenie si s radikálnymi odbormi pri reforme trhu práce alebo prestížne ako plán na „transformáciu“ Európy. A nie je ani téma na titulky ako dlhé, urputné potriasanie si rukou s Donaldom Trumpom.
Vzdelávanie je najdôležitejší bod reformy
A napriek tomu je toto úsilie ústredným bodom jeho stratégie premeny francúzskej ekonomiky a jej uvedenia na cestu pevnejšieho rastu, ktoré bude vytvárať pracovné miesta. Jedným z dôvodov pretrvávajúcej nezamestnanosti Francúzska – teraz najvyššej v eurozóne – je neschopnosť jeho vzdelávacieho systému vychovávať mladých ľudí pre pracovné miesta, ktoré ekonomika vyžaduje.
Podľa tvrdenia Macrona, desiatok francúzskych odborníkov a politikov základ problému začína v silnom nesúlade medzi dvoma dlhodobo sa rozchádzajúcimi sa európskymi ekonomikami, Francúzskom a Nemeckom. Miera nezamestnanosti mladých vo Francúzsku je 25%, čo je trikrát viac ako Nemeckých 7%. Jedným z dôvodov je, že Nemecko má 1,4 milióna mladých ľudí v učňovskom vzdelávaní, vyše trikrát viac ako francúzskych 400,000.
Výsledkom je zvláštny problém v krajine, v ktorej je takmer 3 milióny ľudí nezamestnaných: problém, o ktorom zamestnávatelia tvrdia, že sa stretávajú pri nábore zamestnancov.
Erwan Le Meur, riaditeľ prevádzky firmy Paprec, veľkej spoločnosti na nakladanie s odpadmi, nedávno pripomenul problémy, ktoré mal pri nábore vodičov nákladných automobilov. „Všetko, čo potrebujete urobiť pre túto prácu, je vlastniť správny vodičský preukaz,“ povedal. „Teraz uvažujeme o prijímaní ľudí bez preukazu a vyškolíme si ich sami.“
Pokiaľ ide o Francúzsko, učňovské iniciatívy prebiehajú naprieč celou krajinou a spoliehajú sa tak na úzku spoluprácu medzi verejno-prospešnými službami a súkromným sektorom. Treba zdôrazniť, že v krajine, kde sa tieto dve skupiny zvyčajne zdajú byť v rozpore.
V správe za rok 2014 dvaja z najvplyvnejších francúzskych ekonómov podrobne opísali náreky ťažkostí v učebných programoch krajiny. Odhalili, že sa topia v byrokratickom mori ochromené konkurujúcimi si a nekonzistentnými riadiacimi orgánmi a trpiacimi nedostatočným financovaním. Pohľad na schému ekonómov o tom, ako je systém financovaný, ponúka predstavu o rozsahu problému.
A čo viac, systém nikdy nenašiel správnu rovnováhu vzdelávacích ponúk. Ak sa bude venovať príliš veľa času všeobecnému vzdelávaniu – napríklad francúzštine, histórii alebo jazykom – spoločnosti budú mať malý dôvod investovať. Ak sa zameria príliš úzko, učni riskujú, že ukončia program nadmerne špecializovaní, čím bránia dlhodobej pracovnej mobilite.
Dlhoročná ambícia Macrona je posilniť francúzske digitálne hospodárstvo a premeniť ho na exportný stroj podľa vzoru Nemecka.
Myšlienky obsiahnuté v správe kolovali medzoi zainteresovanými po dobu troch rokov (alebo v mnohých prípadoch oveľa dlhšie). Potom sa ale Marc Ferracci, jeden z jej autorov, ujal práce v prezidentskej kampani bývalého ministra hospodárstva menom Emmanuel Macron.
Ferracci, ktorý bol prvým svedkom na svadbe budúceho prezidenta, sa stal jedným z hlavných poradcov kampane Macrona. Návrhy správy – vrátane prísneho vyhodnotenia francúzskych vzdelávacích programov, čo Ferracci dlhodobo presadzoval, sa dostali do volebného programu Macrona. Po jeho víťazstve sa stali súčasťou reformnej agendy prezidenta.
Dlhodobou ambíciou Macrona je posilniť francúzske digitálne hospodárstvo a premeniť ho na exportný stroj podľa vzoru Nemecka. Ale jeho boj o viac a lepších pracovných miest začína na stredných školách krajiny.
Zdroj: Politico