Spojené štáty sa dlhodobo držia na rekordných hodnotách ťažby ropy. Článok z portálu O energetice názorne ukazuje, v čom je problém s konkurencieschopnosťou americkej ťažby plynu. Kým sa nedobuduje dostatočná kapacita plynovodov z vnútrozemia USA, stále tu budú existovať limity.

Záporné ceny elektriny sú vzhľadom na obmedzené možnosti jej skladovanie na niektorých trhoch s vysokým podielom intermitentných obnoviteľných zdrojov už relatívne bežnou záležitosťou, v prípade iných komodít sa však jedná o vzácny jav. Ťažiari plynu v západnej časti amerického Texasu sa teraz stretávajú s podobným fenoménom, kedy sa spotové ceny zemného plynu v posledných dvoch týždňoch prepadli do záporných hodnôt.

Spotové ceny zemného plynu sa v plynárenskom hube Waha, ktorý je referenčnou cenou pre oblasť Permskej panvy, podľa agentúry Reuters držali v rámci okamžitého a denného obchodovania v záporných hodnotách už od 22. marca. (viď infografika Reuters) V minulom týždni sa pritom prepadli až na rekordných -4,28 dolárov za MMBtu (približne -13 EUR / MWh).

Permská panva je v Spojených štátoch hlavným zdrojom bridlicovej ropy, pri ťažbe ktorej je ako vedľajší produkt ťažený aj zemný plyn. Ten ťažiari ropy často bezúčelne spaľujú, pretože na jeho prepravu nie je k dispozícii dostatočná plynárenská infraštruktúra, ktorej rozvoj zaostáva za prudkým rastom ťažby ropy. Ťažba v Permskej panve sa pritom za posledné 3 roky viac ako zdvojnásobila.

Spotové ceny zemného plynu sa v hube Waha držali v záporných hodnotách približne dva týždne. Zdroj: www.naturalgasintel.com

Kým ropa môže byť ľahko skladovaná v nádržiach a prepravované pomocou vlakov či cisterien, plyn nie je možné v mieste ťažby jednoducho skladovať a na jeho prepravu sú nutné plynovody.

Prepravné obmedzenia a vysoká cena ropy – recept na záporné ceny plynu

Keďže plyn je pre prevádzkovateľa ťažby ropy vedľajším produktom a jeho ceny nie sú v súčasnej dobe dostatočne atraktívne, často ho spaľujú. To však môžu robiť iba po obmedzenú dobu, kedy prvotná 45-denná licencia na spaľovanie môže byť predĺžená až na 6 mesiacov.

Ťažiari ropy, ktorí plyn už nemôžu spaľovať, si musia zabezpečiť jeho prepravu plynovodmi, alebo svoje ropné vrty uzavrieť. V súčasnej dobe, kedy sú ceny americkej ropy na 5-mesačných maximách, však ťažiari vrty zatvárať nechcú.


Poznámka editora: Koľko plynu vlastne zhorí?

Záleží na tom, koho sa pýtate, tvrdí Reuters. Podľa Rystad Energy z nórskeho Osla, analytickej firmy na poskytovanie energetických údajov, ťažiari v Permskej panve v treťom štvrťroku 2018 spálili rekordných 0,4 miliardy kubických stôp za deň (bcfd) a očakáva sa, že do polovice roka 2019 bude horieť minimálne 0,6 bcfd. [0,4bcfd = cca 11,327milióna metrov kubických denne, 0,6bcfd = cca 17 miliónov kubických metrov denne]

Jedna miliarda kubických stôp plynu (= cca 28, 317 milióna kubických metrov) je dosť pre potreby približne 5 miliónov amerických domácností na jeden deň.

Fond environmentálnej obrany (EDF), čo je skupina zaoberajúca sa ochranou životného prostredia tvrdí, že hodnoty spaľovania prudko stúpajú už dlhšiu dobu. Podľa EDF v roku 2016 sa spaľovalo 0,11 bcfd a v roku 2017 0,15 bcfd.

EDF sa však domnieva, že ťažiari pália viac, ako oficiálne priznávajú. Na odhad skutočného stavu analyzovali satelitné údaje amerického Národného úradu pre oceán a atmosféru. To im poslúžilo na odhad spáleného plynu v permskej panve v roku 2017 na 0,28 bcfd, čo je skoro dvakrát viac ako oficiálna hodnota.


Ku koncu minulého mesiaca však došlo k zlyhaniu zariadení v dvoch kompresných staniciach v Novom Mexiku, čím bola prepravná kapacita plynovodov obmedzená. Ťažiari, ktorí plyn už nemohli páliť a nemali zaistenú dostatočnú prepravnú kapacitu, tak boli ochotní za odobratie plynu aj zaplatiť, aby mohli naďalej ťažiť ropu.

Problém s nedostatočnou prepravnou kapacitou by mali vyriešiť nové plynovody, ktoré však budú dokončené najskôr až ku koncu tohto roka, alebo neskôr.

Plánované plynovody z Waha hubu k Mexickému zálivu, EIA