Empirický výskum americkej politiky, ktorého výsledky boli zverejnené v roku 2014, dokazuje, že vplyv na verejnú politiku majú bohatí ľudia ďaleko väčší než zodpovedá ich početnému zastúpeniu. Inými slovami popiera sa demokratický princíp – jeden človek jeden hlas.
[sociallocker][/sociallocker]
Výskumníci Martin Gilens a Benjamin Page z prestížnej americkej univerzity uverejnili štúdiu dokazujúcu, že v USA už nie je demokracia. V rámci štúdie použili údaje z 1 800 zákonotvorných iniciatív medzi rokmi 1981 až 2002. Záver štúdie je, že bohatí, ktorí sú dobre zapojení v záujmových skupinách (well-connected people) riadia smerovanie krajiny bez ohľadu a dokonca aj oproti záujmom väčšiny voličov.
Táto štúdia platí nielen pre USA, ale aj pre všetky vlády. Tí, čo vládnu, si myslia, že obyčajní ľudia sú všetci hlúpe deti, ktorým treba povedať, čo je pre nich dobré. Keď však ľudia majú dosť, postavia sa, povedia že končia a rodia sa revolúcie.
Autori štúdie svoje výsledky komentovali vo Washington Post .
Hlavným výsledkom štúdie bolo:
„Ekonomické elity a záujmové skupiny môžu formovať americkú vládnu politiku – Američania, ktorí na tom nie sú dobre, nemajú v podstate žiadny vplyv na to, čo ich vláda robí.“
Objavilo sa množstvo kritikov, ktorí sa snažili vyvracať uvedenú prácu. Popiera to totiž obraz sveta, ktorí médiá starostlivo budujú. Podľa propagandy na každom hlase záleží pri tvorbe americkej politiky
Autori neveria tomu, že kritické námietky, jednotlivo alebo kolektívne, podkopávajú hlavné tvrdenia.
V komentári potom vyvracajú bod po bode a končia otázkou
Mala by väčšina vládnuť?
Autori nikdy netvrdili že „demokracie by sa mali riadiť názormi ľudu presne tak, v akom je momentálne stave.“ Ako Gilens napísal v knihe „Bohatstvo a vplyv,“ „Existujú dobré dôvody, prečo chcieť vládnu politiku občas odchýliť od preferencií väčšiny: menšinové práva sú tiež dôležité a väčšiny sú niekedy krátkozraké alebo sa mýlia, čo sa tvorcovia politík musia snažiť rozpoznať a odolávať tomu.“
Ideálna demokracia, ak by sa takáto vec mohla predstaviť, by neposkytla dokonalú zhodu medzi verejnou mienkou a vládnou politikou, ako keby ľudia sediaci doma hlasovali priamo z televíznych diaľkových ovládačov alebo mobilných telefónov. Ale veľká nerovnosť, ktorú uvedený výskum ukazuje, je silne nedemokratická a nezlučiteľná s pojmami politickej rovnosti, ktoré so väčšina Američanov tak cení.
Mnohí Američania, ktorí hlasujú za outsiderov, kandidátov mimo hlavných politických strán, veria, že vláda v podstate ignoruje ľudí, ako sú oni. Myslíme si, že majú pravdu.