Portál Politico prináša stručný prehľad toho, ako hlboko sú rozdielne názory bývalých postsovietskych krajín. Východná Európa nie je podľa textu jednotná a jej zástupcovia sa delia podľa mnohých kritérií.
Napríklad Bulharsko, Rumunsko a Chorvátsko aktívne presadzujú väčšiu integráciu vrátane vstupu do schengenského priestoru. Východná Európa má podľa nich miesto v eurozóne.
Na druhej strane Poľsko a Maďarsko už sú v schengenskom priestore, ale vyhýbajú sa vstupu do jednotnej meny a obávajú sa väčšej integrácie, ktorá by mohla posilniť Brusel.
Česko je uviaznuté niekde v strede. Verejnosť je mimoriadne skeptická voči integrácii ale jej niektorí lídri sa pokúšajú otvoriť dvere integračným ambíciám
Slovensko je jedinou krajinou, ktorá má nielen euro a je členom Schengenu, ale aj zároveň víta ideu viacrýchlostnej Európy
Východná Európa: Klub integrácie
Rumunsko, Bulharsko a Chorvátsko majú v úmysle vstúpiť do schengenského priestoru a do eurozóny a trápi ich spomaľovanie ďalšej integrácie.
V júni vyhlásil bulharský minister financií svoj zámer pripojiť sa k mechanizmu výmenných kurzov (ERM-2), ktorý je „čakacou oblasťou“ pre vstup, zatiaľ čo v septembri Chorvátsko stanovilo cieľ na vstup do eurozóny do roku 2020. Rumunsko v auguste uviedlo, že jej cieľom je prijatie eura v roku 2022.
„Niektoré členské štáty už dlho fungujú rôznymi rýchlosťami,“ uviedlo bulharské ministerstvo zahraničných vecí. „Trváme na tom, že všetky formy posilnenej spolupráce medzi členskými štátmi v rôznych oblastiach majú inkluzívny charakter a že tí, ktorí sú ochotní, ale ešte nie sú schopní vstúpiť, dostanú predvstupovú pomoc.“
Tieto krajiny povzbudilo minulomesačné vyhlásenie predsedu Európskej komisie Jean-Claude Junckera, ktorý trval na tom, že Východná Európa by nemala byť ponechaní v pomalšom pruhu. „Ak chceme, aby euro namiesto rozdeľovania spájalo náš kontinent, malo by byť viac ako menou vybranej skupiny krajín,“ povedal Juncker. „Euro je určená ako jednotná mena celej Európskej únie.“
Podľa Junckera by sa Bulharsko a Rumunsko mali teraz pripojiť k Schengenu, dodal a Chorvátsko, vtedy keď bude pripravené.
Myšlienka eurozóny je v týchto troch krajinách populárna: Podľa štúdie Eurobarometra z apríla 2017 väčšina respondentov v Rumunsku (64%), Chorvátsku (52%) a Bulharsku (50%) súhlasí s prijatím eura.
EÚ je tiež populárna ako inštitúcia: v prieskume Eurobarometra z mája 2017 57% respondentov v Rumunsku uviedlo, že majú tendenciu dôverovať EÚ. Tento výsledok je jeden z najvyšších v Európe.
Dôvera voči EÚ je v Rumunsku viac ako 50%, Daniel Mihailescu / AFP prostredníctvom Getty Images
Macronove návrhy na prehĺbenie integrácie eurozóny vyvolali v týchto krajinách obavy, že ich ambície na ďalšiu integráciu budú narušené – a že Východná Európa bude mať v budúcnosti obmedzený prístup do štrukturálnych fondov EÚ.
„Rozpočet eurozóny je logickým krokom v snahe zlepšiť kombináciu politík medzi jednotnou menovou politikou a národnou fiškálnou politikou,“ prezentovalo bulharské ministerstvo zahraničných vecí. „Podľa nášho názoru by však mal byť tento rozpočet obmedzený na oblasti politiky, ktoré sú špecifické pre eurozónu, bez duplicity politík Spoločenstva financovaných z rozpočtu EÚ.“
Skeptici
Poľsko a Maďarsko súčasne bojujú s Bruselom pri otázkach právneho štátu a otázkach migrácie. Formálne sú proti viacrýchlostnej Európe.
Poľský prezident Andrzej Duda v septembri upozornil, že ak sa viacrýchlostná Európa zavedie, „nakoniec povedie k rozpadu Európskej únie„.
„Eurozóna je nápad bohatých krajín,“ uviedol Ryszard Czarnecki , člen Európskeho parlamentu z vládnej strany Právo a Spravodlivosť (PiS). „Poľsko je stále jednou zo siedmich najchudobnejších krajín EÚ, pokiaľ ide o HDP na obyvateľa. Preto nemáme v úmysle v dohľadnej budúcnosti vstúpiť do eurozóny.“
Maďarskí predstavitelia zastávajú podobný názor. Zatiaľ čo na rozdiel od ich poľských partnerov väčšina maďarských voličov podporuje členstvo v eurozóne, vládnúca strana Fidesz, ktorá má silnú podporu v centrálnej banke, uprednostňuje kontrolu nad menovou politikou.
„Vstup do eura je zmluvnou povinnosťou, takže áno, Maďarsko sa pripojí,“ povedal europoslanec Fidesz György Schöpflin. „Avšak kedy, je ťažké určiť. Ekonómovia sú pri tejto otázke rozdelení.“
Pre vládu maďarského predsedu vlády Viktora Orbána je EÚ fórom pre spoluprácu len vo vybraných záležitostiach.
„Maďarská vláda sa domnieva, že integrácia sa môže a mala by sa uskutočniť, vtedy a kde to bude užitočné,“ povedal Schöpflin a poukázal na otázky ako obranu a boj proti terorizmu. „Nemali by sme preferovať integráciu len pre ňu samotnú. Maďarsko nie je v tomto postoji osamotené, vláda je znepokojená novými návrhmi v EÚ.“
Váhanie a rýchly beh
Českí voliči sú ohľadom integrácie do EÚ veľmi skeptickí: údaje z Eurobarometra z jari 2017 ukazujú, že len 29 percent Českých občanov podporuje zavedenie eura a 30 percent má dôveru v EÚ.
Bez ohľadu na nízku podporu eurozóny, vláda v Prahe – na rozdiel od svojich partnerov vo Varšave a Budapešti – verejne obhajuje miesto krajiny pri formovaní budúcnosti eurozóny.
„Eurozóna musí zostať čo najkomplexnejšia a diskusia o jej ďalšom prehlbovaní musí byť zahŕňať formát EÚ27,“ povedal Aleš Chmelař , ktorý je štátnym tajomníkom pre európske záležitosti.
„Na diskusiách by mala byť zaručená účasť členov mimo eurozóny a rovnako aj plná transparentnosť a otvorenosť iniciatív,“ povedal a dodal, že Praha navrhuje otvorenie Euroskupiny členom, ktorí nie sú členmi eurozóny, napríklad vo forme udelenia štatútu pozorovateľa krajinám ako je Česká republika.
Českí politici uznávajú, že napriek ich nádeji, že jedného dňa vstúpia do eurozóny, možnosť integrácie sa stáva vzdialenou kvôli domácim náladám .
„Politici majú radosť, keď môžu profitovať z EÚ a dať ruky preč od nepopulárnych prvkov,“ povedal český europoslanec Petr Ježek z ANO 2011, hnutie Andreja Babiša, ktorý má ambície stať sa premiérom vo voľbách 20. – 21. októbra. Zatiaľ čo Ježek sa domnieva, že by Česká republika mala zakotviť na Západe a pripojiť sa k euru, opozícia verejnosti znamená, že vyhliadky sú „mizivé“.
Andrej Babiš viedol v predvolebnej kampani silne euroskeptickú kampaň proti členstvu v eurozóne.
V čase, keď Poľsko, Maďarsko, Česká republika, Bulharsko, Rumunsko a Chorvátsko zápasia s tým, ako reagovať na diskusie o budúcnosti EÚ, Slovensko sa príliš neobáva perspektívy viacrýchlostnej Európy.
Eurozóna „nemôže zostať v stave, v akom je teraz a je jasné, že ak chceme, aby euro zostalo ako naša mena, budeme musieť ísť hlbšie,“ povedal hovorca ministerstva zahraničných vecí SR Peter Susko. Slovensko pristúpilo k eurozóne v roku 2009.
„Prečo by sme nemali nechať ísť rýchlejšie tých, ktorí to chcú? Pre Slovensko je rozhodujúcim princípom, aby sa každý mohol pohybovať rýchlejšie, bez obmedzenia počtu alebo zloženia lídrov procesu, „povedal Susko.
Zdroj: Politico