Jedno arabské príslovie hovorí niečo také, že „opitý človek sa v noci vlámal do vlastného domu a ráno po vytriezvení kričí, že sa mu do domu vlúpali zlodeji“. Tak takí sme, niečo nevedomky zasejeme a potom sa čudujeme čo žneme.
Chceli sme slobodu, ale vo svojej nevedomosti sme si ju vyložili ako ľubovôľu, po 89 roku sme zasiali semeno chaosu pudov, semeno egoizmu a teraz sa čudujeme čo sa to tu deje. Ešteže to postkomunisti udržiavali a ešteže sme tu svojou ľahostajnosťou a neschopnosťou vlastnej iniciatívy vypestovali mafie a ešteže sa tu stala dvojnásobná vražda, lebo čo by sme inak robili?
[sociallocker][/sociallocker]
Koľkože môže mať ten národ, resp. občania uvedomenia, koľko slobody a ľudskosti, keď ho zo „zimného spánku“ zobudia až vraždy? To občanov vzpruží viac ako káva a stane sa to silnou drogou po nejaký čas. Pozrime sa na to, že treba niekoho zabiť, aby ľudia boli odrazu plní iniciatívy, odrazu chcú všetko meniť, ítečkári zadarmo pracujú pre ministerstvo poľnohospodárstva, no bratská láska je tu medzi nami, podobne ako Nemci museli vykynožiť milióny ľudí, kým sa seba uvedomili a skrotli. Iné je, že sa im to preklopilo do opačného extrému – teraz chcú zničiť celú Západnú civilizáciu, lenže s ňou zničia celý svet.
Ale netreba sa desiť, človek sa raz zbadá, však aj USA posiela rakety kade tade už len ako trocha viac exponované selfíčko. Vojny sa aj tak presúvajú na sociálne siete. Amerika podáva správu, že ešte existuje, jej prezident nordickej vizáže svojimi tweetmi núti k sympatiám k Assadovi a k Rusku. Geniálna stratégia, ako uspokojiť svojich voličov, zostať kamarát s národom, ktorý stvorili Vikingovia a aj sa trocha na staré kolená ešte pohrať.
Keď sa nad tým zamyslíme, demokracia určite funguje. Hoci je jasné, že napr. dnešná Sýria je semenom veľmocí, semenom politických mozgov, ktoré reagujú iba na peniaze a tak im srdce nemohlo povedať, že ľudia majú aj nejaké city a to náboženské, vlastenecké, že je tu nejaká mentalita. Nie, na darwinizme odchovaný Západ vie ťahať iba rovné čiary a rozumie len boju o zdroje. Určite nie sú tak blbí, aby to nechápali, ale čo volič?
Máme, čo sme chceli
Všetko čo sa stalo, sme predsa chceli. Americký volič chce lacné palivá a vôbec prosperitu, vláda zabezpeč! Aj Rus chce žiť dobre a ľahko, aj každý iný. My sme chceli bezbrehú slobodu bez hlbšieho pochopenia vecí a tak máme ju. Nevedomí sme spoločnosť doviedli do stavu, kedy sa vraždí a človek, ktorý sa snažil plne využiť a zneužiť zle pochopený liberalizmus, je tejto krajine prezident.
Všetky tie tlaky od mimovládok, tá dobrá vôľa k neomarxizmu, je často len kvetom semena, ktoré sme zasiali po roku 89, je to náš pôvodný názor, že treba sem len pustiť Západ a všetko pôjde samo. Oni nás už len dajú do laty, oni to vedia, však oni sú bohovia. A to ešte tí prozápadní progresivisti povedia, že vôbec nejde o slovanskú submisivitu, pretože však národ je len sociálny konštrukt.
Najväčším dôkazom slovanskosti sú antislovanské, resp. liberálno – progresivistické ideológie. Vystupujú ako prozápadné, ale o anglosaskej mentalite nemajú ani potuchy. Veď je to typicky slovanská vlastnosť kočovať smerom k silnejším, opúšťať svoju krajinu. Nenávidieť Slovensko je tak typicky slovenské!
Každý liberálny progresivista u nás tak strašne rád hovorí, že však štát daj! Niektorí síce tvrdia že štát je zlý, ale kto je účastný na korupcii so štátom, nemá akýmsi magickým spôsobom vinu. Z toho vyplýva, že progresívnemu liberálovi ide len o tú istú a jednu vec o ktorú ide aj totaliťákovi a to je plné brucho. Nie sloboda, ale plné brucho.
Anglosaská mentalita je proste niečo úplne iné, ako jej karikatúra od jej slovanských nadšencov. Je o sebavedomom ja, o zodpovednosti za kraj kde žijem, o osobnej iniciatíve.
Všetko je ako má byť, prírodu a jej zákony neprečúraš. Stane sa nám nejaký extrém, aby sme čosi pochopili, hoci je jasné, že nejakí zadubenci si mechanicky pôjdu za svojim aj po tom, kedy je to už naozaj nebezpečné. Nuž to sú tvrdí ľudia, s hrošou kožou, ktorí sa spamätajú buď veľmi neskoro, alebo aj nikdy.
Život bez poriadku podľa amerických psychológov.
Kam speje život bez pravidiel, možno kam speje nihilizmus asi dosť názorne ukazuje okrem iného aj experiment s krysou u americkej behaviorálnej psychológie. Síce tej psychológii podľa mňa chýba aspekt slobodnej vôle, všetko je to len o akcii a reakcii, no ukazuje tiež určitý výsek reality …
Ale má to aj iný rozmer – ukážku, že ako si podriadiť ľudí, to znamená, že bezmedzný liberalizmus môže v skutočnosti ľudí zotročiť, nie oslobodiť a v histórii sú známe praktiky zlomiť vôľu u ľudí tým, že k nim pristupujeme bez pravidiel – raz týranie a raz odmena bezo zmyslu, chaoticky. Cieľom bolo ukázať – ja som tu pán, odo mňa všetko závisí, nezáleží na tom čo chceš ty.
„Krysu zavreli do klietky a dole cez mriežku ju v pravidelných päť sekundových intervaloch zásobovali elektrošokmi. No dali jej tam tlačítko, ktorým mohla nápor bolesti zastaviť. Samozrejme prv hľadala dlho únikovú cestu, potom náhodne aktivovala vypínač a následne sa naučila stláčať ho približne v päťsekundových intervaloch.
No ale to by neboli vedci, keby nemučili zvieratá dôslednejšie. Časový spínať odobrali a tak sa kryse dostávali elektrošoky chaoticky. Po sklamaní, že spínač nefunguje a po vyčerpaní z hľadania východu si letargicky ľahla do stredu klietky, už ju elektrošoky netrápili, ani nič iné.
Otvorili klietku. Krysa nadšene nevybehla, ako by sa očakávalo, len sa pomaly vykymácala von na dlažbu laboratória. Tu ale americkí vedci prichystali ďalšie prekvapenie – pustili do miestnosti obrovskú, hladnú mačku.
Čo urobila krysa? Neutekala, len letargicky čakala, kým ju tá mačka zožerie …“