„Nemôžem zľahčovať atmosféru, ktorá dnes našu krajinu dusí. Nevraživosť je obrovská. Nedôvera je nevídaná. Pocit nespravodlivého štátu je takmer absolútny.

Aj keby sa ukázal byť motív vraždy dvoch mladých ľudí akýkoľvek, aj keby bol hoci aj nejaký náhodný, veľké množstvo ľudí je presvedčených, že táto tragédia v mnohom odráža všeobecnú slovenskú realitu.“ (Andrej Kiska)

Prezident Andrej Kiska má pravdu. Každý choroboplodný zárodok, každý mikroorganizmus potrebuje k svojmu životu a množeniu vhodné prostredie. A nie len to. Fyzika pozná tzv. „motýlí efekt“, kde napríklad mávnutie krídla nad Tichým oceánom môže vyvolať tornádo v Mexiku. A potom čo dokáže ľudská myseľ, ktorá v konečnom dôsledku hýbe hmotou. Vedec Rupert Sheldrake hovorí o morfických rezonanciách, čo vlastne v podstate dáva za pravdu už Kristovmu, že hrešíme už len myšlienkou. Alebo niekto má myšlienku na vraždu, iný ten skutok vykoná.

Aká atmosféra ovládala túto krajinu, aký druh myšlienok sa tu kumuloval, až vyústil k vražde? Ak sa pozrieme priamo na jeho osobu, teda na osobu prezidenta, ak už ho tu máme, aké myšlienky kumuloval on sám? Z toho, ako sa chcel dostať do  komunistickej strany, ako chcel zarobiť v USA, pričom pre tento cieľ obetoval svoju rodinu, vidno, že ho určite sprevádzali myšlienky ctižiadosti, materiálneho úspechu, konzumu, ak nie rovno chamtivosti. Iste, mal aj záblesky dobra, veď je v nás anjel i diabol, ide len o to,  koho viac živíme. Nuž a spoločník pána prezidenta Kisku tvrdí, že Dobrý anjel bol len marketing k tomu, ako sa dostať  na prezidenta, čiže sa tu objavila aj túžba po sláve, azda i moci.

To bol ale len taký príklad, pretože akési uvoľnenie pudov, smerovanie ku konzumu, a vôbec k postmodernému nihilizmu poznačuje dobu po páde komunizmu vôbec. Nechceli sme ani tak slobodu, len sme slintali po bohatstve Západu. Neuvedomovali sme si, že demokracia nevzniká jej formálnym prijatím, ale musíme k  nej dospieť rozvíjaním morálky a cností. Vôbec sme nepochopili, že bohatstvo Západu, je len vedľajším produktom plnenia si ľudských povinností tamojších ľudí a odráža sa tiež v tej prosperite aj ich morálka a mravy. Chceli sme zmeniť režim, ale nechceli sme zmeniť seba samých.

Áno, v SMERe sú aj gauneri, mamonári, ktorí sa hrajú na sociálnu demokraciu, aby pritiahli hlasy.  Lenže títo gauneri sú v konečnom dôsledku tiež len súčasťou celkovej atmosféry, ktorá vznikala po roku 1989. O akú atmosféru presne ide?

Dostojevskij tvrdieval, že za zločin jedného sú zodpovední mnohí, dokonca všetci. Celá spoločnosť je chorá a zločinec je ako nádor na jej organizme, kde sa vylučujú všetky jej jedy. Arabský básnik Chalíl Džibrán v básni Zločin a trest hovorí:  „A práve tak, ako nemôže list zožltnúť bez tichého vedomia celého stromu,  tak ani ten kto pácha zlo, nemôže páchať zlé činy bez skrytej vôle vás všetkých.“

Darmo mávajú libertariáni heslo „moja sloboda končí tam kde začína sloboda iného“,  ak je veľmi ťažké určiť čo je ešte moje, a čo už tvoje a ak sa neberie do úvahy duševný a duchovný svet, to čo máme v hlave, ale len vonkajšok, povrch, hmota. V duši sa predsa smú pestovať myšlienky na vraždy a zvrátenosti všelijakého druhu, ak neporušujem zákon, všetko je dovolené.

A kým po revolúcii ešte nejaké obdobie pretrvával legitímny priestor pre slobodu v duchovnom vyžití sa, postupne sme sa dostali k tomu, že rovno od elít, ich médii a z mimovládok idú hlasy, ktoré priam kriminalizujú akékoľvek duchovno. Že „šarlatáni“ otvárajú cestu fašizmu,  a podobné nezmysli. Človek odrazu mal dojem, že sa vrátil pred rok 89. K tomu dojmu sa pridali ďalšie skutočnosti ako snaha o radikálnu zmenu spoločnosti, ktorá veľmi pripomína snahy marxistov za boľševizmu o totálne odtrhnutie sa od minulosti, ktorú reprezentujú tradície, či tzv. klasické hodnoty.

Odrazu sme sa zobudili do sveta, kde nám prekladajú jedinú realitu a to tú materiálnu a jediný zmysel života, ktorý sa  ukrýva v konzume, či v ukájaní si najnižších pudov. Odrazu sa hlavné spoločenské témy točia okolo sexuality, ale i čím efektívnejšej výroby, na ktorú ale treba zobrať pracovné sily zďaleka. Človek sa stáva číslom ako pracovná sila pre hedonizmus, stáva sa otrokom.

V mainstreamových médiách sa dozvedáme, že slobodná vôľa neexistuje (autor dostal ocenenie), že zločinec nemôže za svoj zločin a že homosexuálni rodičia sú lepší ako hetero. Veriaci sú ľudia s nízkym IQ a politici liberalizmu chvália zákon džungle, pričom jeden sa nechá počuť, že každý by mal mať šancu zarobiť toľko, aby raz nemusel už nič robiť. Dnes sa úplne vážne tvrdí, že ego je hnacím motorom pokroku, čo je napľutie do tváre autorom véd, ktorých autorstvo sa pripisuje Indoeurópanom, čiže predkom oných (teraz) bezchrbtových.

Žijeme v dobe a v krajine, kde teológovia tvrdia, že nás spasia jedine peniaze, a  médiám nevadí ich nízkosť vo verbálnom prejave, čiže vulgarita, ktorou sa prejavuje ich duch a za ktorou sa ukrýva agresivita, pretože pre tieto média je cieľovou skupinou morálna lúza. Oni snívajú o takej spoločnosti, na ktorú mal Vladimír Solovjov názor, že ju môže budovať jedine Antikrist. Na ilúzii hmoty, na pudoch, na Matrixe …

Materializmus

Podľa istého etikoterapeuta odpísať nejakého človeka tak, že s ním nekomunikujete, sa v postate rovná vražde. A ono to tak je, že keďže doba neakceptuje násilie, tobôž nie vraždu, ľudia zabíjajú aspoň symbolicky – zabijú človeka virtuálne.

Áno, pán prezident, je jedno aký bol motív … Ale ak je to určite jedno, tak ruku vraha viedli práve tieto nízke pudy, egoizmus, túžba po peniazoch, moci, po konzume. Veď to určite poznáte.

Ale aby som sa toľko neobúval len do prezidenta …

Dosť, že ľudia majú sklon k pôžitkárstvu, k egoizmu, zvykli si na to, že ich kadekto chce ožobráčiť  a ešte im elity navrávajú, že to je dobré, buďte akí ste a ešte to umocnite, alebo dajte tomu sofistikovanejšiu formu. Veď zákon džungle je v poriadku, ideály sú pre sprostých a vy predsa sprostí nie ste …

Nepáči sa vám dvojnásobná  vražda? Nepozerám už dlhšie TV, ale nedávno niekto čítal z televízneho programu, aby ilustroval našu úžasnú Západnú kultúru a takmer každý film či seriál bol o krvi. Deti a mládež hráva krvavé virtuálne hry, však príprava na dospelosť.

Nepáči sa vám korupcia na úrovni vlády? Tak prečo dokelu sa hovorí, že medicínu v KE bez úplatkov nevyštudujete, prečo sa  kradne už od komunálnej úrovne, prečo je protekcia a rodinkárstvo všade, prečo si priplatíte niečo len preto, aby ste mali značku a vyrába to niekto, kto je vykorisťovaný a onedlho možno zomrie?

Chcete vymoženosti Západu, ale nepozeráte na to, že za akú cenu. Dotujeme kapitalistov z vašich vreciek, však chcete lacné BMW, chcete lacné výrobky, teda lacné uhľovodíky a to vám zabezpečia státisíce mŕtvych vo vojnách, ktoré sú tu všade navôkol.

A to všetko preto, lebo nerozvíjate cnosti, ale pudy, že sme sa sústredili na chamtivosť. Toto je tá atmosféra a nech sa každý pozrie do zrkadla a opýta sa: “ rozvíjal som ego, a chamtivosť, alebo cnosti?“ Lebo ak to prvé, tak ty si bol jedným z tých, ktorí držali vrahovi ruku …..

Cesta ale nie je nie je ďalšia agresivita pestovaná voči iným, ale práca na sebe – pokánie. Nie ostentatívne na námestiach, aby ma ľudia videli, ale v tichosti svojej izby a svojho vnútra. Zmeň seba, zmeníš svet.