Pred 25 rokmi Gruzínsko zrušilo ústavu z roku 1978, kde bola kodifikovaná autonómia Abcházska. V reakcii na to Abcházsko obnovilo ústavu z roku 1925, ktorá nebola uznaná Gruzínskom. 14. augusta 1992 gruzínske jednotky vstúpili do Abcházska. Začala vojna.

V auguste 1992 gruzínske jednotky vstúpili do Abcházska, obsadila okresy Gali, Očamčyra a Gulrypš. Armáda došla až na východné predmestie Suchumi, kde vypukli strety s abcházskymi silami.

Na druhý deň Gruzínsko vysadilo výsadkarov v okolí mesta Gagra a získalo kontrolu nad rusko-abcházskou hranicou.

Kvôli evakuácii ruských občanov a na ochranu kritických zariadení v Abcházsku Rusko vyslalo 10. samostatný paradesantný pluk. Od začiatku konfliktu boli ruské jednotky rozmiestnené v Abcházsku vystavené neustálym útokom zo strany gruzínskych síl.

Krátko po začiatku vojny medzi Gruzínskom a Abcházskom Konfederácia horských národov Kaukazu sa dohodla na vyslaní dobrovoľníkov zo severného Kaukazu na pomoc Abcházsku. Severokaukazské oddiely hrali dôležitú úlohu pri víťazstve Abcházska nad Gruzínskom (Gruzínsko, Arménsko a Azerbajdžan tvoria dokopy skupinu južného Kaukazu)

18.augusta gruzínska vojská obsadili Suchumi a 19. augusta Gagru. Od 30. augusta do 1. septembra 1992 Gruzínsko vykonalo v Abcházsku útočné operácie.

Gruzínsko na začiatku konfliktu disponovalo 8 lietadlami SU-25 vyrobených v tbiliskom závode. Kvôli silnej protivzdušnej obrane Abcházsko prišlo o polovicu vzdušnej flotily počas prvých týždňov konfliktu.

V septembri zahájili gruzínski vojaci blokáda abcházskeho mesta Tkuarčal.

Ruský prezident Boris Jeľcin sa niekoľkokrát snažil v septembri o sprostredkovanie prímeria. Ani jeden pokus nebol úspešný, každé prímerie bolo porušené ešte počas dňa, keď malo začať platiť.

16.septembra 1992 predsedníctvo Najvyššej rady Abcházska prijalo dekrét „O ozbrojenej agresii vojsk gruzínskej štátnej rady proti Abcházsku“ a „O genocíde abcházskeho národa“

1.-6. októbra začala abcházska armáda protiútok a oslobodila mesto Leselidze (teraz Gečripš) a Gantiadi (teraz Candripš) a získala kontrolu nad časťou rusko-abcházskej hranice.

11.októbra vzniklo abcházske Ministerstvo obrany.

14.decembra 1992 Gruzínsko zostrelilo ruský vrtuľník Mi-8, ktorý evakuoval obyvateľov mesta Tkuarčal. Zahynula posádka a 60 pasažierov.

05.01.1993 Abcházsko zahájilo útočné operácie na Gumistinskom fronte. Prvosledové jednotky dosiahli okolie Suchumi

16. marca 1993 v rámci protiútoku abcházske sily prekročili rieku Gumistu a dobyli strategické výšiny v blízkosti Suchumi, ale po dvoch dňoch ustúpili na svoje predchádzajúce pozície.

02.júna 1993 Rusko začalo rozsiahlu akciu na poskytovanie humanitárnej pomoci pre mesto Tkuarčal a evakuáciu jeho obyvateľov

Od 2. do 15. júla 1993 počas útoku abcházskej armády boli oslobodené mestá Kamany, Achalšeni, obec Guma a Šroma. Abcházci získali kontrolu nad diaľnicou Šroma-Suchumi.

Po viac ako roku bojov, 16.-30. septembra 1993 počas bitky o Suchumi Abcházsko získalo kontrolu nad mestom.

14.mája 1994 za sprostredkovanie Ruska bola v Moskve podpísaná dohoda o zastavení paľby a oddelenia síl. Podľa nej medzi Abcházskom a Gruzínskom sa vytvorila bezpečnostná zóna 12 kilometrov, v ktorej sú dovolené iba osobné zbrane policajtov a zóna s obmedzením zbraní, kde by nemala byť ťažká vojenská technika.

Dňa 26. júna 1994 do konfliktnej zóny vstúpili mierové sily Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ – organizácia krajín bývalého Sovietskeho zväzu)

Počas vojny každá strana stratila asi 4000 ľudí. Straty ekonomiky Abcházska predstavovali 10,7 miliardy amerických dolárov. Asi 250 tisíc Gruzíncov bolo nútených ujsť z Abcházska.

Zdroj: infografika Kommersant