Sto rokov po boľševickej revolúcii nový komunistický puč nezačína výstrelom z Aurory a útokom na Zimný palác, ale feministickou a neomarxistickou inkluzívnou guľkou priamo do hláv detí a útokom na náš francúzsky jazyk. Nová boľševická revolúcia je revolúciou a pomstou pseudomenšín na našich dejinách.
Vo Francúzsku v poslednej dobe zúri vášnivá debata o rodovo vyváženejšej forme jazyka. Iniciátori zmien si želajú, aby v texte bola pri slovách s mužským rodom zároveň používaná aj jeho ženská koncovka.
Odporcovia novôt hovoria o intelektuálnom terorizmu a smrteľnej hrozbe pre francúzsky jazyk. „Čitateľ.ky žerú vzrušujúce romány a novely,“ uviedla agentúra príklad novotvaru. A pýta sa, či bude 275 miliónov užívateľov francúzskeho jazyka vo svete nútených si privyknúť na novú formu „rovnostárskej morzeovky“.
A to v čase, keď sa spoločnosť potýka už tak so stále sa zhoršujúcou pravopisnou úrovňou mládeže. Polemika vypukla na pozadí riešenie otázky obťažovania a sexuálneho zneužívania žien, ktorú rozpútala v USA aféra okolo filmového producenta Harveya Weinsteina. A niektoré feministické skupiny chcú využiť túto zdvihnutú vlnu, aby presadzovali svoje požiadavky.
Kým feminizácia názvov povolania je v priebehu posledných rokov už v plnom prúde, otázka získala nový rozmer s takzvaným inkluzívnym textom, ktorý sa rieši od septembrového začiatku školského roka.
Vtedy denník Le Figaro informoval o učebnici základnej školy, v ktorej boli podstatné mená písaná zároveň v oboch rodoch, napríklad poľnohospodár.kyňa, remeselník.čka alebo obchodník.čka.
Na pokus o reformu presadzovanú feministickými kruhmi, ktorú prevzali ľavicové aktivistické zväzy a spolky, sa zniesla ostrá kritika. Jedná sa o „agresiu syntaxu rovnostárstvom“, reagoval napríklad filozof Raphael Enthovenom, ktorý odsúdil „vymývanie mozgov“ hodné románu 1984 Georgea Orwella.
O „intelektuálnom terorizme“ napísala tiež spisovateľka a „racionálna“ feministka Peggy Sastreová. Ozvala sa aj Francúzska akadémia, ktorá varovala pred hrozbou nečitateľnosti textu a zmenu označila za smrteľné nebezpečenstvo pre francúzsky jazyk. Inštitúcia, ktorú založil kardinál Richelieu v roku 1635, tiež varovala, že by to len prispelo k ďalšiemu úpadku záujmu o francúzštinu.
Zástancovia zmien sa obhajujú, že jazyk bol v minulých storočiach svojvoľne „maskulinizovaný“.
Skupina 314 učiteľov základných a stredných škôl v týždni dokonca vydala vyhlásenie, že prestane vyučovať gramatiku spôsobom, v ktorom „mužský rod víťazí nad ženským“. Iniciátori tiež požadujú, aby sa prídavné meno viazalo na najbližšiie spoločné podstatné meno, a nie na to v mužskom rode.
Namiesto „kocúri a mačky sú roztomilí“ by sa tak malo podľa nich písať „kocúri a mačky sú roztomilé“. Predsedníčka združenia pre výučbu francúzštiny Viviane Youxová „prevratné zmeny“ víta, pretože majú za cieľ i „zmenu mentality“.
Podľa Raphaela Haddad z komunikačnej agentúry Mots-Clés, ktorá v roku 2016 zverejnila súhrnnú príručku o inkluzívnom texte, umožňuje táto debata „masívne prijatie feminizácie názvov remesiel a ďalších povolaní“. „Pred desiatimi rokmi bola kritika ohľadom veľvyslankýň, prefektiek … revolúcia je v plnom prúde,“ povedal AFP.
Podľa Enthovena by sa ale jazyku mal nechať prirodzený vývoj v čase, ako doteraz. Terajšie úsilie považuje za snahu o vnucovanie sa väčšine.
Podľa kanadského sociológa Mathieua Bocka-Côtého ide o tlak „politickej korektnosti“. Jazyk sa podľa neho stáva bojiskom, kde sa menšiny „mstia na dejinách„. „Znepokojenie nad opakovanými útokmi na francúzsky jazyk“ netají ani francúzsky minister školstva Jean-Michel Blanquer, podľa ktorého by francúzština nemala zneužívať k bojom, hoci dôvody môžu vyzerať akokoľvek legitímne.