Pred sto rokmi v Ruskom impériu skončila 300-ročná éra cárskeho rodu Romanovcov. Posledným cárom bol Mikuláš II. Februárová revolúcia v roku 1917 viedla k zvrhnutiu samoderžavia, čo je ruský pojem pre cársku absolutistickú samovládu. Vznikla Dočasná vláda, ktorá sústredila vo svojich rukách všetku zákonodarnú a výkonnú moc v Rusku. Revolučné udalosti sa odohrávali od konca februára do začiatku marca 1917, podľa Juliánskeho kalendára, ktorý bol v tom čase platný v Rusku.
[sociallocker][/sociallocker]
Rusko bolo absolutistickou monarchiou do roku 1905. Po revolúcii v roku 1905, cár Mikuláš II zriadil 6. augusta 1905 Štátnu dumu (parlament). Najprv ako poradný a neskôr ako zákonodarný orgán. Revolúcia sa začala začiatkom januára v Petrohrade, dnešnom Sankt Petersburgu. Štrajk prerástol do pokojného pochodu k Zimnému palácu. Tento deň sa do histórie Ruska zapísal slovami Krvavá nedeľa.
PREDPOKLADY
Predpokladom Februárovej revolúcie 1917 v Rusku bola nespokojnosť mnohých skupín mocných v krajine s tým, že krajinu v podstate riadil alkoholik a samozvaný liečiteľ Grigorij Rasputin, spolu s cárovnou Alexandrou Fiodorovnou. Rasputin jej pomáhal liečiť syna, ktorý trpel hemofíliou. Vďaka Rasputinovi padala autorita cára a vytvorila sa voči nemu opozícia nielen v parlamente, armáde, ale aj medzi priamymi príbuznými cára Nikolaja II.
Grigorija Rasputina zavraždili v noci zo 16. na 17. decembra roku 1916 knieža Felix Felixovič Jusupov, poslanec Štátnej dumy Vladimír Mitrofanovič Puriškievič, veľké knieža Dmitrij Pavlovič bratranec Nikolaja II, dôstojník britskej rozviedky SIS (Secret Intelligence Service) Oswald Theodore Rayner počas 1. svetovej vojny. Samozrejme to nie sú jediné príčiny udalostí vo februári a októbri 1917 pred sto rokmi v Rusku.
Veľké knieža Dmitrij Pavlovič neskôr 29. apríla 1917 z perzského mesta Isfahán napísal svojmu otcovi Pavlovi Alexandrovičovi: „Nakoniec posledným aktom môjho pobytu v Petro (hrade) bolo úplne uvedomelá a premyslená účasť v zabití Rasputina – ako posledná možnosť ako dať panovníkovi možnosť otvorene zmeniť kurz a nebrať na seba zodpovednosť za odstránenie tohto človeka. (Alex by mu to nedovolila urobiť.)„. Cár nezmenil kurz a preto prišla revolúcia. Zmenila spoločenské zriadenie v Rusku z monarchie na republiku.
Februárová revolúcia sa začala ako náhodný protest ľudových más. Jej úspechu napomohla veľká politická kríza v mocenských elitách, ale aj veľká nespokojnosť liberálnych kruhov buržoázie samozvaneckou politikou cára, aj neúspechmi ruskej armády na frontoch 1. svetovej vojny.
RUBIKON
Poddôstojník Timofej Kerpičnikov, prezývaný Rozbijhubu, zorganizuje medzi vojakmi vzburu. V noci sa modlia pred ikonou, že nikdy nebudú strieľať do ľudí. Prišiel bod, ktorým sa zmení história. Tento deň je 27. február 1917.
Vedľa Alexandrijskeho imperátorskeho divadla v Jekaterinskej záhrade zatúlaná guľka 27. februára 1917 guľka zabije študenta. Predstavenie zrušia. Prichádza všeobecný štrajk. Prechádza do ozbrojeného povstania. Armáda prechádza sa stranu povstalcov. Cárska vláda nie je schopná reagovať. Niekoľko plukov, ktoré majú prísť z frontu potlačiť povstanie sa nemôžu prebojovať do mesta.
Vzniká dočasná vláda, ktorú vedie knieža Georgij Ľvov, potomok kniežacieho rodu Rurikovcov. Jeho vláda je spojená s organizáciami, ktoré založila buržoázia počas 1. svetovej vojny. Sú to Celoruský zemský zväz, Mestský zväz, Ústredný vojensko-priemyselný výbor a iné. Dočasná vláda v svojej Deklarácii vyhlásila amnestiu politickým väzňom, občianske slobody a reformu miestnej samosprávy.
CÁROV EPILÓG
O tri už neexistuje Alexandrijské imperátorské divadlo. Jednoducho preto, lebo impérium neexistuje. Posledným darčekom cára je pozlátená tabatierka s diamantovou dvojhlavou orlicou hercovi, ktorý stvárnil hlavnú úlohu hráča v hre Maškaráda. Hazardný hráč sa na konci hry Michaila Lermontova zblázni. Tri dni po premiére sa zblázni aj cár. Mikuláš II sa zriekne sa trónu svojím menom, ale aj menom svojich nástupcov. V Rusku už nikto nikdy nemôže obnoviť monarchiu. Tak sa v Rusku skončila história monarchie. Začalo sa budovať liberálno-demokratické Rusko.
Na ruských veľkonočných pohľadniciach z roku 1917 je robotník, roľník a vojak. Sú na nej dve heslá. Kristus ožil! a Nech žije republika!
KONTRAREVOLÚCIA
Významným politikom, ktorý bol najprv členom Dočasnej vlády a neskôr aj jej premiérom Alexander Fiodorovič Kerenský v kanadskom rozhlase povedal v roku, že Rusko bolo pred rokom na vrchole kultúrneho, ekonomického a politického rozvoja. Dočasná vláda musela viesť vojnu a ako poznamenáva Alexander Kerenský, chcela aby sa 1. Svetová vojna skončila demokratickým mierom. V tom sa zhodovali jej ciele s názorom amerického prezidenta Woodrow Wilsona. Kerenský tvrdí, že v samotnom Nemecku existovalo spojenie s radikálnymi imperialistami ako veliteľom nemeckej armády generálom Erichom Ludendorffom a radikálnymi ľavičiarmi ako Vladimír lijič Uľjanov (Lenin) a Lev Bronštejn (Trockij).
Vďaka nemeckému generálnemu štábu sa členovia radikálnych politických strán mohli vrátiť do Ruska špeciálnym vlakom. Existujú aj dôkazy, že stranu boľševikov financovalo Nemecko. Nemci vyvážali prezervatívy a peniaze sa presúvali bo bánk vo Švédsku. Niečo o tom vedeli aj britskí colníci. Keď sa Lev Trockij vracal z USA cez Veľkú Britániu do Ruska, našli u neho 10 000 USD. Keď to Dočasná vláda zistila, chcela Lenina zavrieť do väzenia za vlastizradu. Preto sa istý čas skrýval vo Fínsku. Ako poznamenáva Alexander Kerenský, vnútropolitický boj sa rozvíjal v trojuholníku Dočasná vláda a ľud, Lenin a Nemecko, generál Lavr Kornilov so štátmi dohody, teda so Spojeným kráľovstvom (Veľká Británia) a Francúzskom.
PREVRAT
Približovala sa Veľká októbrová socialistická revolúcia (bola podľa starého kalendára o bola 25. októbra a podľa nového 7. novembra 1917). Tento ozbrojený prevrat Zvrhol dočasnú vládu. Niekoľko dní pred prevratom, podľa bývalého premiéra Alexandra Kerenského Rusko dostalo od Rakúsko-Uhorska cez Švédsko návrh uzavrieť separátny mier bez Nemecka. Vedel to aj Lenin. Preto 24. októbra Lenin napísal, že treba urobiť prevrat, lebo neskôr to nebude možné. Bolo to aj preto, lebo 3. novembra 1917 sa mali v Londýne uskutočniť konzultácie vojenských a diplomatov Dohody. Winston Churchill neskôr napísal, že boľševici vytrhli z rúk ruského ľudu víťazstvo, ktoré bolo už isté.
Generál Kornilov dal 24. októbra 1917 príkaz jeho podporujúcim dôstojníkom, aby nikto neodporoval boľševikom. V noci pred prevratom už polovica dôstojníkov generálneho štábu Dočasnej vlády podporovala boľševikov. Čo sa stalo?
Odohrala sa Októbrová revolúcia, alebo boľševická revolúcia, červený október; v Sovietskom zväze sa používal názov Veľká októbrová socialistická revolúcia. Bol to ozbrojený prevrat v Rusku, ktorý sa odohral 7. novembra 1917, 25. októbra podľa juliánskeho kalendára, ktorý vtedy v Rusku platil. Bola to kontrarevolúcia, ktorá znamenala koniec demokratického Ruska. Boľševici obsadili Zimný palác. Nebolo to tak ako je to vo filme Sergeja Ejzenštejna. Útok vojakov zobrazených vo filme pri útoku na Zimný palác je veľký fake. Vojaci nemuseli vylomiť bránu. Palác strážila ženská rota.
Boľševici umožnili voľby do Ústavodarného zhromaždenia, ktorých sa zúčastnilo 48,4 milióna oprávnených voličov. Najviac 39,5 % hlasov získali eseri, ktorí zvíťazili hlavne vďaka podpore na vidieku. 22,5 % hlasov získali boľševici, 4,5 % kadeti a 3,2 % menševici. Prvé a posledné zasadnutie nového parlamentu bolo 5. Januára 1918. Boľševici však parlament viac nepotrebovali. Vládu v plnom rozsahu prevzali Soviety robotníkov a vojakov.
Nové spoločenské zriadenie sa snažilo poprieť všetko čo má niečo spoločné s demokraciou a snažila sa vytvoriť nového človeka. Vznikol homo sovieticus, človek sovietsky.
Termín homo sovieticus pochádza z pokusov boľševikov vytvoriť nový sociálny systém s novým typom ľudí oddaných myšlienke komunizmu. Zakladatelia sovietskeho systému nie raz podčiarkovali, že pre vytvorenie komunizmu, je potrebné vytvorenie „nového človeka“. Spisovateľ Maxim Gorkij napísal, že „boľševici na čele s Leninom robia najbrutálnejší vedecký pokus so živým telom Ruska, ruského ľudu, ruského proletariátu… cieľom „pokusu“ je prerobenie živého ľudského materiálu. Slovo homo sovieticus po prvý raz použil pravoslávny filozof Sergej Bulgakov v knihe „Na hostine bohov“. Pojem použil vo vzťahu k revolučným vojakom a námorníkom. Pojem popularizoval jeden z najlepších ruských logikov a sociológov, disident Alexander Zinoviev v roku 1982 rovnomennej knihe. Leonid Iľjič Brežnev ho posadil do lietadla smerujúceho do Mníchova a počas letu ho zbavil sovietskeho občianstva.
Veľká októbrová socialistická revolúcia mala aj pozitívny dopad na kapitalistické krajiny, najmä na zamestnancov. Mnohé liberálne demokracie museli zlepšiť sociálnu politiku, zaviesť bezplatné školstvo a zdravotníctvo. Októbrová revolúcia viedla k porážke cárskych a demokratických síl v Rusku a následne k občianskej vojne. V roku 1922 bol na bývalom území Ruského impéria vyhlásený Sovietsky zväz.