Ján Čarnogurský, v rámci diskusie na pôde Inštitútu ASA (analýzy, stratégie, alternatívy) pod názvom Čo znamená dnes Revolúcia 1917 v Rusku? povedal, že v Rusku bola len jedna revolúcia. Priklonil sa tak k oficiálnemu výkladu sovietskej historiografie, ktorá považuje Februárovú revolúciu a Októbrovú označovaná v Sovietskom zväze ako Veľká októbrová socialistická revolúcia, za jednu revolúciu. Analógiou môže byť podľa neho výklad Veľká Francúzska revolúcia.
[sociallocker][/sociallocker]
Ján Čarnogurský povedal, že revolúcia sa uskutočnila vďaka reformám premiéra ruskej cárskej vlády Pjotra Stolypina v rokoch 1906 až 1911. Druhým faktorom bola Prvá svetová vojna v rokoch 1914 – 1918.
Rusko bolo v rokoch 1900 až 1914 úspešnou krajinou. Ekonomický rast bol ročne od 8 do 10% HDP (hrubého domáceho produktu), čo je súčet hodnoty za rok vyrobených tovarov a služieb. Poľnohospodárstvo malo v Rusku na HDP približne polovičný podiel [počet obyvateľov pracujúcich v poľnohospodárstve dosahoval pred vojnou 85% – pozn.edit.].
Revolúcia 1917
Niektorí historici v Rusku považujú za príčinu revolúcie vojnu, nedostatok potravín a palív.
Myšlienka agrárnej reformy je spojená s činnosťou prvých troch schôdzok Štátnej dumy a nepokojmi medzi roľníkmi v rokoch 1905 až 1907. Základnou myšlienkou agrárnej reformy bolo odovzdanie pôdy, ktorú mali roľníci združení do kolektívov známych ako „občšiny“ (spoločenstvá), ako kolektívneho vlastníka, pridelenú pôdu do individuálneho vlastníctva. Kvôli reforme vznikla Roľnícka pozemková banka. Tá poskytovala úvery na to, aby si roľníci mohli kúpiť pôdu.
Ruská sociálno-demokratická strana boľševikov (VKP(b)), ktorá viedla Veľkú októbrovú revolúciu, prišla s heslom Pôdu roľníkom, závody robotníkom. To sú myšlienky kapitalizmu. Pôda roľníkom znamená súkromné vlastníctvo, podniky zamestnancom treba preložiť ako akciová spoločnosť, ktorá patrí zamestnancom. V roku 1927 na základe rozhodnutia XV. zjazdu VKP(b) sa rozhodlo o kolektivizácii. Tým sa individuálni roľníci premenili na verejné kolektívne hospodárske jednotky. To umožnilo prelievanie finančných prostriedkov z agrárneho sektora ekonomiky do priemyslu.
Prieskumy ukazujú nezáujem Rusov
Dnes revolúcia v Rusku pre súčasných obyvateľov neznamená nič. Ruská verejná mienka sa už skoro vôbec nezaujíma o socializmus a už vôbec nie o VOSR.
Podľa slov Leva Gudkova, riaditeľa jediného ruského nezávislého centra pre výskum verejnej mienky Levada centrum, sa o VOSR sa zaujíma od 10 % do 13% ruského obyvateľstva. Hlavné postavy revolúcie sa postupne vytláčajú z verejnej mienky a nahrádzajú ich iné. Dnes sa idealizuje cár Mikuláš II, jeho premiér Pjotr Solypin, či Josif Stalin.
Lev Gudkov tvrdí, že z verejnej mienky sa vytlačil „význam februárovej revolúcie a spoločenská eufória, ktorá bola v marci až júni 1917.“ V dôsledku udalostí vo februári, ruský cár Mikuláš II sa 1. marca 1917 vzdal trónu. Prišlo obdobie republiky. „Dnešní verejní činitelia hovoria, že tieto udalosti nemali význam. Je to, také isté hodnotenie ako za čias Sovietskeho zväzu.“
Leonid Parfjomov, ruský novinár, ktorý sa venuje historickým témam hovorí: „V Rusku dodnes neexistuje celonárodný, či spoločenský konsenzus o tom, aký by sme mali mať vzťah k sovietskemu obdobiu histórie. Čím bol vlastne Zväz sovietskych socialistický republík? O chvíľu bude sto rokov októbrovej revolúcie… Nikto nevie ako ho oslavovať!?“