Jedna zo svetových veľmocí padla. Bez toho si to niekto poriadne všimol. A síce tá siedma – tlač a televízia, médiá.
Donedávna platilo, že kto sa znemožnil pred novinármi, skončil. Médiá mali takú váhu, že dokázali niekoho „urobiť„, alebo „odpísať„. To predpokladalo Spoločnú informačnú platformu (tvorenú niekoľkými etablovanými denníkmi, časopismi, rozhlasovými a televíznymi kanálmi a ich internetovými klony), ktorú akceptovala prevažná väčšina spoločnosti.
[sociallocker][/sociallocker]
Predpokladalo to tiež existenciu istých pravidiel (novinárskej etiky, profesijných štandardov), na ktorých sa tieto médiá zhodli a rešpektovali ich aj napriek vzájomnej konkurencii a nevraživosti. Tzn. keď CNN prišla s nejakou správou overenou nezávislými zdrojmi, nebol problém ani pre Fox News ju prebrať ako fakt a ďalej na nej stavať svoje komentáre, apod. Overená správa z TV Nova bola akceptovaná aj MF Dnes a naopak. Tým sa stala súčasťou jednotného mediálneho prostredia .
Pri pohľade, ako ľahko, drzo a vulgárne môže Tomio Okamura poslať do hája redaktorov ČT či Hospodárskych novín (tj. gigantov včerajšieho mediálneho priestoru), bez toho aby sa to dotklo jeho preferencií, je jasné, že tento jednotný priestor už neexistuje a jeho niekdajší veľkí hráči už nemajú predchádzajúcu moc. Česká televízia už nemá moc akokoľvek ovplyvniť nielen Okamurove, ale aj väčšinu Babišových či Zemanových voličov a toho nie je schopné akékoľvek médium. Platí to aj v opačnom smere. Ani Parlamentné listy neovplyvnia Drahošových voličov.
Rozpadla sa aj neformálna akceptácia profesijných pravidiel žurnalistiky a objektívnych správ – klasické media nepovažujú tie „alternatívne“ za rovnocenných partnerov, ale za propagandistických tvorcov fake-news, klamstiev. Tie alternatívne zas ospravedlňujú svoju existenciu tým, že ony jediné produkujú „pravdu„, pretože tá klasická je údajne zdrojom propagandy a lži. Nech už stojíme na ktorejkoľvek strane barikády, jediným zdieľaným faktom je fakt, že sa nezhodneme na tom, čo faktom je. Inými slovami nezhodneme sa na tom, čo je pravda a čo lož. Čo je fašizmus, čo je marxizmus, čo je vlastenectvo, čo je demokracia, čo je diktatúra, čo je biele, čo je čierne.
Čo v tak masívnej podobe nebývalo, predtým jednotný kontinent zdieľanej pravdy (ktorému vládla tlač ako siedma veľmoc) sa rozpadol na izolované ostrovy s malými lokálnymi mediálnymi Warlordami, ktorých už nezastrešuje nikto so spoločným jazykom alebo zdieľaným kódexom. Okamura si môže dovoliť sa redaktorke ČT vysmiať, pretože jeho voliči už ČT rovnako neberú vážne, môže si dovoliť ju ponížiť, pribuchnúť jej dvere pred nosom, čokoľvek, pretože aj ČT sa fakticky stala lídrom len svojho mediálneho ostrova. A to nie toho Okamurovho. Babiš si môže ako kolovrátok mlieť svoju mantru o „sprisahaní na jeho osobu“ a „komplot„, bez toho, aby akýkoľvek dôkaz mal vplyv na jeho popularitu. Na jeho „ostrov“ fakty z iného „ostrova“ vplyv nemajú, nehovorí ani rovnakým komunikačným jazykom, to, čo inde znamená „pravdu“ je u neho preložené ako „lož„. A naopak.
To isté si napokon môže dovoliť Trump s predtým dominantnými médiami typu CNN, NYT, WP, … a takto by sme mohli menovať jednu krajinu za druhou.
Siedma veľmoc padla, jednotliví Warlordi bojujú len o rozšírenie svojich izolovaných ostrovov. A kto má dostatok sily, môže si kedykoľvek založiť svoj vlastný. S vlastnými pravidlami a originálnym výkladom, čo je pravda a čo lož.
Kedy a čo opäť dokáže tieto ostrovy zjednotiť do kontinentu nového konsenzu na základných pravdách, je zatiaľ v nedohľadne.
Zdroj: Facebook