Prišiel nám do mailu názor na druhé kolo prezidentských volieb. Keďže sme Slobodný výber, každý má právo svoje názory zverejniť, aj keď sa nám nemusia páčiť, či dokonca budú opozitné tým, ktoré sami zverejňujeme. Mimochodom je to aj výzva pre slniečkárov – zverejníme akýkoľvek text, ktorý neporušuje zákon.
Na hodnotenie kandidátov máme iný pohľad, ale kto sme, aby sme si nárokovali právo na jediný „správny“ názor? Nakoniec, rozhodnú sa voliči sami.
[sociallocker][/sociallocker]
Emil Hodál z pravdepodobne elitného gymnázia C.S. Lewisa v Bratislave sa zo dňa na deň stal slávnym a ja dúfam, že aj ešte dlho slávnym ostane.
Stav veci
Mladý hrdina oslovil verejne členov akejsi “tejto skupiny”. Aká skupina to je síce priamo neuvádza, ale asi má na mysli skupinu porazených v prvom kole prezidentských volieb. Skúste posúdiť sami: Členovia “tejto skupiny” ‘nič nevedia, sú neúspešní a za svoje smutné životy vinia Ameriku, EÚ, (((mimovládky))), práve tých, ktorí sa ich životy snažia zlepšovať ’. Členovia tejto skupiny ‘žijú v dierach, obliekajú sa ako opice a živia sa vecami ktoré oni, bohatí, dávajú prasatám’. A východisko pre túto skupinu by bolo keby ‘… sa radšej zabili aby ich hlúpe deti nemuseli robiť hanbu slušným a vzdelaným ľuďom’. K tejto charakteristike mladý hrdina ešte dodáva niečo o sebe – “Vďaka Sorosovi a Denníku N” má jeho rodina “super život” a radí osloveným, aby sa teda a oni zamestnali v mimovládkach.
Toto je jeho text na facebooku napísaný v skupine “Slovenský národ, spamätaj sa!”
Druhý Emilov text, napísaný v skupine “Volíme pronárodných kandidátov za prezidenta” potom predpovedá, čo sa s členmi tejto skupiny bude diať, lebo Čaputová už podľa neho vyhrala “… a prvé čo spraví je, že zatočí s opicami a antisemitami”. Údajne majú členov tejto skupiny označených a “… budete prvý, ktorých budeme strieľať. ”
Tá tvrdka “prvý” v plurále naznačuje že alebo nie je gymnázium C.S. Lewisa v Bratislave príliš elitné, aspoň čo sa týka odbornej úrovne, alebo mladý Emil Hodál je Maďar navštevujúci školu ktorá zjavne považuje slovenskú gramatiku historicky iba za jav dočasný. Tú druhú možnosť naznačujú aj posledné vety jeho textu “Nech žije EÚ! Nech žije Zuzana! Nech skape slovenská štátnosť aj samostatnosť!”
Sotva by sa asi dali trefnejšie popísať názory Čaputovej voličov, ako to dokázal tento mladý bratislavský, budapeštiansky, bruselský, alebo washingtonský hrdina.
Slováci pred voľbami, Čaputovci už po voľbách
Keby bol Čaputovej protikandidát Maroš Šefčovič schopný, tak kópie týchto textov by boli za pár dní vylepené na každom rohu po celom Slovensku, aby voliči videli, koho sa snažia v podobe Čaputovej dosadiť na prezidentské kreslo. Ale garantujem, že sa nič podobné nestane.
Lebo Maroš Šefčovič je v podstate to isté ako sú aj Emil Hodál, Čaputová, predstavenstvo elitného gymnázia C.S. Lewisa, všetky politické mimovládky, strana Progresívne Slovensko, Soros, Denník N, Zomri, Smatana a všetci ostatní aktívne vzdelávajúci na gymnáziu C.S. Lewisa, ako aj ich ostatní politickí spolupútnici v politike a v médiách, ktorých strategickým cieľom je deštrukcia nášho štátu – všetko jedna banda. Všetci dohromady sa skrývajú pod logom “Slušné Slovensko”.
To sú však iba mimikry. Metódou Satana je lož a pretvárka. V skutočnosti ide o niečo úplne iné: Slováci sa už v prvom kole tohoročných prezidentských volieb rozhodli pre kandidátov anglosaského antislovanského rasizmu, euroatlantického militarizmu, maďarského šovinizmu a slepo nenávistného sionizmu. Títo všetci totiž ťahajú spolu za jeden povraz: “Nech žije EÚ! Nech žije Zuzana! Nech skape slovenská štátnosť aj samostatnosť!”
Rasistická demokracia a zamlčaný dodatok
Chcete dôkaz? Tu je, overte si ho: Všetci tí tu vyššie spomínaní, ako aj priamo úrady či orgány ktorých pracovnou povinnosťou je ochraňovať demokraciu, občianske, náboženské a iné slobody, napríklad prokuratúra, všetci tí kadejakí ombudsmani, ministerstvo vnútra aj s jej NAKA, atď., títo všetci sa budú snažiť túto aféru ututlať a zahrať do autu. Mediálni knechti už aj začali – vraj tie texty treba chápať ako satiru, alebo nastavenie zrkadla.
Niet sa čo diviť. Lebo úkolom týchto všetkých je totiž presne to, čo majú síce vo svojej pracovnej náplni, ale iba s tým jedným zamlčaným dodatkom a síce že toto všetko musia dodržiavať len a len v záujme všetkých iných okrem Slovákov: Tieto kvázi slovenské úrady sú washingtonské, bruselské, budapeštianske a sionistické kladivo na Slovákov.
Ak ešte stále niekto odmieta chápať: Skutočnou pracovnou náplňou všetkých tu vyššie spomínaných slovenských úradov je presadzovať anglosaský antislovanský rasizmus, euroatlantický militarizmus, maďarský šovinizmus a nenávistný sionizmus proti právam Slovákov. Mimochodom, kto toto na Slovensku už roky nevidí, ten je slepec. Ten gymnazista vám iba všetkým vykričal existujúcu pravdu.
Jemný rozdiel medzi USA a EÚ
Prečo tomu tak je, nie je vôbec zložité pochopiť. Napísal to výstižne náš mladý gymnazista: ‘Vďaka Sorosovi a Denníku N má jeho rodina super život’. Je nad slnko jasné, že peňazí je na Slovensku viac ako dosť, ale iba pre tých, ktorí presadzujú záujmy spomenuté vyššie. Architektom a finančným zdrojom týchto záujmov sú USA a EÚ. To, že ide o hrubo nedemokratické, priam rasistické záujmy voči Slovákom, to nevadí. Slováci sa ako vždy nechajú opiť rohlíkom.
Skôr si treba všimnúť, že v boji o prioritu vyhráva vďaka Čaputovej na Slovensku USA pred EÚ. Rozdiel medzi USA a EU je možno pre niekoho paradoxom, ale ten rozdiel existuje. Vzťah medzi USA a EU je vzťahom pána a sluhu, pričom sa obidvaja tvária že sú partnermi. V praxi to znamená že EU je vo vleku amerických záujmov pri ich ekonomickom a vojenskom ťažení proti Rusku a príprave vojny, ktorú sa Američania budú snažiť lokalizovať na Európu, zabíjajúc tým pre nich jednou ranou naraz dve muchy, kým Rusi stavajú na vyhrážkach o celosvetovej jadrove katastrofe. Zaujímavá situácia, desaťtisíce kilometrov vzdialená od USA. A čo znamená táto priorita USA na Slovensku?
Model Chile
EÚ potrebuje Slovensko ekonomicky, USA potrebujú niečo viac – istotu, že keď pôjde do tuhého s Rusmi, tak krajina ostane pod ich kontrolou, aj keby sa všetci Slováci stavali na zadné. Dá sa to dosiahnuť.
Žurnalista John Pilger, síce honorovaný, ale “nesystémový”, ako by ho nazvali knechti v slovenských televíziách pretože odkrýva skutočné príčiny politického diania, natočil už pred rokmi dokumentárny film o Chile. Zobrazoval v ňom situáciu v období diktatúry generála Pinocheta, ktorého dosadili k moci USA. Chile bolo prototypom fašistickej diktatúry so státisícami mučených a zamordovaných. Pinochet takto “zaviedol” v Chile poriadok a možno by naši slušňáci neopomenuli pripomenúť že aj “slušnosť”, po tom čo vyvraždili ľavičiarsku vládu prezidenta Allendeho a rovnako krvavo umlčal aj jeho voličov.
V Pilgerovom dokumente [“War on democracy: Chile“]
hovorí jedna pekne upravená dáma s cigaretou v ruke a ovešaná zlatom, ktorá mi mimovoľne evokuje predstavu o mame Emila Hodála: “Krajina musí byť dobre organizovaná, musí fungovať, dobre pracovať a tí čo nepracujú nech idú ku psom … Ja neverím že tu niekto na niekoho siaha. Pretože načo niekoho mučiť, keď ich môžete postrieľať.” Už vám došlo, prečo mi tá dáma evokuje predstavu mamy Emila Hodála?
Chile, podobne ako vlastne aj všetci ostatní knechti USA, je krajinou s ostro vydelenou mocenskou elitou, ktorá sa kúpe v peniazoch nakradnutých od vlastných ľudí, v systéme garantovaným USA (“Pre nás je Florida druhým domovom” – citát jedného “prosystémového” Chilana z iného filmu Johna Pilgera). Gymnazista Emil Hodál by povedal že títo slušní a úspešní majú jednoducho “super život”.
A presne takéto Chile, síce bez bez Pinocheta, lebo Slovákov stačí opíjať rohlíkom, sa dnes buduje na Slovensku: Zapredaní politici, mimovládky, Denník N a spol., televízie, všetci sa pretekajú jeden cez druhého v zapredávaní a deštrukcii Slovenska, len aby sa dodrápali k elite udržiavanej USA a EÚ, schopní robiť čokoľvek, len aby sa dohrýzli k válovom peňazí a mohli si mimo iného dovoliť jazdiť na Floridu, alebo svojím deťom platiť školu za 7000 Euro ročne. Toľko totiž vraj stojí gymnázium C.S.Lewisa v Bratislave.
Tento model je historicky známy a uplatňuje sa po celom svete: Kúpite si malú skupinku banditov, ktorá aj za cenu krvi bude držať krajinu v línii. Je v záujme týchto banditov klamať, ničiť, vraždiť, lebo vedia veľmi dobre že len tak môžu ostať bohatými. A ich sponzori im zabezpečia nálepku profesionality, demokracie, slušnosti či poriadku – čoho len chcete, pozrite sa na Čaputovú.
Prachy sú produktom dnešnej politickej korektnosti. Pre vyvolených je vo svete ktorý kontroluje Západ peňazí viac ako dosť. Ešte tesne predtým než sa v roku 1975 v Saigone “systémoví” Vietnamci v Saigone začali v strachu pred komunistickou pomstou liepať cez plot na americké veľvyslanectvo aby utiekli pred pomstou za kolaboráciu, Američania im ešte tesne predtým dodávali bojové stíhačky, pre ktoré už nemali Juhovietnamci ani letiská, ani pilotov.
Nepripomína vám táto iracionalita tak trochu dnešné ministerstvo obrany Slovenska? Hlúposť ? Ale kde. “Slušné Slovensko”, “Progresívne Slovensko” a iné mimikry sú iba malou variantou presne toho, čím bolo aj tridsať rokov vojny vo Vietname: Zlatou baňou pre US-korporácie a ostatných vyvolených, ktorí sa desiatky rokov pakovali peniazmi z práce prostých Američanov doma a profitovali z nadarmo prelievanej krvi ich synov vo Vietname. Toto sú tí hodálovi Čaputovci so “super životom“ na jednej a “neúspešní žijúci v dierach, jediaci to, čo oni, bohatí, dávajú prasatám” na strane druhej.
Nie, chyba Emila Hodála nespočíva v hrubom urazení Slovenska. To by nebolo prvý raz a beztrestne na dzurindovskom či bugárovom Slovensku. Jeho chyba je v tom, že tento mladík vykričal v záchvate radosti nad politickým víťazstvom pravdu určitej skupiny slovenského obyvateľstva ktorá síce bije do čí, ale predsa len by mala ostať skrytá. Ide totiž o prachy.
Viktor Vidra