Podľa Le Temps, Washington chce zakázať európskym podnikom, aby sa podieľali na výstavbe nového plynovodu „Nord Stream – 2“, ktorý má viesť z Ruska do Nemecka, ale riskuje, že narazí na vážny odpor.

Americký senát prijal zákon o nových sankciách voči Moskve, čo vrhá svetlo na Trumpovu doktrínu, ktorá sa snaží presadiť, aby sa Spojené štáty stali významnou energetickou veľmocou vo svete. Podľa Le Temps, chce Washington „s gráciou slona v porceláne“ zakázať európskym spoločnostiam podieľať sa na výstavbe nového plynovodu „Nord Stream – 2“, ktorý by mal viesť z Ruska do Nemecka. Trumpov tím skromne naznačuje Európe, aby kupovala americký bridlicový plyn, čo povedie k tvorbe pracovných miest v Spojených štátoch a k záchrane finančnej situácie ich plynárenských spoločností.

Podľa švajčiarskeho denníka, začiatok konfliktu vyvolalo začatie výstavby plynovodu „Nord Stream – 2“ z Ruska do Nemecka. Ten bude viesť paralelne so svojim predchodcom a bude mať od roku 2019 priepustnosť 55 miliárd kubických metrov ročne. Pred mesiacom európske spoločnosti Engi, OMV, Shell, Uniper a Wintershall podpísali zmluvu s „Gazpromom“ o investíciách do výšky 50% zo sumy potrebnej na realizáciu projektu vo výške 9,5 miliardy eur.

Americkí plynári snívajú o tom, ako posielať do Európy pri vysokých cenách svoje prebytky plynu z bridlíc. Európske tarify sú štyrikrát vyššie ako v USA, čím sa miestny trh stáva prioritným cieľom pre americké firmy ťažiace bridlicový plyn a ktorý aj naďalej stráca astronomické sumy. Správa o stavbe „Nord Stream – 2“ a posilnenie európskej energetickej závislosti na Rusku, je ranou americkým plánom, uviedol autor.

USA sa snažia zabrániť realizácii „Nord Stream – 2“, lebo podľa mienky amerického Senátu „je hrozbou pre energetickú bezpečnosť Európy, rozvoj trhu s plynom v strednej a východnej Európe, rovnako ako pre energetické reformy na Ukrajine„.

Avšak, pokračuje Le Temps, plány USA sú v rozpore s nemeckými záujmami. Kancelárka Angela Merkelová zmietla nespokojnosť Poľska a ďalších krajín východnej Európy voči výstavbe plynovodu, pretože záujmy Nemecka stoja nad záujmami európskych „hodnôt“.

V snahe podporiť hospodársky rast a zabezpečiť výrobu elektriny, Berlín vsádza na priame väzby k ruským plynovým poliam a jeho podnikom, aj keď to nie je podľa predstáv ostatných členov EÚ.

Brusel napokon tiež „Nord Stream – 2“ neprijal najlepším spôsobom, pretože to umožní Nemecku priamo prijímať plyn z Ruska pod nosom ostatných krajín EÚ a zvyšuje to energetický význam Moskvy na kontinente. Navyše pochybnosti Európy pramenia zo skutočnosti, že poskytuje finančnú podporu Ukrajine. Brusel bude musieť po strate tranzitných poplatkov za ruský plyn Ukrajine zaplniť finančnú dieru z peňazí daňových poplatníkov.

„Donald Trump sľúbil posilniť americkú energetickú moc USA. Prvým objektom tohto testu sa stáva Európa. Ohnú sa Európania alebo ešte môžu prezentovať jednotný front? Pokiaľ ide o Brusel, existujú vážne pochybnosti. Pokiaľ ide o Nemecko, v stávke je jeho konkurencieschopnosť, a je nepravdepodobné, že sa nemecký priemysel skloní pred Washingtonom, „uzatvára Le Temps.